27. októbra 2024 | 16:05

Minúta | 27. októbra 2024 | 16:05

Japonsko: Exit polly predpovedajú porážku vládnucej strany vo voľbách

Japonská vládnuca Liberálno-demokratická strana (LDP), ktorú v ostatnom čase sužovali korupčné škandály, prvýkrát od roku 2009 zrejme nezíska parlamentnú väčšinu.

Otázne je aj to, či vôbec dokáže vytvoriť väčšinovú koalíciu so svojím doterajším partnerom, stranou Kómeitó, informujú agentúry AFP a Reuters podľa dosiaľ zverejnených exit pollov viacerých japonských médií.

Podľa projekcií japonskej verejnoprávnej stanice NHK by súčasná koalícia mala v 465-člennej komore dolného parlamentu získať 174 až 254 kresiel. Strane LDP by pritom malo podľa tohto exit pollu malo pripadnúť 153 až 219 kresiel, zatiaľ čo Kómeitó 21 až 35 kresiel.

Najväčší opozičný subjekt, Ústavnodemokratická strana Japonska (CDPJ), by podľa týchto odhadov mal získať 128 až 191 kresiel. Obdobné exit polly zverejnili už aj viaceré ďalšie japonské médiá. Podľa prieskumu Nippon TV by napríklad súčasná koalícia získala 198 a opozičná CDJP 157 kresiel, čo je v oboch prípadoch značne menej ako parlamentná väčšina.

Ak by sa uvedené projekcie potvrdili, bola by to podľa AFP rana pre japonského premiéra Šigera Išibu, ktorý sa len 1. októbra ujal svojej funkcie a krátko na to rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, pričom dúfal, že tak posilní svoj mandát. Jeho cieľom bolo, aby súčasná koalícia dosiahla väčšinu hlasov. Porážka LDP aj doterajšej koalície by zrejme podkopala jeho pozíciu v strane, ktorú by tiež mohla donútiť k problematickému hľadaniu nových koaličných partnerov, či snáh o vytvorenie menšinovej vlády.

„Dostávame prísny rozsudok," reagoval už na exit polly samotný Išiba s tým, že voliči v nedeľných parlamentných voľbách zjavne vládnucej strane tlmočili túžbu, aby „sa nad sebou zamyslela".

(tasr, afp, reuters)

27. októbra 2024 | 15:06

Minúta | 27. októbra 2024 | 15:06

Britská vláda pracuje na odškodnení postihnutých po očkovaní proti covidu

Tisíce Britov oznámili Národnej zdravotnej službe (NHS), že „zostali zdravotne postihnutí“ po očkovaní látkou od firmy AstraZeneca, rezort zdravotníctva teraz pracuje na ich kompenzácii, píše denník Telegraph.

Plány majú byť podobné kompenzáciám v prípade škandálu s infikovanou krvou, ktorý si vyžiadal životy najmenej troch tisícov ľudí.

Mohlo by Vás zaujímať Škandál storočia. Britská vláda utajovala dôkazy o infikovaných krvných transfúziách

Tento návrh prichádza v súvislosti s obavami, že existujúci systém platieb za poškodenie vakcínami (VDPS) má problémy zvládnuť ho po tom, ako bol zahltený obrovským množstvom žiadostí od osôb, ktoré utrpeli vedľajšie účinky po očkovaní. Systém existujúci od roku 1979 už podľa jeho kritikov nestačí na nápor žiadostí

Minulý mesiac sa minister zdravotníctva Wes Streeting stretol s aktivistami zo skupiny Vaccine Bereaved and Injured UK (VIBUK), aby prediskutovali ich obavy týkajúce sa existujúceho systému odškodnenia.

Niektoré z rodín, ktoré zastupuje VIBUK, sú zapojené do súdneho konania proti spoločnosti AstraZeneca, ktorá začiatkom tohto roka v súdnych dokumentoch priznala, že jej vakcína proti oc-horeniu COVID -19 môže „vo veľmi zriedkavých prípadoch“ spôsobovať nepriaznivé vedľajšie účinky.

Celkovo vyše 15-tisíc ľudí oznámilo NHS, že majú trvalé následky po očkovaní, VDPS ich v súčasnosti kompenzuje jednorazovým príspevkom do 120-tisíc libier (144-tisíc eur).

(sab)

27. októbra 2024 | 14:46

Minúta | 27. októbra 2024 | 14:46

Ak sa upísali diablovi, som zvedavý akému, hovorí Danko o huliakovcoch

Predseda SNS Andrej Danko je podľa svojich slov v komunikácii so šéfom lekárskych odborov Petrom Visolajským, zároveň verí, že ministerka Saková pripraví spôsob adresnej kompenzácie cien energií.

Predseda PS Michal Šimečka v debate s Dankom v relácii TV Markíza Na telo odmietol, že by vláda bola schopná zastaviť odlev lekárov do zahraničia v situácii, „keď je úroveň slovenského zdravotníctva najhoršia pomaly v Európe“. Rovnako spochybnil, či je ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) schopná nastaviť model adresnej pomoci pre domácnosti pri zvyšovaní cien energií.

Andrej Danko vyjadril Sakovej podporu s tým, že tento model bude schopná predložiť na najbližšie rokovanie vlády.

Nedáme sa vydierať, odkazuje šéf SNS

Danko odmietol odsudzovať poslancov Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka, ktorí vystúpili z klubu SNS. „Ak sa upísali nejakému diablovi, som zvedavý, akému diablovi sa upísali,“ doplnil.

