Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bulharská konzervatívna strana GERB vyhrala siedme voľby za necelé štyri roky

Vyplýva to z exit pollov zverejnených po zatvorení volebných miestností o 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ).

Strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) konzervatívneho expremiéra Bojka Borisova podľa nich získala 25 - 27 percent hlasov. Na druhom mieste skončila koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP - DB) s približne 15 percentami hlasov. Tretia je ultranacionalistická, prorusky orientovaná strana Obnova s približne 13 percentami.

Ďalšie strany získali menej ako desať percent hlasov. Podľa prieskumu inštitútu Alpha Research by GERB získala v 240-miestnom parlamente 74 kresiel, PP 42 kresiel a PP - DB 36 kresiel.

Siedme parlamentné voľby za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových voľbách konaných 9. júna paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu nedohodli na zostavení koaličnej vlády.

Júnové voľby zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.

Aliancie GERB-SDS a PP-DB sú orientované proeurópsky i propodnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a rivalita ich predstaviteľov.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

Gruzínska prezidentka vyzvala občanov na protest proti volebným výsledkom

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v nedeľu povedala, že jej vlasť sa stala obeťou „špeciálnej operácie" Ruska.

Rovnako ako opozícia odmietla uznať výsledky sobotných parlamentných volieb, v ktorých podľa tamojšej volebnej komisie zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen. Svojich spoluobčanov zároveň prezidentka vyzvala na protest proti výsledkom.

Zurabišviliová vyzvala Gruzíncov, aby v pondelok o 19.00 h miestneho času v Tbilisi protestovali proti volebnému výsledku, ktorý označila za „totálne sfalšovanie a krádež" ich hlasov. Z údajných volebných podvodov obvinila Rusko. „Sme svedkami a obeťami ruskej špeciálnej operácie, modernej formy hybridnej vojny proti gruzínskemu ľudu," uviedla.

Na masové protesty proti volebným výsledkom vyzýva aj väznený gruzínsky exprezident Michail Saakašvili. „Teraz je čas na masové protesty. Musíme svetu ukázať, že bojujeme za slobodu a že sme ľudia, ktorí nebudú tolerovať nespravodlivosť," napísal v príspevku na Facebooku.

Vo voľbách zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen. Oznámila to v nedeľu tamojšia volebná komisia po sčítaní 99 percent všetkých hlasov. Gruzínsky sen podľa nej získal 54,08 percenta hlasov, zatiaľ čo zoskupenie štyroch opozičných strán 37,58 percenta.

Voľby však sprevádzajú tvrdenia o rozsiahlych podvodoch. Na mnohé nezrovnalosti poukázali aj medzinárodní pozorovatelia, zatiaľ čo tí domáci obvinili vládnucu stranu z kupovania hlasov a ďalších foriem ovplyvňovania voličov. Opozícia odmietla uznať výsledky a najsilnejšia opozičná aliancia Koalícia za zmenu, ktorá získala vyše 11 percent hlasov, avizovala, že do nového parlamentu nezasadne.

Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel.

„Vyzývame... ústrednú volebnú komisiu a ďalšie príslušné orgány, aby si splnili svoju povinnosť a rýchlo, transparentne a nezávisle vyšetrili a posúdili volebné nezrovnalosti či podozrenia z nich," napísal Michel na platforme X. Nezrovnalosti, na ktoré poukázala predbežná správa medzinárodných pozorovateľov, je podľa jeho slov potrebné „riešiť a objasniť".

Voľby boli vnímané ako súboj medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom a prozápadnou opozíciou usilujúcou sa o členstvo v EÚ. Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch" mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Západné krajiny apelujú na Izrael, aby neokliešťoval pôsobenie agentúry OSN

Sedem západných krajín je „hlboko znepokojených" legislatívnymi plánmi izraelského parlamentu, ktorý chce výrazne obmedziť pôsobenie Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA).

Ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Kanady, Austrálie, Japonska a Južnej Kórey preto v spoločnom vyhlásení „dôrazne“ vyzvali izraelskú vládu, aby si splnila svoje medzinárodné záväzky, zachovala výsady UNRWA a umožnila prísun humanitárnej pomoci pre civilné obyvateľstvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.

