Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Požiar bol nahlásený v nedeľu o 16.08 h. Zatiaľ sa ho ešte nepodarilo zlikvidovať. Na mieste zasahujú hasiči z Trnavy.
Na časti trnavskej skládky odpadov vypukol požiar aj na začiatku augusta. Vtedy zasiahol plochu približne 15-tisíc štvorcových metrov.
(tasr)
Dvojdňová návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Tbilisi sa uskutoční na pozvanie gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho.
Orbánova návšteva sa bude konať len dva dni po parlamentných voľbách v Gruzínsku, po ktorých maďarský premiér dokonca v predstihu - pred zverejnením konečných výsledkov - zablahoželal k víťazstvu tamojšej proruskej vládnej strane.
Maďarského premiéra bude na ceste sprevádzať vládna delegácia zahŕňajúca ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa.
Orbán zablahoželal gruzínskej vládnucej strane k víťazstvu už v sobotu, a to ešte pred tým, ako tamojšia volebná komisia zverejnila prvé čiastkové výsledky. „Blahoželám premiérovi (Iraklimu) Kobachidzemu a strane Gruzínsky sen k ich obrovskému víťazstvu v dnešných parlamentných voľbách. Gruzínsky ľud vie, čo je pre jeho krajinu najlepšie a dnes bolo počuť jeho hlas!", napísal Orbán, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Gruzínsky sen sa stal víťazom sobotňajších parlamentných volieb v Gruzínsku so ziskom 54,08 percenta hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po sčítaní takmer všetkých hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo podľa komisie 37,58 percenta. V súvislosti s voľbami sa však hovorí aj o masových podvodoch.
Ich výsledky sú zároveň podľa agentúry Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou dúfajúcou v urýchlenie prístupového procesu s EÚ.
(tasr)
Neznámi ozbrojenci podľa slov exprezidenta Eva Moralesa strieľali na vozidlo, ktorým cestoval na rozhovor v bolívijskej rozhlasovej stanici RKC v meste Cochabamba v strednej časti Bolívie, pričom údajne zranili vodiča.
„Auto, v ktorom som prišiel, má 14 dier po guľkách," povedal Morales v zmienenom rozhovore pre stanicu RKC, pričom dodal, že išlo o plánovaný útok, ktorého cieľom bolo zabiť ho. Na vozidlo podľa Moralesa strieľali dvaja muži s kapucňami na hlavách.
Stanica RKC následne na internete zverejnila aj videozáznam, ktorý údajne zachytáva exprezidentov pick-up so zjavnými stopami po streľbe. Na čelnom skle vozidla je na záberoch vidieť tri diery po guľkách, zadné sklo je rozbité a vodič má zakrvavenú hlavu.
Morales z útoku obvinil súčasného prezidenta Luisa Arceho, svojho niekdajšieho spojenca a súčasného politického rivala. Samotný Acre sa dosiaľ k týmto obvineniam nevyjadril a ako upozorňuje AP, pokus o atentát oficiálne nepotvrdili ani nijaké bolívijské úrady.
Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Po tom, čo ústavný súd vyhlásil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu za neplatné, kandidoval v októbri 2019 štvrtýkrát za prezidenta. Vyhlásil sa za víťaza volieb, no opozícia ho obvinila z volebných podvodov a v krajine došlo k rozsiahlym nepokojom.
Morales vtedy stratil aj podporu armády, odstúpil a utiekol do Mexika. Dočasnou prezidentkou sa stala Jeanine Áňezová, ktorú však v roku 2022 odsúdili na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy. Nové voľby v októbri 2020 vyhral práve Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) a samotný Morales sa vtedy vrátil do Bolívie. Koncom septembra oznámil, že chce opäť kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2025.
Spoločne sa teraz aj s Arcem uchádza o nomináciu MAS do týchto volieb, hoci ako pripomína AFP Morales má zo zákona zakázané znovu kandidovať. Šesťdesiatpäťročný Morales je zároveň momentálne vyšetrovaný pre znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo, a to v súvislosti s údajným vzťahom s 15-ročným dievčaťom, s ktorým mal v roku 2016 splodiť dcéru.
Morales sa po správach o potenciálnom zatykači ukrýva v provincii Chapare v strednej časti Bolívie, kde ho pred prípadným zatknutím chránia jeho stúpenci. Tí zároveň v krajine už dva týždne protestujú blokádou hlavných ciest.
(tasr, afp, ap)
Pozorovatelia z Európskeho parlamentu hovoria v súvislosti s voľbami o poklese úrovne demokracie v krajine.
Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.
„Nerovnaké podmienky podkopávajú dôveru vo výsledok," uvádza sa vo vyhlásení spoločnej pozorovateľskej misie OBSE, Rady Európy, Európskeho parlamentu a NATO.
Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše agentúra Reuters.
Gruzínska prezidentka Salome Zourabišiliová a nezávislí domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá sa stala víťazom volieb so ziskom viac ako 54 percent hlasov, bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.
Výsledky volieb sú podľa Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou, ktorá dúfala v urýchlenie vstupného procesu do Európskej únie.
(tasr, afp, dpa)
O upozornení Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec informuje mesto Modra na sociálnej sieti.
Spresňuje, že výskyt nákazy sa týkal drobnochovu. Mesto preto v súčinnosti s úradom odporúča drobnochovateľom, aby vo zvýšenej miere dodržiavali opatrenia biologickej bezpečnosti vo všetkých chovoch hydiny a iných vtákov držaných v zajatí, predovšetkým dezinfekciu priestorov chovov a zamedzenie kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom.
Upozorňuje tiež na povinnosť nahlásiť prípadný väčší úhyn jedincov v drobnochove úradu veterinárnej a potravinovej správy.
(tasr)
Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak zdôraznil, že Ukrajina neustúpi z požiadavky na rešpektovanie medzinárodne uznaných hraníc.
V rozhovore pre taliansky denník Corriere Della Sera uviedol, že prezident Zelenskyj nikdy nehovoril o územných kompromisoch a že Krym a Donbas sú neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny.
Jermak podčiarkol, že Ukrajina odmieta akékoľvek „zmrazenie" konfliktu a usiluje sa o ukončenie vojny. Zdôraznil podporu krajín globálneho Juhu, ktoré odsúdili ruskú inváziu. Podľa neho sa Ukrajina plánuje vrátiť k hraniciam pred prvým ruským útokom a potom otvoriť rozhovory o obnovení svojej suverenity až po hranice z roku 1991.
