Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko dobylo ďalšiu dedinu v smere na Pokrovsk

Ruské sily v nedeľu obsadili obec Izmajlivka v Doneckej oblasti, južne od Pokrovska.

Informovala o tom ruská agentúra TASS s odvolaním sa na ruskú armádu, hoci Kyjev to zatiaľ nepotvrdil. Ak sa však obsadenie potvrdí, pôjde o ďalší krok k obkľúčeniu Pokrovska, významného logistického uzla a dôležitého centra ukrajinskej metalurgie.

Ukrajinský generálporučík Igor Romanenko upozornil, že boje v meste Selydove, asi 14 kilometrov juhovýchodne od Pokrovska, dosiahli kritický bod. Ukrajinské jednotky zvažujú ústup z mesta, aby uchránili životy svojich vojakov. Ruské sily postúpili nielen v Selydove, ale aj pri ďalších piatich osadách vrátane Bohojavlenky a Novodmitrovky.

(mm)

Minúta  |  

Pri izraelských útokoch na Irán zahynul aj civilista; prezident sľubuje reakciu

Počet obetí sa tak zvýšil na päť, keďže už predtým informoval Teherán o štyroch usmrtených iránskych vojakoch.

O prvej civilnej obeti útokov informovali v nedeľu viaceré iránske média odvolávajúc sa na organizáciu, ktorá takéto údaje zbiera.

Zabitý civilista sa v čase útoku údajne nachádzal na juhozápadnom predmestí hlavného mesta Teherán.

Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Zasahovala vo viacerých vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu ukončila. Útoky boli odvetu za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet.

Irán potvrdil, že Izrael útočil na vojenské ciele v okolí Teheránu aj v iných častiach krajiny. Nálety však podľa tamojších predstaviteľov spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch, no usmrtili aj štyroch iránskych vojakov.

Izraelská armáda po útokoch Irán vyzvala, aby sa vyhol ďalšej odvete. Iránski predstavitelia a médiá následne útoky a nimi spôsobené škody bagatelizovali, pričom vyzdvihovali svoje obranné schopnosti. Priamemu sľubu odvety sa však sprvu vyhýbali.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján ale v nedeľu vyhlásil, že Irán je pripravený „priamo odpovedať" na tieto útoky, hoci sa o vojnu s Izraelom nesnaží. „Nesnažíme sa o vojnu, no budeme brániť práva nášho ľudu a krajiny," povedal na zasadnutí vlády. Zároveň dodal, že Irán na izraelskú agresiu "primerane odpovie", uvádza agentúra AFP.

Pezeškiján pritom obvinil Izrael, podporovaný USA, zo stupňujúceho napätia v regióne. "Ak bude pokračovať agresia a zločiny sionistického režimu, napätie sa ďalej rozšíri," povedal. Dodal, že USA sľúbili ukončenie vojny v Gaze výmenou za "zdržanlivosť" zo strany Teheránu, no svoj sľub nedodržali.

Irán podporuje v Gaze tamojšiu militantnú skupinu Hamas, ktorá vykonala 7. októbra 2023 bezprecedentný útok na územie Izraela. Ten odpovedal masívnou ofenzívou a v Gaze odvtedy vedie vojnu proti Hamasu. Teherán podporuje aj ďalšie militantné skupiny v regióne vrátane libanonského Hizballáhu, s ktorý je Izrael v dôsledku vojny v Gaze už taktiež v ozbrojenom konflikte.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Egyptský prezident navrhol v Pásme Gazy dvojdňové prímerie

Počas navrhnutého prímeria by boli prepustení štyria izraelskí rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy výmenou za prepustenie niekoľkých palestínskych väzňov.

Do obliehaného pásma Gazy by dorazila dodávka humanitárnej pomoci. V Káhire to oznámil egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí.

Cieľom návrhu je podľa Sísího posunúť vývoj situácie v oblasti vpred. Ďalej uviedol, že desiatich dní o nadobudnutí platnosti dvojdňového prímeria by sa mali obnoviť rokovania s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie.

Izraela ani Hamas na návrh Egypta bezprostredne nereagovali. Nemenovaný palestínsky predstaviteľ agentúre Reuters povedal, že očakáva, že Hamas ponuku zváži, no bude trvať na tom, aby akákoľvek dohoda ukončila vojnu a z Pásma Gazy odišli izraelské sily.

Egypt je spolu s Katarom a Spojenými štátmi kľúčovým sprostredkovateľom v rokovaniach o ukončení konfliktu v Pásme Gazy. V rámci tohto úsilia sa v katarskej metropole Dauha uskutočnia rokovania šéfa izraelskej tajnej služby Mosad s premiérom Kataru a šéfom americkej tajnej služby CIA.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Hasiči zasahujú pri likvidácii požiaru na trnavskej skládke odpadov

Požiar bol nahlásený v nedeľu o 16.08 h. Zatiaľ sa ho ešte nepodarilo zlikvidovať. Na mieste zasahujú hasiči z Trnavy.