Podľa lídra SNS je potrebné identifikovať, čo sa stalo v súvislosti s odchodom huliakovcov z klubu. Nevie, či išlo o osobnú samoľúbosť, alebo je v tom nejaké pozadie. Sám je zvedavý, čo budú chcieť od koalície. SNS sa však podľa Danka nedá ničím vydierať.

Poslanec Dušan Muňko (Smer) podľa Danka prestúpil do klubu SNS o deň skôr, ako huliakovci vystúpili, Šimečka na to reagoval, že „to je bezprecedentná situácia, aká nebola v žiadnej krajine v Európe“. „On má na krku tiež nejaké kauzy, to je ten, čo Robertovi Ficovi predal byt,“ pripomenul šéf PS.

Mohlo by Vás zaujímať Odídenec z klubu SNS Ľupták: Nevylučujem, že sa k nám niekto pridá

Chýbajúci šéf parlamentu je hanbou, tvrdí Šimečka

Absentujúci predseda Národnej rady SR je podľa Šimečku „hanbou“. Poverený vedením parlamentu je jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).

Progresívci sa nehodlajú ponáhľať ani s návrhom Martina Dubéciho za podpredsedu parlamentu. Toto kreslo je voľné po tom, čo koalícia odvolala z tejto funkcie práve Šimečku.

„Vládna koalícia nemá čo odvolávať opozičného podpredsedu parlamentu alebo predsedu výboru na kontrolu SIS len preto, že sa im nepáči,“ vyhlásil s tým, že takéto „kádrovanie“ Národná rada „nezažila od Mečiara“.

(sab)

27. októbra 2024 | 13:49

Minúta | 27. októbra 2024 | 13:49

Izraelský útok na severe Pásma Gazy zabil najmenej 40 ľudí

Cieľom náletu Vzdušných síl Izraela (IAF) bola obytná oblasť blízko mesta Bajt Lahíja, letectvo tiež podniklo útok na mesto Džabálíja, pri ktorom leží utečenecký tábor, oznámila palestínska tlačová agentúra WAFA.

Armáda vo svojom vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, uviedla, že vykonala presné zásahy na „teroristov Hamasu v oblasti Bajt Lahíja“ a dodala, že pri útoku zasiahla niekoľko militantov palestínskeho hnutia.

Palestínski zdravotníci oznámili, že pri útoku v Džabáliji zahynulo 20 osôb a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. V dôsledku útoku boli poškodené domy v najväčšom z ôsmich historických utečeneckých táborov v palestínskej enkláve, ktoré sú už viac ako tri týždne terčom izraelskej vojenskej ofenzívy.

Pri útoku na školu, ktorá slúži ako útočisko pre vysídlených Palestínčanov, v tábore al-Šatí zahynulo deväť ľudí a 20 sa zranilo, pričom mnohí sú podľa zdravotníkov vo vážnom stave.

Izrael tvrdí, že jeho jednotky sa vrátili do oblastí na severe Pásma Gazy, aby zlikvidovali militantov Hamasu, ktorí sa tam preskupili. Pri bojoch na severe enklávy v piatok zahynuli traja izraelskí vojaci.

Armáda vo svojom vyhlásení oznámila, že za posledných 24 hodín „eliminovala viac ako 40 teroristov“ v oblasti mesta Džabálijá. Zničila tiež infraštruktúru a lokalizovala „veľké množstvo vojenského vybavenia“. Izrael dodal, že jeho jednotky pri bojoch zblízka v strednej časti Gazy eliminovali „teroristickú bunku“.

Pri izraelských útokoch v Džabálii, Bajt Lahíji a Bajt Hanúne na severe palestínskej enklávy zahynulo počas uplynulých troch týždňov približne 800 ľudí, uviedlo ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy.

Palestínski zdravotnícki predstavitelia tvrdia, že izraelské útoky ochromili zdravotnú starostlivosť v severnej časti Pásma Gazy a bránia záchranárom v prístupe na bombardované miesta.

Tamojšia záchranná služba pred dvoma dňami oznámila, že jej operácie boli zastavené po tom, ako Izrael zadržal a zranil niekoľko jej pracovníkov a zbombardoval ich jediné hasičské auto.

(tasr)

27. októbra 2024 | 13:21

Minúta | 27. októbra 2024 | 13:21

Kaliňák: Nevyhneme sa vzniku „úradu“ na vyšetrovanie zločinov Matovičovho režimu

Nedostatky bývalej vlády podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka spočívajú v záležitostiach ako plošná vakcinácia a obmedzovanie ľudských práv počas pandémie, znovuotvorenie vyšetrovania smrti generála Lučanského či darovanie vojenskej techniky.

Tú darovala bývalá vláda „nad rámec všetkého, čo sme v Európe videli“, pripomenul vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii STVR O 5 minút 12. Jeho diskusný kolega, poslanec Tomáš Valášek (PS), odmietol obviňovanie predošlých garnitúr, a rétoricky sa pýtal, či „je za tejto vlády jednoduchšie zohnať doktora“, či kúpiť lacnejšie potraviny.

Kaliňák v reakcii kritizoval bývalé „pravicové vlády“, po ktorých „sme všetko museli zachraňovať“. Ako príklad uviedol automat na minimálnu mzdu.

Pokiaľ ide o atentát na premiéra Roberta Fica, generálny prokurátor Maroš Žilinka uvalil na vyšetrovanie atentátu informačné embargo. Podľa Kaliňáka vyšetrovatelia nevylučujú začatie stíhania ďalších osôb. Valášek reagoval obvinením ministra obrany zo zneužívania atentátu na „politikárčenie“.