Jermak tiež uviedol, že ho nezaujíma postoj ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý obhajuje „reálnu situáciu na mieste“. Dodal, že Ukrajina plánuje medzinárodnú konferenciu, keď to bude vhodné.
Na otázku, či sa druhý mierový summit presúva na budúci rok, odpovedal, že sa uskutoční, keď to budú podmienky umožňovať, a že Ukrajina uprednostňuje čo najskorší termín.
(mm)
Japonská vládnuca Liberálno-demokratická strana (LDP), ktorú v ostatnom čase sužovali korupčné škandály, prvýkrát od roku 2009 zrejme nezíska parlamentnú väčšinu.
Otázne je aj to, či vôbec dokáže vytvoriť väčšinovú koalíciu so svojím doterajším partnerom, stranou Kómeitó, informujú agentúry AFP a Reuters podľa dosiaľ zverejnených exit pollov viacerých japonských médií.
Podľa projekcií japonskej verejnoprávnej stanice NHK by súčasná koalícia mala v 465-člennej komore dolného parlamentu získať 174 až 254 kresiel. Strane LDP by pritom malo podľa tohto exit pollu malo pripadnúť 153 až 219 kresiel, zatiaľ čo Kómeitó 21 až 35 kresiel.
Najväčší opozičný subjekt, Ústavnodemokratická strana Japonska (CDPJ), by podľa týchto odhadov mal získať 128 až 191 kresiel. Obdobné exit polly zverejnili už aj viaceré ďalšie japonské médiá. Podľa prieskumu Nippon TV by napríklad súčasná koalícia získala 198 a opozičná CDJP 157 kresiel, čo je v oboch prípadoch značne menej ako parlamentná väčšina.
Ak by sa uvedené projekcie potvrdili, bola by to podľa AFP rana pre japonského premiéra Šigera Išibu, ktorý sa len 1. októbra ujal svojej funkcie a krátko na to rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, pričom dúfal, že tak posilní svoj mandát. Jeho cieľom bolo, aby súčasná koalícia dosiahla väčšinu hlasov. Porážka LDP aj doterajšej koalície by zrejme podkopala jeho pozíciu v strane, ktorú by tiež mohla donútiť k problematickému hľadaniu nových koaličných partnerov, či snáh o vytvorenie menšinovej vlády.
„Dostávame prísny rozsudok," reagoval už na exit polly samotný Išiba s tým, že voliči v nedeľných parlamentných voľbách zjavne vládnucej strane tlmočili túžbu, aby „sa nad sebou zamyslela".
(tasr, afp, reuters)
Strana Hlas vyzvala šéfa SNS Andreja Danka, aby prestal s útokmi na ich ministrov.
„Odporúčam pánovi Dankovi, aby konečne začal venovať viac energie riešeniu
vlastných problémov a prestal sa zameriavať na ministrov strany Hlas, ktorí si poctivo robia svoju prácu a za ktorými sú jasné výsledky,“ uviedol predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.
Podľa stanoviska strany Dankove výroky oslabujú vzťahy a spoluprácu v koalícii a podkopávajú schopnosť vlády riešiť zásadné otázky.
Andrej Danko dnes v relácii Markíza Na telo uviedol, že ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) by mohla čeliť podobnému osudu ako jej stranícka kolegyňa, bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ak nepredloží plán na adresnú pomoc pri vysokých cenách energií.
Na otázku, kedy by tak mala urobiť, odpovedal, že už včera bolo neskoro.
(mm)
„Sľúbili sme, že odpovieme na (predošlý) iránsky útok a v sobotu sme to spravili... (izraelský) útok na Irán bol presný a silný, splnil všetky svoje ciele," povedal v nedeľu Netanjahu.
Izraelská armáda útočila v noci na sobotu na vojenské ciele v Iráne. Nálety uskutočňovala vo viacerých vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu ukončila. Išlo o odvetu za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet, z ktorých väčšinu zneškodnila tamojšia protivzdušná obrana.
„Irán útočil na Izrael stovkami balistických rakiet, pričom tento jeho útok zlyhal," povedal Netanjahu na margo predošlého útoku zo strany Teheránu. „Dodržali sme svoj sľub. Naše vzdušné sily zaútočili (odvetne) na Irán a ochromili jeho schopnosti obrany a výroby rakiet," dodal.
Irán potvrdil, že Izrael útočil na vojenské ciele v okolí Teheránu aj v iných častiach krajiny. Nálety však podľa tamojších predstaviteľov spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch, no usmrtili štyroch iránskych vojakov.
(tasr)
Pri požiari nedošlo k zraneniam.
Oznámilo to maďarské Celoštátne riaditeľstvo civilnej ochrany.
Požiar vypukol v kuchyni hotela na ulici Jánosa Apáczaia Csereho v V. budapeštianskom obvode. Plamene uhasili profesionálni hasiči maďarského hlavného mesta. Po skontrolovaní priestorov budovu vyvetrali.
(tasr)
Tisíce Britov oznámili Národnej zdravotnej službe (NHS), že „zostali zdravotne postihnutí“ po očkovaní látkou od firmy AstraZeneca, rezort zdravotníctva teraz pracuje na ich kompenzácii, píše denník Telegraph.
Plány majú byť podobné kompenzáciám v prípade škandálu s infikovanou krvou, ktorý si vyžiadal životy najmenej troch tisícov ľudí.
Tento návrh prichádza v súvislosti s obavami, že existujúci systém platieb za poškodenie vakcínami (VDPS) má problémy zvládnuť ho po tom, ako bol zahltený obrovským množstvom žiadostí od osôb, ktoré utrpeli vedľajšie účinky po očkovaní. Systém existujúci od roku 1979 už podľa jeho kritikov nestačí na nápor žiadostí
Minulý mesiac sa minister zdravotníctva Wes Streeting stretol s aktivistami zo skupiny Vaccine Bereaved and Injured UK (VIBUK), aby prediskutovali ich obavy týkajúce sa existujúceho systému odškodnenia.
Niektoré z rodín, ktoré zastupuje VIBUK, sú zapojené do súdneho konania proti spoločnosti AstraZeneca, ktorá začiatkom tohto roka v súdnych dokumentoch priznala, že jej vakcína proti oc-horeniu COVID -19 môže „vo veľmi zriedkavých prípadoch“ spôsobovať nepriaznivé vedľajšie účinky.