Na časti trnavskej skládky odpadov vypukol požiar aj na začiatku augusta. Vtedy zasiahol plochu približne 15-tisíc štvorcových metrov.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán odcestuje v pondelok do Gruzínska, stretne sa s premiérom Kobachidzem

Dvojdňová návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Tbilisi sa uskutoční na pozvanie gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho.

Orbánova návšteva sa bude konať len dva dni po parlamentných voľbách v Gruzínsku, po ktorých maďarský premiér dokonca v predstihu - pred zverejnením konečných výsledkov - zablahoželal k víťazstvu tamojšej proruskej vládnej strane.

Maďarského premiéra bude na ceste sprevádzať vládna delegácia zahŕňajúca ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa.

Orbán zablahoželal gruzínskej vládnucej strane k víťazstvu už v sobotu, a to ešte pred tým, ako tamojšia volebná komisia zverejnila prvé čiastkové výsledky. „Blahoželám premiérovi (Iraklimu) Kobachidzemu a strane Gruzínsky sen k ich obrovskému víťazstvu v dnešných parlamentných voľbách. Gruzínsky ľud vie, čo je pre jeho krajinu najlepšie a dnes bolo počuť jeho hlas!", napísal Orbán, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Gruzínsky sen sa stal víťazom sobotňajších parlamentných volieb v Gruzínsku so ziskom 54,08 percenta hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po sčítaní takmer všetkých hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo podľa komisie 37,58 percenta. V súvislosti s voľbami sa však hovorí aj o masových podvodoch.

Ich výsledky sú zároveň podľa agentúry Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou dúfajúcou v urýchlenie prístupového procesu s EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Bolívijský exprezident tvrdí, že prežil pokus o atentát, z ktorého obviňuje hlavu štátu

Neznámi ozbrojenci podľa slov exprezidenta Eva Moralesa strieľali na vozidlo, ktorým cestoval na rozhovor v bolívijskej rozhlasovej stanici RKC v meste Cochabamba v strednej časti Bolívie, pričom údajne zranili vodiča.

„Auto, v ktorom som prišiel, má 14 dier po guľkách," povedal Morales v zmienenom rozhovore pre stanicu RKC, pričom dodal, že išlo o plánovaný útok, ktorého cieľom bolo zabiť ho. Na vozidlo podľa Moralesa strieľali dvaja muži s kapucňami na hlavách.

Stanica RKC následne na internete zverejnila aj videozáznam, ktorý údajne zachytáva exprezidentov pick-up so zjavnými stopami po streľbe. Na čelnom skle vozidla je na záberoch vidieť tri diery po guľkách, zadné sklo je rozbité a vodič má zakrvavenú hlavu.

Morales z útoku obvinil súčasného prezidenta Luisa Arceho, svojho niekdajšieho spojenca a súčasného politického rivala. Samotný Acre sa dosiaľ k týmto obvineniam nevyjadril a ako upozorňuje AP, pokus o atentát oficiálne nepotvrdili ani nijaké bolívijské úrady.

Morales sa v roku 2006 stal prvým prezidentom Bolívie pochádzajúcim z radov domorodého obyvateľstva. Po tom, čo ústavný súd vyhlásil obmedzenie počtu funkčných období hlavy štátu za neplatné, kandidoval v októbri 2019 štvrtýkrát za prezidenta. Vyhlásil sa za víťaza volieb, no opozícia ho obvinila z volebných podvodov a v krajine došlo k rozsiahlym nepokojom.

Morales vtedy stratil aj podporu armády, odstúpil a utiekol do Mexika. Dočasnou prezidentkou sa stala Jeanine Áňezová, ktorú však v roku 2022 odsúdili na desať rokov väzenia za porušenie povinností a ústavy. Nové voľby v októbri 2020 vyhral práve Luis Arce z Moralesovho Hnutia za socializmus (MAS) a samotný Morales sa vtedy vrátil do Bolívie. Koncom septembra oznámil, že chce opäť kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2025.

Spoločne sa teraz aj s Arcem uchádza o nomináciu MAS do týchto volieb, hoci ako pripomína AFP Morales má zo zákona zakázané znovu kandidovať. Šesťdesiatpäťročný Morales je zároveň momentálne vyšetrovaný pre znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo, a to v súvislosti s údajným vzťahom s 15-ročným dievčaťom, s ktorým mal v roku 2016 splodiť dcéru.

Morales sa po správach o potenciálnom zatykači ukrýva v provincii Chapare v strednej časti Bolívie, kde ho pred prípadným zatknutím chránia jeho stúpenci. Tí zároveň v krajine už dva týždne protestujú blokádou hlavných ciest.

(tasr, afp, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.