Prestup poslanca Smeru Dušana Muňka do poslaneckého klubu SNS Kaliňák podľa Valáška zľahčuje. Poslanec PS tento krok označil za „frašku“.

Minister obrany ubezpečil, že keď poslanci za Národnú koalíciu vyjadrili podporu vláde, on stále počíta so 79 poslancami. „Pre mňa je toto vyriešené,“ dodal.

K téme doplnenia protivzdušnej obrany Kaliňák avizoval, že izraelské systémy prídu na Slovensko začiatkom budúceho roka. Dodal, že Tel Aviv svoju stranu dohody podpísal, a ešte ostáva podpísať samostatnú dohodu na radary k týmto systémom, ktorú majú skompletizovať do polovice novembra.

Ministerstvo obrany sa podľa jeho šéfa bude podieľať na financovaní výdavkov, ktoré sú na civilno-vojenskom rozhraní. K dofinancovaniu koncovej nemocnice v Bratislave sa Kaliňák priamo nevyjadril. O tomto návrhu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka „počul prvýkrát“.

(sab)

27. októbra 2024 | 9:33

Minúta | 27. októbra 2024 | 9:33

Národná rada začne rokovať opäť v pondelok, prvým bodom je odvolávanie Šimkovičovej

O samotnom návrhu poslanci hlasovať nebudú, keďže v pondelky sa zvyčajne ani nerokuje, v piatok 25. októbra však plénum nestihlo prebrať opozičný návrh na odvolanie ministerky kultúry.

Poslanci sa tiež dohodli, že vo štvrtok 31. októbra nebudú rokovať. Okrem vládnych a poslaneckých návrhov majú zákonodarcovia na októbrovej 22. schôdzi prebrať ešte viaceré výročné správy organizácií či návrhy uznesení. Čakajú ich tiež personálne voľby.

Poslanci majú následne v utorok 29. októbra prerokovať balík zákonov z dielne Ministerstva financií SR. Definitívne by mali rozhodnúť o novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vďaka nej by mali mať ich majitelia aj v budúcnosti možnosť na schôdzi vlastníkov hlasovať elektronicky. Táto možnosť sa do zákona zaviedla počas pandémie, avšak iba dočasne do konca tohto roka.

Rovnako v druhom čítaní je návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorým sa má rozšíriť dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) v oblasti digitálnej odolnosti dohliadaných subjektov.

V prvom čítaní má rezort financií návrh novely zákona o cenách, ktorým sa má informačný systém MF SR doplniť o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávaných v maloobchode, ako aj návrh novely zákona o DPH a zákona o dorovnávacej dani.

Parlament má definitívne rozhodnúť o trojici návrhov z dielne ministerstva školstva. V uplynulom týždni stihli poslanci prebrať financovanie materských škôl zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry zase predložilo návrh, podľa ktorého sa má výška príspevku štátu cirkvám upravovať mierou rastu minimálnej mzdy.

Národná rada má rokovať aj o návrhu z dielne rezortu zdravotníctva, ktorým sa majú okrem iného rozšíriť kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisiace s ozdravným plánom.

V stredu 30. októbra majú poslanci prebrať viaceré výročné správy. Voliť majú tiež členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ako aj predsedu Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Na programe majú aj návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR).

Svoje návrhy predložili aj poslanci. Skupina koaličných poslancov cez zmenu zákona o prokuratúre navrhuje novelizáciu trestných kódexov zameranú na zvyšovanie efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie. Poslanci Hlasu chcú zmeniť zákon o priestupkoch, aby medzi sankcie za priestupky mohlo patriť aj vykonanie menších obecných služieb, navrhujú tiež zvýšiť horné hranice pokút.

Na programe je v druhom čítaní aj návrh SNS o neziskových organizáciách, ktoré by mali byť povinné zverejňovať informácie o prispievateľoch a veriteľoch, ktorých príspevky presiahnu 5-tisíc eur.

Opozičné hnutie Slovensko navrhuje, aby sa volebné obdobie dalo skrátiť aj referendom. Podali preto novelu Ústavy SR, hoci počas ich predošlej vlády takýto návrh odmietli. Progresívne Slovensko chce napríklad posilniť právo osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby v zdravotníckom zariadení. KDH chce zase upraviť počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, navrhuje okrem iného zníženie frekvencie prehliadok detí aj dospelých. SaS by chcela presadiť oslobodenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu.

(tasr)

27. októbra 2024 | 9:02

Minúta | 27. októbra 2024 | 9:02

Gruzínsky sen vyhral parlamentné voľby, opozícia odmietla uznať ich výsledky

Vládnuca strana potvrdila svoju líderskú pozíciu ziskom viac ako 54 percent hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po spočítaní takmer všetkých hlasov, ktorú citovali agentúry AFP, DPA a Reuters.

Predseda volebnej komisie Giorgij Kalandarišvili uviedol, že konzervatívny Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 54,08 percenta hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo 37,58 percenta.

Gruzínsky sen, ktorý je pri moci v krajine od roku 2012, si zabezpečil 91 kresiel v 151-člennom parlamente, čo je podľa AFP dostatok na vládnutie, ale málo na ústavnú väčšinu, ktorá pozostáva zo 113 kresiel, o ktoré sa Gruzínsky sen usiloval.

Výsledky volieb sú podľa Reuters „ranou“ pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou, ktorá dúfala v urýchlenie vstupného procesu do Európskej únie.

Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie zákona o „zahraničných agentoch“ však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Zároveň upozornil, že výsledky parlamentných volieb zrejme rozhodnú o šanciach Tbilisi na členstvo v EÚ.

Víťazstvo vládnucej strany v parlamentných voľbách naznačovali už aj sobotňajšie údaje. Po sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov viedol Gruzínsky sen so ziskom 53 percent hlasov. Gruzínske prozápadné opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb a označili ich za sfalšované. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.

Mohlo by Vás zaujímať Gruzínske opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb, v ktorých vyhral Gruzínsky sen

Miliardár a zakladateľ vládnucej strany Ivanišvili vyhlásil stranu za víťaza volieb už v sobotu po zverejnení exit pollov, ktoré však naznačovali rozdielne výsledky, pričom dva exit polly naznačovali víťazstvo zoskupenia opozičných strán.

„Je to vzácny prípad na svete, že tá istá strana dosiahne takýto úspech v tak náročnej situácii – je to dobrý ukazovateľ talentu gruzínskeho ľudu,“ povedal Ivanišvili.

Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše Reuters.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb. Zurabišiliová v sobotu upozornila aj na násilné incidenty počas hlasovania.

(tasr)

27. októbra 2024 | 8:35

Minúta | 27. októbra 2024 | 8:35

V Litve hlasujú voliči v druhom kole parlamentných volieb

Hlasovaniu dominujú obavy z vysokých životných nákladov a možné hrozby zo strany susedného Ruska, po prvom kole volieb vedú opoziční sociálni demokrati (LSDP).

Takmer 2,4 milióna oprávnených voličov v tejto pobaltskej krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a NATO, má rozhodnúť o 63 zostávajúcich priamych mandátoch v 141-člennom parlamente – Seimase.

V prvom kole získala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) 20 percent hlasov. Vládny Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) premiérky Ingridy Šimonyté skončil na druhom mieste s 18 percentami. Nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra) bola na treťom mieste s 15 percentami.

Nedeľné parlamentné voľby tak môžu viesť k zmene moci v krajine hraničiacej s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Očakáva sa, že ak sa ľavicovým sociálnym demokratom podarí zostaviť vládu, budú zachovávať ostrý postoj Litvy voči Rusku a vysoké výdavky na obranu, píše agentúra Reuters.

Stredopravá koalícia premiérky Šimonyté zaznamenala pokles popularity v dôsledku vysokej inflácie, zhoršujúcich sa verejných služieb a prehlbujúcich sa rozdielov medzi bohatými a chudobnými.

Predsedníčka LSDP Vilija Blinkevičiúté po prvom kole volieb oznámila, že rokuje s ďalšími dvoma stranami, Za Litvu a Úniou poľnohospodárov a zelených, o vytvorení väčšinovej koaličnej vlády.

LSDP uzavrela dohodu s opozičnými stranami o podpore všetkých kandidátov, ktorí sa zúčastnia druhého kola volieb proti nominantom premiérkinej strany.

Predvolebná kampaň sa zamerala najmä na otázky vnútornej a sociálnej politiky. LSDP prisľúbila, že prehlbujúcu sa nerovnosť bude riešiť zvýšením daní pre bohatších občanov, aby pomohla financovať väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu.

Veľkou obavou v Litve je aj národná bezpečnosť. Na základe prieskumu z mája si až tri štvrtiny Litovčanov myslia, že Rusko v blízkej budúcnosti môže zaútočiť na ich krajinu.

Litovský prezident Gitanas Nauséda v septembri oznámil plány zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny na vyše tri percentá HDP.

Volebné miestnosti v Litve sú otvorené od 07.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) do 20.00 h. (18.00 h SELČ). Výsledky sa očakávajú približne o polnoci.

(tasr)

27. októbra 2024 | 8:04

Minúta | 27. októbra 2024 | 8:04

Rusko zachytilo 51 dronov vypustených z Ukrajiny

O sobotnom počine systémov protivzdušnej obrany informovalo ruské ministerstvo obrany, ktorého vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Osemnásť dronov podľa Moskvy systémy zachytili nad Tambovskou oblasťou, približne 450 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, oznámilo ministerstvo na sieti Telegram. Ďalších 16 dronov zničili nad územím Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou. Zvyšné zneškodnili nad Voronežskou, Brianskou, Lipeckou, Oriolskou a Kurskou oblasťou.

V dôsledku dronového útoku na Belgorod utrpela zranenia jedna žena, oznámil oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Poškodených bolo podľa neho aj niekoľko vozidiel.

Gubernátor Tambovskej oblasti Maxim Jegovor zase informoval, že ukrajinský dron spadol na jednu zo štvrtí a nakrátko vyvolal požiar, ktorý však nespôsobil žiadne zranenia ani materiálne škody.

Reuters podotýka, že Rusko zverejňuje iba počet dronov, ktoré zničí jeho protivzdušná obrana, a nie koľko ich Ukrajina v skutočnosti vypustí. Ruskí predstavitelia taktiež zriedkavo priznajú celý rozsah škôd, ktoré útoky spôsobili, najmä ak boli zamerané na vojenskú alebo energetickú infraštruktúru.

Útoku čelila v sobotu večer podľa stanice BBC aj Ukrajina. Ruské sily na ňu vypálili 91 dronov, tri balistické rakety Iskander-M, dve riadené strely Ch-59 a ďalšie dve bližšie nešpecifikované strely.