Celkovo vyše 15-tisíc ľudí oznámilo NHS, že majú trvalé následky po očkovaní, VDPS ich v súčasnosti kompenzuje jednorazovým príspevkom do 120-tisíc libier (144-tisíc eur).
(sab)
Predseda SNS Andrej Danko je podľa svojich slov v komunikácii so šéfom lekárskych odborov Petrom Visolajským, zároveň verí, že ministerka Saková pripraví spôsob adresnej kompenzácie cien energií.
Predseda PS Michal Šimečka v debate s Dankom v relácii TV Markíza Na telo odmietol, že by vláda bola schopná zastaviť odlev lekárov do zahraničia v situácii, „keď je úroveň slovenského zdravotníctva najhoršia pomaly v Európe“. Rovnako spochybnil, či je ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) schopná nastaviť model adresnej pomoci pre domácnosti pri zvyšovaní cien energií.
Andrej Danko vyjadril Sakovej podporu s tým, že tento model bude schopná predložiť na najbližšie rokovanie vlády.
Danko odmietol odsudzovať poslancov Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka, ktorí vystúpili z klubu SNS. „Ak sa upísali nejakému diablovi, som zvedavý, akému diablovi sa upísali,“ doplnil.
Podľa lídra SNS je potrebné identifikovať, čo sa stalo v súvislosti s odchodom huliakovcov z klubu. Nevie, či išlo o osobnú samoľúbosť, alebo je v tom nejaké pozadie. Sám je zvedavý, čo budú chcieť od koalície. SNS sa však podľa Danka nedá ničím vydierať.
Poslanec Dušan Muňko (Smer) podľa Danka prestúpil do klubu SNS o deň skôr, ako huliakovci vystúpili, Šimečka na to reagoval, že „to je bezprecedentná situácia, aká nebola v žiadnej krajine v Európe“. „On má na krku tiež nejaké kauzy, to je ten, čo Robertovi Ficovi predal byt,“ pripomenul šéf PS.
Absentujúci predseda Národnej rady SR je podľa Šimečku „hanbou“. Poverený vedením parlamentu je jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).
Progresívci sa nehodlajú ponáhľať ani s návrhom Martina Dubéciho za podpredsedu parlamentu. Toto kreslo je voľné po tom, čo koalícia odvolala z tejto funkcie práve Šimečku.
„Vládna koalícia nemá čo odvolávať opozičného podpredsedu parlamentu alebo predsedu výboru na kontrolu SIS len preto, že sa im nepáči,“ vyhlásil s tým, že takéto „kádrovanie“ Národná rada „nezažila od Mečiara“.
(sab)
K mužovi, ktorý mal príznaky epileptického záchvatu, smerovali pozemne horskí záchranári z oblastného strediska Malá Fatra, posádka rýchlej zdravotnej pomoci z Terchovej, o súčinnosť požiadali aj posádku žilinských leteckých záchranárov.
„Po vyšetrení a zastabilizovaní pacienta v súčinnosti horských a zdravotníckych záchranárov bol Poliak (38) transportovaný z terénu a odovzdaný vrtuľníkovej posádke na rýchly transport do nemocničného zariadenia,“ priblížila zásah Horská záchranná služba na svojej stránke.
(tasr)
Cieľom náletu Vzdušných síl Izraela (IAF) bola obytná oblasť blízko mesta Bajt Lahíja, letectvo tiež podniklo útok na mesto Džabálíja, pri ktorom leží utečenecký tábor, oznámila palestínska tlačová agentúra WAFA.
Armáda vo svojom vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, uviedla, že vykonala presné zásahy na „teroristov Hamasu v oblasti Bajt Lahíja“ a dodala, že pri útoku zasiahla niekoľko militantov palestínskeho hnutia.
Palestínski zdravotníci oznámili, že pri útoku v Džabáliji zahynulo 20 osôb a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. V dôsledku útoku boli poškodené domy v najväčšom z ôsmich historických utečeneckých táborov v palestínskej enkláve, ktoré sú už viac ako tri týždne terčom izraelskej vojenskej ofenzívy.
Pri útoku na školu, ktorá slúži ako útočisko pre vysídlených Palestínčanov, v tábore al-Šatí zahynulo deväť ľudí a 20 sa zranilo, pričom mnohí sú podľa zdravotníkov vo vážnom stave.
Izrael tvrdí, že jeho jednotky sa vrátili do oblastí na severe Pásma Gazy, aby zlikvidovali militantov Hamasu, ktorí sa tam preskupili. Pri bojoch na severe enklávy v piatok zahynuli traja izraelskí vojaci.
Armáda vo svojom vyhlásení oznámila, že za posledných 24 hodín „eliminovala viac ako 40 teroristov“ v oblasti mesta Džabálijá. Zničila tiež infraštruktúru a lokalizovala „veľké množstvo vojenského vybavenia“. Izrael dodal, že jeho jednotky pri bojoch zblízka v strednej časti Gazy eliminovali „teroristickú bunku“.
Pri izraelských útokoch v Džabálii, Bajt Lahíji a Bajt Hanúne na severe palestínskej enklávy zahynulo počas uplynulých troch týždňov približne 800 ľudí, uviedlo ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy.
Palestínski zdravotnícki predstavitelia tvrdia, že izraelské útoky ochromili zdravotnú starostlivosť v severnej časti Pásma Gazy a bránia záchranárom v prístupe na bombardované miesta.
Tamojšia záchranná služba pred dvoma dňami oznámila, že jej operácie boli zastavené po tom, ako Izrael zadržal a zranil niekoľko jej pracovníkov a zbombardoval ich jediné hasičské auto.
(tasr)
Nedostatky bývalej vlády podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka spočívajú v záležitostiach ako plošná vakcinácia a obmedzovanie ľudských práv počas pandémie, znovuotvorenie vyšetrovania smrti generála Lučanského či darovanie vojenskej techniky.
Tú darovala bývalá vláda „nad rámec všetkého, čo sme v Európe videli“, pripomenul vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii STVR O 5 minút 12. Jeho diskusný kolega, poslanec Tomáš Valášek (PS), odmietol obviňovanie predošlých garnitúr, a rétoricky sa pýtal, či „je za tejto vlády jednoduchšie zohnať doktora“, či kúpiť lacnejšie potraviny.
Kaliňák v reakcii kritizoval bývalé „pravicové vlády“, po ktorých „sme všetko museli zachraňovať“. Ako príklad uviedol automat na minimálnu mzdu.
