Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán odcestuje v pondelok do Gruzínska, stretne sa s premiérom Kobachidzem

Dvojdňová návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Tbilisi sa uskutoční na pozvanie gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho.

Orbánova návšteva sa bude konať len dva dni po parlamentných voľbách v Gruzínsku, po ktorých maďarský premiér dokonca v predstihu - pred zverejnením konečných výsledkov - zablahoželal k víťazstvu tamojšej proruskej vládnej strane.

Maďarského premiéra bude na ceste sprevádzať vládna delegácia zahŕňajúca ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa.

Orbán zablahoželal gruzínskej vládnucej strane k víťazstvu už v sobotu, a to ešte pred tým, ako tamojšia volebná komisia zverejnila prvé čiastkové výsledky. „Blahoželám premiérovi (Iraklimu) Kobachidzemu a strane Gruzínsky sen k ich obrovskému víťazstvu v dnešných parlamentných voľbách. Gruzínsky ľud vie, čo je pre jeho krajinu najlepšie a dnes bolo počuť jeho hlas!", napísal Orbán, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Gruzínsky sen sa stal víťazom sobotňajších parlamentných volieb v Gruzínsku so ziskom 54,08 percenta hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po sčítaní takmer všetkých hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo podľa komisie 37,58 percenta. V súvislosti s voľbami sa však hovorí aj o masových podvodoch.

Ich výsledky sú zároveň podľa agentúry Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou dúfajúcou v urýchlenie prístupového procesu s EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Bolívijský exprezident tvrdí, že prežil pokus o atentát, z ktorého obviňuje hlavu štátu

Neznámi ozbrojenci podľa slov exprezidenta Eva Moralesa strieľali na vozidlo, ktorým cestoval na rozhovor v bolívijskej rozhlasovej stanici RKC v meste Cochabamba v strednej časti Bolívie, pričom údajne zranili vodiča.

„Auto, v ktorom som prišiel, má 14 dier po guľkách," povedal Morales v zmienenom rozhovore pre stanicu RKC, pričom dodal, že išlo o plánovaný útok, ktorého cieľom bolo zabiť ho. Na vozidlo podľa Moralesa strieľali dvaja muži s kapucňami na hlavách.

Stanica RKC následne na internete zverejnila aj videozáznam, ktorý údajne zachytáva exprezidentov pick-up so zjavnými stopami po streľbe. Na čelnom skle vozidla je na záberoch vidieť tri diery po guľkách, zadné sklo je rozbité a vodič má zakrvavenú hlavu.

Morales z útoku obvinil súčasného prezidenta Luisa Arceho, svojho niekdajšieho spojenca a súčasného politického rivala. Samotný Acre sa dosiaľ k týmto obvineniam nevyjadril a ako upozorňuje AP, pokus o atentát oficiálne nepotvrdili ani nijaké bolívijské úrady.

Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Po tom, čo ústavný súd vyhlásil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu za neplatné, kandidoval v októbri 2019 štvrtýkrát za prezidenta. Vyhlásil sa za víťaza volieb, no opozícia ho obvinila z volebných podvodov a v krajine došlo k rozsiahlym nepokojom.

Morales vtedy stratil aj podporu armády, odstúpil a utiekol do Mexika. Dočasnou prezidentkou sa stala Jeanine Áňezová, ktorú však v roku 2022 odsúdili na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy. Nové voľby v októbri 2020 vyhral práve Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) a samotný Morales sa vtedy vrátil do Bolívie. Koncom septembra oznámil, že chce opäť kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2025.

Spoločne sa teraz aj s Arcem uchádza o nomináciu MAS do týchto volieb, hoci ako pripomína AFP Morales má zo zákona zakázané znovu kandidovať. Šesťdesiatpäťročný Morales je zároveň momentálne vyšetrovaný pre znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo, a to v súvislosti s údajným vzťahom s 15-ročným dievčaťom, s ktorým mal v roku 2016 splodiť dcéru.

Morales sa po správach o potenciálnom zatykači ukrýva v provincii Chapare v strednej časti Bolívie, kde ho pred prípadným zatknutím chránia jeho stúpenci. Tí zároveň v krajine už dva týždne protestujú blokádou hlavných ciest.

(tasr, afp, ap)

Minúta  |  

Pozorovatelia vyjadrili znepokojenie ohľadom priebehu volieb v Gruzínsku

Pozorovatelia z Európskeho parlamentu hovoria v súvislosti s voľbami o poklese úrovne demokracie v krajine.

Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.

„Nerovnaké podmienky podkopávajú dôveru vo výsledok," uvádza sa vo vyhlásení spoločnej pozorovateľskej misie OBSE, Rady Európy, Európskeho parlamentu a NATO.

Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše agentúra Reuters.         

Gruzínska prezidentka Salome Zourabišiliová a nezávislí domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá sa stala víťazom volieb so ziskom viac ako 54 percent hlasov, bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.

Výsledky volieb sú podľa Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou, ktorá dúfala v urýchlenie vstupného procesu do Európskej únie.

(tasr, afp, dpa)

Minúta  |  

Na území Modry sa vyskytla vtáčia chrípka

O upozornení Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senec informuje mesto Modra na sociálnej sieti.

Spresňuje, že výskyt nákazy sa týkal drobnochovu. Mesto preto v súčinnosti s úradom odporúča drobnochovateľom, aby vo zvýšenej miere dodržiavali opatrenia biologickej bezpečnosti vo všetkých chovoch hydiny a iných vtákov držaných v zajatí, predovšetkým dezinfekciu priestorov chovov a zamedzenie kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom.

Upozorňuje tiež na povinnosť nahlásiť prípadný väčší úhyn jedincov v drobnochove úradu veterinárnej a potravinovej správy.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev podmienil začatie rokovaní stiahnutím ruských vojakov na pozície spred 24. februára

Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak zdôraznil, že Ukrajina neustúpi z požiadavky na rešpektovanie medzinárodne uznaných hraníc.

V rozhovore pre taliansky denník Corriere Della Sera uviedol, že prezident Zelenskyj nikdy nehovoril o územných kompromisoch a že Krym a Donbas sú neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny.

Jermak podčiarkol, že Ukrajina odmieta akékoľvek „zmrazenie" konfliktu a usiluje sa o ukončenie vojny. Zdôraznil podporu krajín globálneho Juhu, ktoré odsúdili ruskú inváziu. Podľa neho sa Ukrajina plánuje vrátiť k hraniciam pred prvým ruským útokom a potom otvoriť rozhovory o obnovení svojej suverenity až po hranice z roku 1991.

Jermak tiež uviedol, že ho nezaujíma postoj ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý obhajuje „reálnu situáciu na mieste“. Dodal, že Ukrajina plánuje medzinárodnú konferenciu, keď to bude vhodné.

Na otázku, či sa druhý mierový summit presúva na budúci rok, odpovedal, že sa uskutoční, keď to budú podmienky umožňovať, a že Ukrajina uprednostňuje čo najskorší termín.

(mm)

Minúta  |  

Japonsko: Exit polly predpovedajú porážku vládnucej strany vo voľbách

Japonská vládnuca Liberálno-demokratická strana (LDP), ktorú v ostatnom čase sužovali korupčné škandály, prvýkrát od roku 2009 zrejme nezíska parlamentnú väčšinu.

Otázne je aj to, či vôbec dokáže vytvoriť väčšinovú koalíciu so svojím doterajším partnerom, stranou Kómeitó, informujú agentúry AFP a Reuters podľa dosiaľ zverejnených exit pollov viacerých japonských médií.

Podľa projekcií japonskej verejnoprávnej stanice NHK by súčasná koalícia mala v 465-člennej komore dolného parlamentu získať 174 až 254 kresiel. Strane LDP by pritom malo podľa tohto exit pollu malo pripadnúť 153 až 219 kresiel, zatiaľ čo Kómeitó 21 až 35 kresiel.

Najväčší opozičný subjekt, Ústavnodemokratická strana Japonska (CDPJ), by podľa týchto odhadov mal získať 128 až 191 kresiel. Obdobné exit polly zverejnili už aj viaceré ďalšie japonské médiá. Podľa prieskumu Nippon TV by napríklad súčasná koalícia získala 198 a opozičná CDJP 157 kresiel, čo je v oboch prípadoch značne menej ako parlamentná väčšina.        

Ak by sa uvedené projekcie potvrdili, bola by to podľa AFP rana pre japonského premiéra Šigera Išibu, ktorý sa len 1. októbra ujal svojej funkcie a krátko na to rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby, pričom dúfal, že tak posilní svoj mandát. Jeho cieľom bolo, aby súčasná koalícia dosiahla väčšinu hlasov. Porážka LDP aj doterajšej koalície by zrejme podkopala jeho pozíciu v strane, ktorú by tiež mohla donútiť k problematickému hľadaniu nových koaličných partnerov, či snáh o vytvorenie menšinovej vlády.

„Dostávame prísny rozsudok," reagoval už na exit polly samotný Išiba s tým, že voliči v nedeľných parlamentných voľbách zjavne vládnucej strane tlmočili túžbu, aby „sa nad sebou zamyslela".

(tasr, afp, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.