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 44 ruských dronov, a to nad ôsmimi svojimi oblasťami vrátane Kyjevskej a Sumskej, kde Rusi dronmi útočili na energetické zariadenia kritickej infraštruktúry. Následky útoku sa stále objasňujú.

(tasr)

27. októbra 2024 | 4:15

Minúta | 27. októbra 2024 | 4:15

Čína ostro kritizovala predaj amerických zbraní Taiwanu

Vláda tvrdí, že dodávky západných vojenských technológií narúšajú jej „suverenitu a bezpečnostné záujmy“ a ohrozuje „mier a stabilitu“ v Taiwanskom prielive, píše agentúra AFP.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok schválilo predaj zbraní Taiwanu za dve miliardy dolárov. V balíku sú okrem iného zahrnuté moderné raketové systémy zem-vzduch aj radary. Dohodu ešte musí schváliť Kongres USA.

Taiwanský rezort obrany v sobotu vyjadril Spojeným štátom „úprimnú vďačnosť“ a uviedol, že tento balík „pomôže armáde naďalej zlepšovať svoju obranyschopnosť a spoločne udržiavať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive“.

Čínska diplomacia v reakcii zverejnila v sobotu stanovisko, v ktorom dôrazne odsúdila predaj zbraní Tchaj-peju. Tento krok zo strany USA podľa nej vážne poškodzuje ich bilaterálne vzťahy a prisľúbila „prijať všetky potrebné opatrenia na pevnú obranu národnej suverenity, bezpečnosti a územnej celistvosti“.

Komunistická vláda v Pekingu považuje Taiwan za súčasť pevninskej Číny napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom nevylučuje ani použitie sily.

Taiwan takmer každý deň zaznamenáva vo svojom okolí čínske stíhačky, bezpilotné lietadlá aj lode. V októbri za jeden deň spozoroval rekordných 153 čínskych lietadiel.

Spojené štáty sú kľúčovým partnerom Taiwanu, ktorému poskytujú zbrane napriek tomu, že s ním nemajú zriadené oficiálne diplomatické vzťahy.

(tasr)

27. októbra 2024 | 3:03

Minúta | 27. októbra 2024 | 3:03

V Bulharsku sa konajú siedme predčasné voľby od roku 2021

Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že ani jedna zo strán opäť nezíska väčšinu v parlamente, čím sa pripraví pôda pre nové kolo náročných a zdĺhavých koaličných rokovaní, píše agentúra Reuters.

Volebné miestnosti sa otvoria v nedeľu o 07.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) a zatvoria sa o 20.00 h (19.00 h SEČ), po čom by mali byť bezprostredne zverejnené exit polly. Prvé čiastkové výsledky sa očakávajú okolo polnoci (23.00 h SEČ).

Bulharský rozhlas v piatok zverejnil prieskum od spoločnosti Gallup International pre Balkán, podľa ktorého by strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala 26,1 percenta hlasov.

Nasledoval by tesný súboj o druhé miesto medzi stranou Pokračujeme v zmene (PP) a ultranacionalistickou, prorusky orientovanou Obnovou, ktoré by získali 16,2, respektíve 14,9 percenta hlasov. Podľa toho istého prieskumu by dosiahla volebná účasť 31,1 percenta.

Dosiaľ posledné predčasné voľby sa v Bulharsku konali v júni, paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu. Vyvolal ich marcový rozpad takzvanej neformálnej vládnej koalície pozostávajúcej práve z dvoch najsilnejších aliancií: formácie zloženej zo strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS) a subjektov Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB).

Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.

Bulharsko je najchudobnejšou členskou krajinou Európskej únie s vysokou mierou korupcie. Politická nestabilita ho sužuje už od roku 2020, keď vypukli protikorupčné protesty, ktoré viedli k pádu vtedajšej vlády.

(tasr)

27. októbra 2024 | 0:03

Minúta | 27. októbra 2024 | 0:03

Gruzínske opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb, v ktorých vyhral Gruzínsky sen

Dôvodom na túto formu protestu je údajná manipulácia s výsledkami hlasovania, vládnuca strana si podľa opozičných predstaviteľov kupovala hlasy, píše agentúra AFP.

„Neuznávame sfalšované výsledky ukradnutých volieb,“ vyhlásila v noci na nedeľu líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučavová. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia zase obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.

Z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré v sobotu večer zverejnila ústredná volebná komisia, vyplýva, že Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 53 percent hlasov, zatiaľ čo blok štyroch opozičných strán vyše 38 percent.

Najviac hlasov , vyše 11 percent, dostala z opozičného bloku Koalícia za zmenu, nasledovaná stranami Jednota – národné hnutie založenou exprezidentom Michailom Saakašvilim (9,8 percenta), Silné Gruzínsko (9,06 percenta) a Za Gruzínsko (8,3 percenta).

Podľa volebnej komisie dosiahla účasť voličov takmer 59 percent. Jej predseda Giorgij Kalandarišvili tvrdí, že hlasovanie bolo pokojné a slobodné a voľby prebehli v súlade s medzinárodnými štandardmi.

Prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že spomínané štyri opozičné strany by mohli získať dostatok hlasov na vytvorenie koalície a poraziť tak vládnuci Gruzínsky sen.

Bezprostredne po zatvorení volebných miestností o 20.00 h miestneho času (18.00 h SELČ) zverejnili dve proopozičné televízne stanice exit polly, podľa ktorých voľby vyhral opozičný blok so ziskom 52, respektíve 48 percent hlasov. Paralelné sčítanie, ktoré uskutočnila jedna z opozičných strán, však ukázalo, že Gruzínsky sen je na ceste k získaniu väčšiny.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.