Pokiaľ ide o atentát na premiéra Roberta Fica, generálny prokurátor Maroš Žilinka uvalil na vyšetrovanie atentátu informačné embargo. Podľa Kaliňáka vyšetrovatelia nevylučujú začatie stíhania ďalších osôb. Valášek reagoval obvinením ministra obrany zo zneužívania atentátu na „politikárčenie“.
Prestup poslanca Smeru Dušana Muňka do poslaneckého klubu SNS Kaliňák podľa Valáška zľahčuje. Poslanec PS tento krok označil za „frašku“.
Minister obrany ubezpečil, že keď poslanci za Národnú koalíciu vyjadrili podporu vláde, on stále počíta so 79 poslancami. „Pre mňa je toto vyriešené,“ dodal.
K téme doplnenia protivzdušnej obrany Kaliňák avizoval, že izraelské systémy prídu na Slovensko začiatkom budúceho roka. Dodal, že Tel Aviv svoju stranu dohody podpísal, a ešte ostáva podpísať samostatnú dohodu na radary k týmto systémom, ktorú majú skompletizovať do polovice novembra.
Ministerstvo obrany sa podľa jeho šéfa bude podieľať na financovaní výdavkov, ktoré sú na civilno-vojenskom rozhraní. K dofinancovaniu koncovej nemocnice v Bratislave sa Kaliňák priamo nevyjadril. O tomto návrhu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka „počul prvýkrát“.
(sab)
Ak kritizujete, že si ministri zvýšili platy cez zvýšenie paušálnych náhrad, navrhnite zrušenie všetkých valorizácií platov poslancov, aby sme šetrili na celej politickej reprezentácii, vyzval vicepremiér Tomáš Taraba poslankyňu Zuzanu Mesterovú.
Taraba pripomenul, že platy ministrov sú zmrazené už niekoľko rokov, a hoci je plat ministra podľa zákona 1,5-násobkom platu poslanca, „táto pani má vyšší plat ako ja“, ukázal Taraba na podpredsedníčku poslaneckého klubu PS Mesterovú.
V relácii televízie TA3 V politike Mesterová kritizovala zvyšovanie paušálnych výdavkov pre členov vlády na pozadí masívnej konsolidácie, ktorá sa podľa nej dotkne občanov namiesto koalície. Taraba jej preto kontroval s odkazom, aby strany navrhli zníženie príspevkov za voľby, keďže „PS stojí túto krajinu sedem miliónov eur“.
(sab)
Pod týmto scenárom ruský prezident predstavil možnosť, že by NATO umožnilo Ukrajine používať zbrane dlhého dosahu na ciele v Rusku, píše agentúra AFP.
Vladimir Putin už v septembri varoval, že povolenie používať takéto zbrane by znamenalo, že členské štáty NATO sú vo vojne s Ruskom. Vyjadril sa tak v čase, keď americkí a britskí predstavitelia uvažovali o tom, že by Kyjevu umožnili útočiť na ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.
„Nič mi o tom nepovedali, ale verím, že ma počuli,“ odpovedal Putin na otázku novinára o tom, či si myslí, že si Západ vypočul jeho varovanie. „Ukrajinské jednotky nemôžu používať tieto zbrane samostatne. Môžu to robiť jedine špecialisti z krajín NATO, pretože potrebujú satelitné dáta, ktorými Ukrajina prirodzene nedisponuje,“ podotkol šéf Kremľa.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľko mesiacov žiada svojich západných spojencov o povolenie používať zbrane dlhého dosahu na ciele hlboko v Rusku, pripomína AFP. Podľa jeho slov by tento krok motivoval Moskvu k snahe o mier.
Západní predstavitelia minulý mesiac naznačili, že rozhodnutie v tejto veci sa už blíži. Britský premiér Keir Starmer a americký prezident Joe Biden ho neskôr odložili vzhľadom na hrozby Moskvy.
Americký prezident zľahčoval Putinovo varovanie a americkí predstavitelia tvrdili, že rakety by pravdepodobne mali len obmedzený vplyv na ukrajinskú vojenskú kampaň.
(tasr)
Poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) odmietla vyhlásenia koalície o tom, že sa kriminalita po novele Trestného zákona a Trestného poriadku nezvýšila, poslanec Tibor Gašpar (Smer) podľa nej predložil štatistiky od začiatku roka.
Novely trestných kódexov však platia len niekoľko mesiacov, pripomenula podpredsedníčka PS Zuzana Mesterová v relácii TA3 V politike. Na túto tému zareagoval minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), ktorý poukázal na to, že koalícia rieši veľké témy. Spomenul konsolidáciu verejných financií.
„To je prejav vašej politiky, ktorú ste robili. Robili ste ju v Európskom parlamente, kde ste sa snažili docieliť, aby Slovensko prišlo o miliardy eurofondov,“ reagoval Taraba. Bývalá vláda podľa neho zanechala 430 miliónov eur v nevyčerpaných eurofondoch, ktorým hrozilo prepadnutie.
Mesterová vyhlásila, že ku konsolidácii zanechal expremiér Ľudovít Ódor „lego kocky“ jednotlivých návrhov, ktorých sa údajne mohla zhostiť akákoľvek nastupujúca vláda. Na otázku moderátora, prečo Ódor rovno nevypracoval návrh štátneho rozpočtu, odpovedala, že „to je otázka na pána Ódora“.
(sab)
Vzdušné sily zaútočili na ukrajinské hlavné mesto v noci na nedeľu v niekoľkých vlnách, oznámil šéf tamojšej správy Serhij Popko s tým, že ide o druhý nočný útok za dva dni.
„Zdá sa, že teraz každú noc bez dlhších prestávok ruské ozbrojené sily útočia na pokojné mesto Kyjev,“ napísal Popko na platforme Telegram a dodal, že „nepriateľ podnikol minulú noc ďalší útok na hlavné mesto“.
Popko spresnil, že Rusko v niekoľkých vlnách vypustilo desať bezpilotných lietadiel z rôznych smerov a v rôznych výškach. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa šéfa kyjevskej správy zničila všetky drony smerujúce na ukrajinskú metropolu.
Pri útoku sa nikto nezranil a dosiaľ neboli hlásené žiadne škody, dodal Popko.
Rusko sa k nočnému útoku na Kyjev nevyjadrilo. Obe strany opakovane popierajú cielenie na civilistov v rámci viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny. V tejto vojne však zahynuli tisíce civilistov, väčšinou Ukrajincov, píše agentúra Reuters.