(tasr)

26. októbra 2024 | 21:10

Minúta | 26. októbra 2024 | 21:10

Leyenová odsúdila údajnú hybridnú vojnu Ruska na destabilizáciu západného Balkánu

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia denne bojuje za odhalenie dezinformácií v prospech celého regiónu.

Šéfka EK počas tohto týždňa navštívila krajiny západného Balkánu, aby ich ubezpečila, že rozširovanie Únie zostáva pre 27-členný blok naďalej prioritou.

V Kosove sa stretla s prezidentkou Vjosou Osmaniovou a premiérom Albinom Kurtim. Ocenila hospodársky pokrok Kosova a oznámila, že EÚ poskytne krajine pravdepodobne ešte v tomto roku 60 miliónov eur, píše agentúra HINA. Zároveň privítala dohodu, na základe ktorej tento mesiac Kosovo uvoľnilo bezpečnostné opatrenia pre tovar dovážaný zo Srbska.

Kosovská prezidentka vyzvala na okamžité zrušenie opatrení EÚ voči Kosovu. „EÚ musí uznať a oceniť to, čo sme dosiahli. Je najvyšší čas, aby sa nespravodlivé opatrenia voči Kosovu konečne zrušili," povedala Osmaniová.

Von der Leyenová v sobotu navštívila aj Čiernu Horu a ocenila úsilie krajiny na ceste do EÚ. Čiernohorská vláda je podľa AP spolužitím medzi proeurópskymi a proruskými frakciami. Predsedníčka EK vyzvala na jednotu v rozdelenej krajine s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k členstvu v Únii.

„Chcem vás ubezpečiť, že rovnako ako počas môjho prvého mandátu bude rozšírenie v nasledujúcich piatich rokoch na prvom mieste politického programu," uviedla Leyenová. „Máme teraz k dispozícii všetky potrebné prostriedky, všetky potrebné nástroje, tak to urobme, zrealizujme to a pracujme na tomto spoločnom cieli," dodala šéfka EK.

Šéfka EK sa počas svojej štvrtej návštevy regiónu zavítala do Albánska, Severného Macedónska, Bosny, Srbska, Kosova a Čiernej Hory. Diskusie o rozšírení EÚ o štáty západného Balkánu trvajú už 20 rokov. Podľa AP ruská invázia na Ukrajinu podnietila európskych lídrov, aby na týchto šesť krajín naliehali, aby sa pripojili k bloku. Situácia sa však v prípade jednotlivých krajín vyvíja rozdielne, pričom najďalej od členstva má Kosovo, ktoré neuznáva päť členských krajín Únie, a najväčší pokrok dosiahla Čierna Hora.

(tasr, ap)

26. októbra 2024 | 20:43

Minúta | 26. októbra 2024 | 20:43

Podľa Teheránu zasiahol Izrael len radary

Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom.

„Iracký vzdušný priestor okupuje, ovláda a kontroluje americká armáda. Záver: Spoluúčasť USA na tomto zločine je istá," píše sa v príspevku.

„Vďaka včasnej reakcii protivzdušnej obrany spôsobili útoky obmedzené škody a bolo poškodených niekoľko radarových systémov," uviedol generálny štáb vo vyhlásení prečítanom v štátnej televízii.

Podľa vyhlásenia sa podarilo zlikvidovať veľké množstvo rakiet „a nepriateľským lietadlám bolo zabránené vstúpiť do vzdušného priestoru krajiny". Izraelské lietadlá odpálili iba malý počet rakiet dlhého doletu zo vzdušného priestor susedného Iraku, ktorý strážia USA.

Vo vyhlásení sa tiež konštatuje, že „aj keď si Irán vyhradzuje svoje zákonné a legitímne právo reagovať vo vhodnom okamihu, prioritu má trvalé prímerie v Pásme Gazy a Libanone".

Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.

Agentúra IRNA s odvolaním sa na oznámenie armády v sobotu večer uviedla, že počet obetí izraelských útokov na vojenské základne v Iráne sa zvýšil z dvoch na štyri.

(tasr, afp)

26. októbra 2024 | 19:48

Minúta | 26. októbra 2024 | 19:48

Štáty Commonwealthu súhlasili s ďalšími diskusiami o dedičstve otroctva

Štáty Spoločenstva národov (Commonwealth) sa zhodli na tom, že nastal čas na diskusie o dedičstve „opovrhnutiahodného" transatlantického obchodu s otrokmi a „reparačnej spravodlivosti".

Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení prijatom v sobotu na záver summitu spoločenstva združujúceho 56 štátov, ktorý sa prvýkrát konal v tichomorskom ostrovnom štáte Samoa.

„Dozrel čas na zmysluplné, pravdivé a úctivé rozhovory, ktoré budú formovať spoločnú budúcnosť," píše sa vo vyhlásení.

O znenie záverečného vyhlásenia sa podľa AFP viedli dlhé diskusie, napriek tomu nie je v otázke otroctva taká konkrétna, ako niektoré štáty dúfali. Mnohé štáty Commonwealthu chcú, aby Veľká Británia a iné bývalé koloniálne mocnosti s nimi začali rokovať o reparáciách za otroctvo a iné dedičstvá kolonializmu.

Britský premiér Keir Starmer bol proti rozhovorom o vyplácaní kompenzácií. Na summite sa podľa neho nediskutovalo o peniazoch. Postoj jeho vlády k reparáciám „veľmi jasný", povedal Starmer.