Ukrajinská protivzdušná obrana informovala, že zostrelila 41 z 80 dronov, ktoré Rusko v noci na nedeľu vypálilo na Ukrajinu. Vzdušné sily na Telegrame napísali, že 32 dronov sa stratilo z dohľadu a jeden letel smerom na Bielorusko.
(tasr)
Išlo o armádneho rabína a troch ďalších dôstojníkov, ktorí sa dostali do zriedkavej prestrelky so šíitskými militantmi na juhu Libanonu, v ktorej ďalších 14 vojakov utrpelo zranenia, oznámili Obranné sily Izraela (IDF).
Kapitán Avraham Josef Goldberg (43) pôsobil ako duchovný 8207. práporu brigády Alon, ktorá sa zapojila do obmedzenej pozemnej operácie na oficiálne demilitarizovanom území ako jedna z prvých. Ďalšími zabitými sú rotmajster Gilad Elmaliach (30), kapitán Amit Chajut (29) a major Eliav Amram Abitbol (36).
IDF vyjadrili pozostalým sústrasť, oznámili tiež zabitie troch militantov Hizballáhu, ďalšie podrobnosti incidentu sa vyšetrujú.
Izrael spustil 1. októbra obmedzenú pozemnú operáciu s cieľom eliminácie militantnej skupiny, ktorá od 8. októbra 2023 ostreľuje sever židovského štátu. Hizballáh pritom argumentoval solidaritou s Palestínčanmi v Pásme Gazy.
V dôsledku cezhraničných prestreliek evakuovali od hranice už tisíce ľudí, podľa vlády premiéra Benjamina Netanjahua je jedným z cieľov IDF v Libanone zabezpečiť sever Izraela, aby sa civilisti mohli vrátiť domov.
(sab)
O samotnom návrhu poslanci hlasovať nebudú, keďže v pondelky sa zvyčajne ani nerokuje, v piatok 25. októbra však plénum nestihlo prebrať opozičný návrh na odvolanie ministerky kultúry.
Poslanci sa tiež dohodli, že vo štvrtok 31. októbra nebudú rokovať. Okrem vládnych a poslaneckých návrhov majú zákonodarcovia na októbrovej 22. schôdzi prebrať ešte viaceré výročné správy organizácií či návrhy uznesení. Čakajú ich tiež personálne voľby.
Poslanci majú následne v utorok 29. októbra prerokovať balík zákonov z dielne Ministerstva financií SR. Definitívne by mali rozhodnúť o novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vďaka nej by mali mať ich majitelia aj v budúcnosti možnosť na schôdzi vlastníkov hlasovať elektronicky. Táto možnosť sa do zákona zaviedla počas pandémie, avšak iba dočasne do konca tohto roka.
Rovnako v druhom čítaní je návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, ktorým sa má rozšíriť dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) v oblasti digitálnej odolnosti dohliadaných subjektov.
V prvom čítaní má rezort financií návrh novely zákona o cenách, ktorým sa má informačný systém MF SR doplniť o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávaných v maloobchode, ako aj návrh novely zákona o DPH a zákona o dorovnávacej dani.
Parlament má definitívne rozhodnúť o trojici návrhov z dielne ministerstva školstva. V uplynulom týždni stihli poslanci prebrať financovanie materských škôl zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry zase predložilo návrh, podľa ktorého sa má výška príspevku štátu cirkvám upravovať mierou rastu minimálnej mzdy.
Národná rada má rokovať aj o návrhu z dielne rezortu zdravotníctva, ktorým sa majú okrem iného rozšíriť kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súvisiace s ozdravným plánom.
V stredu 30. októbra majú poslanci prebrať viaceré výročné správy. Voliť majú tiež členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), ako aj predsedu Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Na programe majú aj návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR).
Svoje návrhy predložili aj poslanci. Skupina koaličných poslancov cez zmenu zákona o prokuratúre navrhuje novelizáciu trestných kódexov zameranú na zvyšovanie efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie. Poslanci Hlasu chcú zmeniť zákon o priestupkoch, aby medzi sankcie za priestupky mohlo patriť aj vykonanie menších obecných služieb, navrhujú tiež zvýšiť horné hranice pokút.
Na programe je v druhom čítaní aj návrh SNS o neziskových organizáciách, ktoré by mali byť povinné zverejňovať informácie o prispievateľoch a veriteľoch, ktorých príspevky presiahnu 5-tisíc eur.
Opozičné hnutie Slovensko navrhuje, aby sa volebné obdobie dalo skrátiť aj referendom. Podali preto novelu Ústavy SR, hoci počas ich predošlej vlády takýto návrh odmietli. Progresívne Slovensko chce napríklad posilniť právo osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby v zdravotníckom zariadení. KDH chce zase upraviť počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov, navrhuje okrem iného zníženie frekvencie prehliadok detí aj dospelých. SaS by chcela presadiť oslobodenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia správneho poplatku za vydanie občianskeho preukazu.
(tasr)
Cieľom bezpilotného lietadla bola továreň spoločnosti BAZ, ktorá vyrába obranné kompomenty pre vojenské i civilné využitie, v priemyselnej zóne Bar Lev na severe krajiny, píše portál Times of Israel.
Obranné sily Izraela potvrdili, že dron vypustili šíitskí militanti z hnutia Hizballáh, ďalšie podrobnosti sa v súčasnosti vyšetrujú.
(sab)
Vládnuca strana potvrdila svoju líderskú pozíciu ziskom viac ako 54 percent hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po spočítaní takmer všetkých hlasov, ktorú citovali agentúry AFP, DPA a Reuters.
Predseda volebnej komisie Giorgij Kalandarišvili uviedol, že konzervatívny Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 54,08 percenta hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo 37,58 percenta.
Gruzínsky sen, ktorý je pri moci v krajine od roku 2012, si zabezpečil 91 kresiel v 151-člennom parlamente, čo je podľa AFP dostatok na vládnutie, ale málo na ústavnú väčšinu, ktorá pozostáva zo 113 kresiel, o ktoré sa Gruzínsky sen usiloval.
Výsledky volieb sú podľa Reuters „ranou“ pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou, ktorá dúfala v urýchlenie vstupného procesu do Európskej únie.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie zákona o „zahraničných agentoch“ však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Zároveň upozornil, že výsledky parlamentných volieb zrejme rozhodnú o šanciach Tbilisi na členstvo v EÚ.