Na summite mal prejav aj britský kráľ Karol III. Niektorí účastníci chceli, aby sa ospravedlnil za otroctvo, z ktorého mala veľký úžitok aj britská kráľovská rodina, to sa však nestalo.

Pre bahamského premiéra Philipa Davisa je otázka kompenzačných platieb stále otvorená. „Hrôzy otroctva zanechali v našich komunitách hlbokú ranu naprieč generáciami, boj za spravodlivosť a odškodnenie sa ani zďaleka neskončil," povedal pre agentúru AFP.

Počas štyroch storočí bolo z Afriky odvlečených do otroctva desať až 15 miliónov ľudí. Kráľ Karol III. na summite vyjadril pochopenie pre požiadavky bývalých kolónií. „Z rozhovorov v rámci Commonwealthu som pochopil, že najbolestivejšie aspekty našej minulosti stále rezonujú," povedal. Cieľom je poučiť sa z minulosti "a nájsť kreatívne spôsoby, ako odstrániť existujúce nerovnosti", povedal.

Zástupcovia štátov Commonwealthu sa dohodli i na Deklarácii o oceánoch, v ktorej sa zaväzujú uznávať súčasné námorné hranice aj pri stúpajúcej hladine morí. Dohodli sa tiež, že do roku 2030 budú chrániť 30 percent rozlohy oceánov a obnovia najmenej 30 percent poškodených morských ekosystémov.

Účastníci summitu sa dohodli na vymenovaní ghanskej ministerky zahraničných vecí Shirley Ayorkorovej Botchweyovej za novú generálnu tajomníčku Commonwealthu.

(tasr, afp)

26. októbra 2024 | 18:52

Minúta | 26. októbra 2024 | 18:52

Parlamentné voľby v Gruzínsku vyhrala pravdepodobne proruská vládna strana

Zoskupenie štyroch opozičných strán v parlamentných voľbách v Gruzínsku podľa predbežných výsledkov nedokázalo poraziť vládnucu proruskú stranu Gruzínsky sen.

Vyplýva to z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré večer zverejnila ústredná volebná komisia.

Podľa ústrednej volebnej komisie získala vládnuca strana Gruzínsky sen po sčítaní 72 percent volebných okrskov 53 percent hlasov, blok štyroch opozičných strán má vyše 38 percent. Volebná účasť dosiahla 58,96 percenta.

Agentúra Reuters však upozorňuje na rozdiely vo zverejnených exit polloch. Jeden prieskum ukázal, že vo voľbách zrejme zvíťazí Gruzínsky sen, zatiaľ čo na základe dvoch ďalších prieskumov získa väčšinu v parlamente zoskupenie štyroch opozičných strán.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, podporujúca európsku orientáciu krajiny, ostro odsúdila násilné incidenty, ku ktorým došlo pri viacerých volebných miestnostiach, a poukázala na narastajúce napätie. Na sociálnej sieti X uviedla, vychádzajúc z jedného z exit pollov, že "európske Gruzínsko vyhráva s 52 percentami napriek pokusom o zmanipulovanie volieb a bez hlasov diaspóry".

Gruzínske médiá informovali o bitke pri volebnej miestnosti na okraji Tbilisi, do ktorej sa zapojili desiatky ľudí, vrátane stúpencov vládnucej proruského hnutia Gruzínsky sen a volebných pozorovateľov.

https://twitter.com/DrewPavlou/status/1850114079257452869?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1850114079257452869%7Ctwgr%5Ee218761c78ea89cc91bbaf57534b29e4cddefd1f%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.echo24.cz%2Fa%2FHzmsL%2Fzpravy-svet-gruzie-volby-nasilnosti&prefetchTimestamp=1729963579822&mx=2

Sociálnymi sieťami medzitým kolujú videozáznamy, kde muž v meste Marneuli vkladá do volebnej urny väčšie množstvo hlasovacích lístkov. Ministerstvo vnútra začalo vyšetrovanie tohto prípadu a ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky na tomto mieste za neplatné.

https://twitter.com/LeoonfrankFrank/status/1850186292178641034?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1850186292178641034%7Ctwgr%5Ee218761c78ea89cc91bbaf57534b29e4cddefd1f%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.echo24.cz%2Fa%2FHzmsL%2Fzpravy-svet-gruzie-volby-nasilnosti

Kým vládnuca strana Gruzínsky sen obhajuje proruskú orientáciu a varuje, že víťazstvo opozície by mohlo vyústiť do vojnového konfliktu, opozícia sa snaží priblížiť krajinu k Európskej únii. Gruzínsko má status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, ale vzhľadom na súčasnú vládnu politiku bol prístupový proces pozastavený.

Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012. Spočiatku mal liberálnu prozápadnú politickú agendu, avšak v posledných dvoch rokoch strana zmenila svoju politickú orientáciu a kritici ju obviňujú z potláčania demokracie a približovania sa k Rusku.

V predvolebnej kampani strana šírila konšpiračné teórie o vťahovaní Gruzínska do konfliktu na Ukrajine a o bezprostredne hroziacej vojne, ktorej dokáže zabrániť len ona, komentuje AFP. Kremeľ v piatok obvinil Západ zo zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku.

Voľby v Gruzínsku v sobotu sprevádzalo aj viacero násilných incidentov. Ústredná volebná komisia oznámila, že eviduje viac ako 100 porušení pravidiel pri hlasovaní.

Správu aktualizujeme.