Víťazstvo vládnucej strany v parlamentných voľbách naznačovali už aj sobotňajšie údaje. Po sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov viedol Gruzínsky sen so ziskom 53 percent hlasov. Gruzínske prozápadné opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb a označili ich za sfalšované. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.
Miliardár a zakladateľ vládnucej strany Ivanišvili vyhlásil stranu za víťaza volieb už v sobotu po zverejnení exit pollov, ktoré však naznačovali rozdielne výsledky, pričom dva exit polly naznačovali víťazstvo zoskupenia opozičných strán.
„Je to vzácny prípad na svete, že tá istá strana dosiahne takýto úspech v tak náročnej situácii – je to dobrý ukazovateľ talentu gruzínskeho ľudu,“ povedal Ivanišvili.
Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše Reuters.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb. Zurabišiliová v sobotu upozornila aj na násilné incidenty počas hlasovania.
(tasr)
Hlasovaniu dominujú obavy z vysokých životných nákladov a možné hrozby zo strany susedného Ruska, po prvom kole volieb vedú opoziční sociálni demokrati (LSDP).
Takmer 2,4 milióna oprávnených voličov v tejto pobaltskej krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a NATO, má rozhodnúť o 63 zostávajúcich priamych mandátoch v 141-člennom parlamente – Seimase.
V prvom kole získala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) 20 percent hlasov. Vládny Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) premiérky Ingridy Šimonyté skončil na druhom mieste s 18 percentami. Nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra) bola na treťom mieste s 15 percentami.
Nedeľné parlamentné voľby tak môžu viesť k zmene moci v krajine hraničiacej s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Očakáva sa, že ak sa ľavicovým sociálnym demokratom podarí zostaviť vládu, budú zachovávať ostrý postoj Litvy voči Rusku a vysoké výdavky na obranu, píše agentúra Reuters.
Stredopravá koalícia premiérky Šimonyté zaznamenala pokles popularity v dôsledku vysokej inflácie, zhoršujúcich sa verejných služieb a prehlbujúcich sa rozdielov medzi bohatými a chudobnými.
Predsedníčka LSDP Vilija Blinkevičiúté po prvom kole volieb oznámila, že rokuje s ďalšími dvoma stranami, Za Litvu a Úniou poľnohospodárov a zelených, o vytvorení väčšinovej koaličnej vlády.
LSDP uzavrela dohodu s opozičnými stranami o podpore všetkých kandidátov, ktorí sa zúčastnia druhého kola volieb proti nominantom premiérkinej strany.
Predvolebná kampaň sa zamerala najmä na otázky vnútornej a sociálnej politiky. LSDP prisľúbila, že prehlbujúcu sa nerovnosť bude riešiť zvýšením daní pre bohatších občanov, aby pomohla financovať väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu.
Veľkou obavou v Litve je aj národná bezpečnosť. Na základe prieskumu z mája si až tri štvrtiny Litovčanov myslia, že Rusko v blízkej budúcnosti môže zaútočiť na ich krajinu.
Litovský prezident Gitanas Nauséda v septembri oznámil plány zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny na vyše tri percentá HDP.
Volebné miestnosti v Litve sú otvorené od 07.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) do 20.00 h. (18.00 h SELČ). Výsledky sa očakávajú približne o polnoci.
(tasr)
O sobotnom počine systémov protivzdušnej obrany informovalo ruské ministerstvo obrany, ktorého vyhlásenie citovala agentúra Reuters.
Osemnásť dronov podľa Moskvy systémy zachytili nad Tambovskou oblasťou, približne 450 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, oznámilo ministerstvo na sieti Telegram. Ďalších 16 dronov zničili nad územím Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou. Zvyšné zneškodnili nad Voronežskou, Brianskou, Lipeckou, Oriolskou a Kurskou oblasťou.
V dôsledku dronového útoku na Belgorod utrpela zranenia jedna žena, oznámil oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Poškodených bolo podľa neho aj niekoľko vozidiel.
Gubernátor Tambovskej oblasti Maxim Jegovor zase informoval, že ukrajinský dron spadol na jednu zo štvrtí a nakrátko vyvolal požiar, ktorý však nespôsobil žiadne zranenia ani materiálne škody.
Reuters podotýka, že Rusko zverejňuje iba počet dronov, ktoré zničí jeho protivzdušná obrana, a nie koľko ich Ukrajina v skutočnosti vypustí. Ruskí predstavitelia taktiež zriedkavo priznajú celý rozsah škôd, ktoré útoky spôsobili, najmä ak boli zamerané na vojenskú alebo energetickú infraštruktúru.
Útoku čelila v sobotu večer podľa stanice BBC aj Ukrajina. Ruské sily na ňu vypálili 91 dronov, tri balistické rakety Iskander-M, dve riadené strely Ch-59 a ďalšie dve bližšie nešpecifikované strely.
Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 44 ruských dronov, a to nad ôsmimi svojimi oblasťami vrátane Kyjevskej a Sumskej, kde Rusi dronmi útočili na energetické zariadenia kritickej infraštruktúry. Následky útoku sa stále objasňujú.
(tasr)
Vláda tvrdí, že dodávky západných vojenských technológií narúšajú jej „suverenitu a bezpečnostné záujmy“ a ohrozuje „mier a stabilitu“ v Taiwanskom prielive, píše agentúra AFP.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok schválilo predaj zbraní Taiwanu za dve miliardy dolárov. V balíku sú okrem iného zahrnuté moderné raketové systémy zem-vzduch aj radary. Dohodu ešte musí schváliť Kongres USA.
Taiwanský rezort obrany v sobotu vyjadril Spojeným štátom „úprimnú vďačnosť“ a uviedol, že tento balík „pomôže armáde naďalej zlepšovať svoju obranyschopnosť a spoločne udržiavať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive“.
Čínska diplomacia v reakcii zverejnila v sobotu stanovisko, v ktorom dôrazne odsúdila predaj zbraní Tchaj-peju. Tento krok zo strany USA podľa nej vážne poškodzuje ich bilaterálne vzťahy a prisľúbila „prijať všetky potrebné opatrenia na pevnú obranu národnej suverenity, bezpečnosti a územnej celistvosti“.
Komunistická vláda v Pekingu považuje Taiwan za súčasť pevninskej Číny napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom nevylučuje ani použitie sily.
Taiwan takmer každý deň zaznamenáva vo svojom okolí čínske stíhačky, bezpilotné lietadlá aj lode. V októbri za jeden deň spozoroval rekordných 153 čínskych lietadiel.
Spojené štáty sú kľúčovým partnerom Taiwanu, ktorému poskytujú zbrane napriek tomu, že s ním nemajú zriadené oficiálne diplomatické vzťahy.
(tasr)
Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že ani jedna zo strán opäť nezíska väčšinu v parlamente, čím sa pripraví pôda pre nové kolo náročných a zdĺhavých koaličných rokovaní, píše agentúra Reuters.
Volebné miestnosti sa otvoria v nedeľu o 07.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) a zatvoria sa o 20.00 h (19.00 h SEČ), po čom by mali byť bezprostredne zverejnené exit polly. Prvé čiastkové výsledky sa očakávajú okolo polnoci (23.00 h SEČ).
Bulharský rozhlas v piatok zverejnil prieskum od spoločnosti Gallup International pre Balkán, podľa ktorého by strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala 26,1 percenta hlasov.
Nasledoval by tesný súboj o druhé miesto medzi stranou Pokračujeme v zmene (PP) a ultranacionalistickou, prorusky orientovanou Obnovou, ktoré by získali 16,2, respektíve 14,9 percenta hlasov. Podľa toho istého prieskumu by dosiahla volebná účasť 31,1 percenta.
Dosiaľ posledné predčasné voľby sa v Bulharsku konali v júni, paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu. Vyvolal ich marcový rozpad takzvanej neformálnej vládnej koalície pozostávajúcej práve z dvoch najsilnejších aliancií: formácie zloženej zo strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS) a subjektov Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB).
Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.
Bulharsko je najchudobnejšou členskou krajinou Európskej únie s vysokou mierou korupcie. Politická nestabilita ho sužuje už od roku 2020, keď vypukli protikorupčné protesty, ktoré viedli k pádu vtedajšej vlády.
(tasr)
Izraelský premiér podľa vyhlásenia svojej kancelárie odmietol, že by do výberu terčov pre sobotný odvetný útok zasahovali Spojené štáty, vyhlásenie citovala agentúra Reuters.
Kancelária vyhlásením reagovala na správu izraelskej televízie Channel 13, podľa ktorej Tel Aviv pôvodne plánoval zasiahnuť iránske plynárenské a ropné zariadenia, ale po vytrvalom tlaku zo strany USA svoj plán zmenil a zameral sa výlučne na vojenské objekty.
„Izrael si vopred zvolil ciele útoku podľa svojich národných záujmov, a nie podľa amerických pokynov. Tak to bolo a tak to aj bude,“ píše sa vo vyhlásení kancelárie, ktorá správu televízie poprela a označila za „úplne nepravdivú“.
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.
Generálny štáb iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého doletu vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom. Podľa armády boli poškodené iba radarové systémy.
Agentúra IRNA s odvolaním sa na oznámenie armády v sobotu večer uviedla, že počet obetí izraelských útokov na vojenské základne v Iráne sa zvýšil z dvoch na štyri.
(tasr)
Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu, sa vyjadril k útoku Tel Avivu z noci na sobotu, citovala ho agentúra AFP.
„Zlo, aké pred dvoma nocami spáchal sionistický režim (Izrael), sa nesmie zveličovať ani bagatelizovať,“ napísal v príspevku na platforme X. Útok Izraela zároveň bez ďalších podrobností označil za chybu, respektíve „prerátanie sa“.
Vzdušné sily Izraela (IAF) zaútočili vo viacerých vlnách na vojenské ciele v Iráne, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu ukončili. Útoky boli odvetou za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu stovky balistických rakiet.
Pri útokoch, ktoré podľa Teheránu spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch, zahynuli aj prinajmenšom štyria iránski vojaci. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján im vzdal hold, pričom vyzdvihol, ako „bez strachu obraňovali svoju vlasť“.
Obranné sily Izraela (IDF) po útokoch vyzvali Irán, aby sa vyhol ďalšej odvete. Iránski predstavitelia a médiá následne izraelské útoky a nimi spôsobené škody bagatelizovali, pričom vyzdvihovali svoje obranné schopnosti. Priamo však odvetu neprisľúbili.
(tasr)
Dôvodom na túto formu protestu je údajná manipulácia s výsledkami hlasovania, vládnuca strana si podľa opozičných predstaviteľov kupovala hlasy, píše agentúra AFP.
„Neuznávame sfalšované výsledky ukradnutých volieb,“ vyhlásila v noci na nedeľu líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučavová. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia zase obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.
Z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré v sobotu večer zverejnila ústredná volebná komisia, vyplýva, že Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 53 percent hlasov, zatiaľ čo blok štyroch opozičných strán vyše 38 percent.
Najviac hlasov , vyše 11 percent, dostala z opozičného bloku Koalícia za zmenu, nasledovaná stranami Jednota – národné hnutie založenou exprezidentom Michailom Saakašvilim (9,8 percenta), Silné Gruzínsko (9,06 percenta) a Za Gruzínsko (8,3 percenta).
Podľa volebnej komisie dosiahla účasť voličov takmer 59 percent. Jej predseda Giorgij Kalandarišvili tvrdí, že hlasovanie bolo pokojné a slobodné a voľby prebehli v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že spomínané štyri opozičné strany by mohli získať dostatok hlasov na vytvorenie koalície a poraziť tak vládnuci Gruzínsky sen.
Bezprostredne po zatvorení volebných miestností o 20.00 h miestneho času (18.00 h SELČ) zverejnili dve proopozičné televízne stanice exit polly, podľa ktorých voľby vyhral opozičný blok so ziskom 52, respektíve 48 percent hlasov. Paralelné sčítanie, ktoré uskutočnila jedna z opozičných strán, však ukázalo, že Gruzínsky sen je na ceste k získaniu väčšiny.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.
(tasr)
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia denne bojuje za odhalenie dezinformácií v prospech celého regiónu.
Šéfka EK počas tohto týždňa navštívila krajiny západného Balkánu, aby ich ubezpečila, že rozširovanie Únie zostáva pre 27-členný blok naďalej prioritou.