(tasr, reuters, afp, mm)

26. októbra 2024 | 17:59

Minúta | 26. októbra 2024 | 17:59

V Londýne za prísnejšie imigračné zákony demonštrovali tisíce ľudí

Demonštrácie sa začali po zatknutí protiimigračého lídra Tommyho Robinsona.

V piatok 25. októbra bol pred pondelkovým súdnym pojednávaním vzatý do väzby Robinson, vlastným menom Stephen Christopher Yaxley-Lennon, zakladateľ a bývalý vodca antiislamistickej Ligy na obranu Anglicka (EDL). Robinson je obvinený z porušenia nariadenia najvyššieho súdu z roku 2021, keď mu súd zakázal opakovať hanlivé obvinenia voči sýrskemu utečencovi, ktorý ho zažaloval.

Deň nato, 26. októbra, sa v Londýne konala aj demonštrácia proti rasizmu organizovaná ľavicovými skupinami.

Zároveň v Londýne prebiehala aj tretia demonštrácia, na ktorej sa zúčastnila rodina muža zastreleného policajtom, ktorého v pondelok zbavili obvinenia z vraždy.

V Londýne pre obavy z možných stretov protestujúcich výrazne posilnili policajné hliadky a presunuli tam policajtov z celej krajiny.

(tasr, afp, reuters)

26. októbra 2024 | 17:42

Minúta | 26. októbra 2024 | 17:42

Izrael údajne v predvečer útoku informoval Teherán o miestach, kam udrie

V predvečer piatkových odvetných leteckých úderov na Irán zaslal Izrael Teheránu varovanie, aby v záujme udržania stability regiónu nereagoval na pripravované akcie.

Izrael podľa serveru Axios, ktorý sa odvoláva na dôveryhodné diplomatické zdroje, údajne oboznámil Teherán s cieľmi útokov a oblasťami, ktoré zostanú mimo zásahu. Odkaz mal byť sprostredkovaný nešpecifikovanými tretími stranami.

Podľa zdrojov z Izraela a USA sa útoky uskutočnili v troch vlnách. Prvá vlna bola zameraná na iránsku protivzdušnú obranu, zatiaľ čo ďalšie dve sa sústredili na objekty spojené so zbrojným priemyslom a raketovými systémami. Iránske úrady informovali, že útoky si vyžiadali životy dvoch vojakov a spôsobili „obmedzené škody.“

(mm)

26. októbra 2024 | 17:18

Minúta | 26. októbra 2024 | 17:18

Tel Aviv tvrdí, že Hizballáh vypálil na Izrael okolo 80 rakiet

Hizballáh tvrdí, že vypálil rakety na päť obytných oblastí v severnom Izraeli.

V sérii vyhlásení sa Hizballáh prihlásil k raketovým útokom na obytné oblasti v severnom Izraeli vrátane predmestia Krajot pri meste Haifa. Hizballáh tiež oznámil, že podnikol dronový útok na izraelskú leteckú základňu Tel Nof južne od Tel Avivu a raketami zasiahol aj spravodajskú základňu v meste Safed na severe Izraela. Vo svojom vyhlásení uviedol, že vypálil raketovú salvu namierenú na základňu Meishar, ktorú označil za „spravodajskú centrálu Izraela pre severnú oblasť".

Izraelská armáda podľa portálu The Times of Israel (TOI) zostrelila nad územím Izraela štyri bezpilotné lietadlá vypustené z Libanonu. Hasiči na viacerých miestach na severe krajiny bojujú s požiarmi, ktoré vypukli po útokoch Hizballáhu.

Boje medzi Izraelom a Hizballáhom pretrvávajú od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Hizballáh tvrdí, že podniká útoky na Izrael na znak solidarity s palestínskym Hamasom. V posledných týždňoch sa však boje zintenzívnili a Izrael na začiatku októbra začal s pozemnými zásahmi v Libanone a Hizballáh zas odpaľuje rakety hlbšie do Izraela.

(tasr, reuters, afp)

26. októbra 2024 | 16:30

Minúta | 26. októbra 2024 | 16:30

V Iráne pri útoku na konvoj zahynulo desať policajtov

Počas útoku na juhovýchode Iránu zahynulo najmenej desať príslušníkov polície, informovali miestne médiá. Úrady považujú incident za teroristický útok. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, DPA a Reuters.

Útok sa odohral 26. októbra v iránskej provincii Sístán a Balúčistán, uviedla štátna tlačová agentúra IRNA. Iránsky minister vnútra nariadil vyšetrovanie incidentu, pri ktorom "mučeníckou smrťou“ zahynulo niekoľko policajtov, informovala agentúra IRNA.

K incidentu sa zatiaľ nikto neprihlásil. V provincii je však aktívna islamistická skupina Džajš al-Adl (Armáda spravodlivosti). Tá v poslednom čase zintenzívnila svoje útoky v oblasti, patriacej medzi najchudobnejšie v Iráne, upozorňuje DPA.

Provincia Sístán a Balúčistán leží pri hraniciach s Pakistanom a Afganistanom. Väčšinu obyvateľov tvoria sunniti na rozdiel od zvyšku Iránu, kde dominujú šiiti. V tejto oblasti často dochádza k stretom medzi iránskymi bezpečnostnými silami a sunnitskými militantmi, ako aj pašerákmi drog.

Vzťahy medzi sunnitskými moslimami, prevažujúcimi obyvateľmi oblasti, a iránskou šiitskou teokraciou sú tu dlhodobo napäté.

(tasr)