V Kosove sa stretla s prezidentkou Vjosou Osmaniovou a premiérom Albinom Kurtim. Ocenila hospodársky pokrok Kosova a oznámila, že EÚ poskytne krajine pravdepodobne ešte v tomto roku 60 miliónov eur, píše agentúra HINA. Zároveň privítala dohodu, na základe ktorej tento mesiac Kosovo uvoľnilo bezpečnostné opatrenia pre tovar dovážaný zo Srbska.
Kosovská prezidentka vyzvala na okamžité zrušenie opatrení EÚ voči Kosovu. „EÚ musí uznať a oceniť to, čo sme dosiahli. Je najvyšší čas, aby sa nespravodlivé opatrenia voči Kosovu konečne zrušili," povedala Osmaniová.
Von der Leyenová v sobotu navštívila aj Čiernu Horu a ocenila úsilie krajiny na ceste do EÚ. Čiernohorská vláda je podľa AP spolužitím medzi proeurópskymi a proruskými frakciami. Predsedníčka EK vyzvala na jednotu v rozdelenej krajine s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k členstvu v Únii.
„Chcem vás ubezpečiť, že rovnako ako počas môjho prvého mandátu bude rozšírenie v nasledujúcich piatich rokoch na prvom mieste politického programu," uviedla Leyenová. „Máme teraz k dispozícii všetky potrebné prostriedky, všetky potrebné nástroje, tak to urobme, zrealizujme to a pracujme na tomto spoločnom cieli," dodala šéfka EK.
Šéfka EK sa počas svojej štvrtej návštevy regiónu zavítala do Albánska, Severného Macedónska, Bosny, Srbska, Kosova a Čiernej Hory. Diskusie o rozšírení EÚ o štáty západného Balkánu trvajú už 20 rokov. Podľa AP ruská invázia na Ukrajinu podnietila európskych lídrov, aby na týchto šesť krajín naliehali, aby sa pripojili k bloku. Situácia sa však v prípade jednotlivých krajín vyvíja rozdielne, pričom najďalej od členstva má Kosovo, ktoré neuznáva päť členských krajín Únie, a najväčší pokrok dosiahla Čierna Hora.
(tasr, ap)
Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom.
„Iracký vzdušný priestor okupuje, ovláda a kontroluje americká armáda. Záver: Spoluúčasť USA na tomto zločine je istá," píše sa v príspevku.
Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom. Podľa armády poškodené boli iba radarové systémy.
„Vďaka včasnej reakcii protivzdušnej obrany spôsobili útoky obmedzené škody a bolo poškodených niekoľko radarových systémov," uviedol generálny štáb vo vyhlásení prečítanom v štátnej televízii.
Podľa vyhlásenia sa podarilo zlikvidovať veľké množstvo rakiet „a nepriateľským lietadlám bolo zabránené vstúpiť do vzdušného priestoru krajiny". Izraelské lietadlá odpálili iba malý počet rakiet dlhého doletu zo vzdušného priestor susedného Iraku, ktorý strážia USA.
Vo vyhlásení sa tiež konštatuje, že „aj keď si Irán vyhradzuje svoje zákonné a legitímne právo reagovať vo vhodnom okamihu, prioritu má trvalé prímerie v Pásme Gazy a Libanone".
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.
Agentúra IRNA s odvolaním sa na oznámenie armády v sobotu večer uviedla, že počet obetí izraelských útokov na vojenské základne v Iráne sa zvýšil z dvoch na štyri.
(tasr, afp)
Ako uvádza ukrajinská vojenská rozviedka (HUR), každý prekladateľ by mal obsluhovať skupinu tridsiatich vojakov, no ruskí vojaci pochybujú o efektivite tejto taktiky.
Rádiová komunikácia, ktorú zachytila rozviedka, odhalila rozporuplné názory a frustráciu na ruskej strane, referuje Kyjiv Post.
„Jeden prekladateľ na 30 ľudí. Jediná vec, ktorej nerozumiem, je, kde vziať našich troch ľudí,“ povedal. Ďalší ruský vojak označil Severokórejčanov za „Číňanov“. „Prekliati Číňania. Prišli sem a ja netuším, čo s nimi,“ posťažoval sa.
Podľa HUR sa počet severokórejských vojakov v Rusku pohybuje okolo 12-tisíc, medzi nimi je 500 dôstojníkov a traja generáli.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto nasadenie za eskaláciu konfliktu a vyzval západných spojencov na rozhodnú reakciu.
(mm)
EÚ vyzvala na upokojenie situácie a uviedla, že útoky sa uskutočnili v čase „vážneho a rastúceho regionálneho napätia".
Izrael v noci na sobotu podnikol útoky na vojenské zariadenia v Iráne. Podľa izraelskej armády išlo o odvetu za útok Iránu, ktorý začiatkom mesiaca vypálil na Izrael takmer 200 rakiet.
„Nebezpečný cyklus útokov a odvetných úderov môže spôsobiť ďalšie rozšírenie regionálneho konfliktu," uviedla EÚ vo svojom vyhlásení. „Hoci EÚ uznáva právo Izraela na sebaobranu, vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili nekontrolovateľnej eskalácii, ktorá nie je v záujme nikoho," dodal euroblok.
„EÚ je naďalej plne odhodlaná znížiť napätie a prispieť k deeskalácii a za týmto účelom zostáva v úzkom kontakte so všetkými príslušnými aktérmi," vyhlásila.
Irán pohrozil odvetou za sobotňajší útok, pri ktorom zahynuli dvaja vojaci. Izrael však varoval, že Irán „zaplatí vysokú cenu" v prípade, že bude reagovať na útoky.
Znepokojenie nad eskaláciou násilia na Blízkom východe vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres. Šéf OSN "naliehavo opakuje svoju výzvu všetkým stranám, aby zastavili všetky vojenské akcie vrátane akcií v Pásme Gazy a Libanone," uviedol vo vyhlásení Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. Dodal, že generálny tajomník vyzýva na maximálne úsilie s cieľom zabrániť vypuknutiu regionálnej vojny a návrat na diplomatickú cestu.
(tasr, afp)
Napriek snahe záchranárov sa muža nepodarilo oživiť.
„Na miesto boli privolané všetky záchranné zložky, ako aj príslušníci poriečneho oddelenia PPZ,” informuje bratislavská Polícia. Predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania.
(mm)
Teherán pôvodne hlásil dve obete z radov ozbrojených síl. Príslušníci ozbrojených síl islamskej republiky podľa úradov zahynuli pri obrane krajiny.
Všetci štyria padlí iránski vojaci boli členmi jednotiek protivzdušnej obrany.
(čtk)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…
Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…