„Bez práce UNRWA by poskytovanie pomoci a služieb vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a distribúcie paliva v Pásme Gazy a na Západnom brehu bolo značne sťažené, ak nie nemožné,“ píše sa v spoločnom vyhlásení. To by malo „zničujúce následky“ na už aj tak kritickú a rýchlo sa zhoršujúcu humanitárnu situáciu najmä na severe Pásma Gazy.

Izraelský parlament bude v pondelok hlasovať o dvoch kontroverzných zákonoch predložených poslancami z vládnuceho i opozičného tábora, ktoré klasifikujú UNRWA ako teroristickú organizáciu a zakazujú orgánom v Izraeli byť s ňou v kontakte. Pôsobenie agentúry na izraelskom území má byť zakázané.

Izraelskí predstavitelia viackrát obvinili UNRWA, že niektorí jej zamestnanci sú členmi palestínskej militantnej organizácie Hamas, ktorej bojovníci 7. októbra 2023 vpadli do južného Izraela, kde zabili stovky ľudí a ďalšie desiatky uniesli do Pásma Gazy. Šéfovia diplomacií siedmich krajín vo svojom vyhlásení zdôraznili, že UNRWA odvtedy podnikla kroky na riešenie tohto problému a zreformovala interné procesy.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rusko dobylo ďalšiu dedinu v smere na Pokrovsk

Ruské sily v nedeľu obsadili obec Izmajlivka v Doneckej oblasti, južne od Pokrovska.

Informovala o tom ruská agentúra TASS s odvolaním sa na ruskú armádu, hoci Kyjev to zatiaľ nepotvrdil. Ak sa však obsadenie potvrdí, pôjde o ďalší krok k obkľúčeniu Pokrovska, významného logistického uzla a dôležitého centra ukrajinskej metalurgie.

Ukrajinský generálporučík Igor Romanenko upozornil, že boje v meste Selydove, asi 14 kilometrov juhovýchodne od Pokrovska, dosiahli kritický bod. Ukrajinské jednotky zvažujú ústup z mesta, aby uchránili životy svojich vojakov. Ruské sily postúpili nielen v Selydove, ale aj pri ďalších piatich osadách vrátane Bohojavlenky a Novodmitrovky.

(mm)

Minúta  |  

Pri izraelských útokoch na Irán zahynul aj civilista; prezident sľubuje reakciu

Počet obetí sa tak zvýšil na päť, keďže už predtým informoval Teherán o štyroch usmrtených iránskych vojakoch.

O prvej civilnej obeti útokov informovali v nedeľu viaceré iránske média odvolávajúc sa na organizáciu, ktorá takéto údaje zbiera.

Zabitý civilista sa v čase útoku údajne nachádzal na juhozápadnom predmestí hlavného mesta Teherán.

Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Zasahovala vo viacerých vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu ukončila. Útoky boli odvetu za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet.

Irán potvrdil, že Izrael útočil na vojenské ciele v okolí Teheránu aj v iných častiach krajiny. Nálety však podľa tamojších predstaviteľov spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch, no usmrtili aj štyroch iránskych vojakov.

Izraelská armáda po útokoch Irán vyzvala, aby sa vyhol ďalšej odvete. Iránski predstavitelia a médiá následne útoky a nimi spôsobené škody bagatelizovali, pričom vyzdvihovali svoje obranné schopnosti. Priamemu sľubu odvety sa však sprvu vyhýbali.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján ale v nedeľu vyhlásil, že Irán je pripravený „priamo odpovedať" na tieto útoky, hoci sa o vojnu s Izraelom nesnaží. „Nesnažíme sa o vojnu, no budeme brániť práva nášho ľudu a krajiny," povedal na zasadnutí vlády. Zároveň dodal, že Irán na izraelskú agresiu "primerane odpovie", uvádza agentúra AFP.

Pezeškiján pritom obvinil Izrael, podporovaný USA, zo stupňujúceho napätia v regióne. "Ak bude pokračovať agresia a zločiny sionistického režimu, napätie sa ďalej rozšíri," povedal. Dodal, že USA sľúbili ukončenie vojny v Gaze výmenou za "zdržanlivosť" zo strany Teheránu, no svoj sľub nedodržali.

Irán podporuje v Gaze tamojšiu militantnú skupinu Hamas, ktorá vykonala 7. októbra 2023 bezprecedentný útok na územie Izraela. Ten odpovedal masívnou ofenzívou a v Gaze odvtedy vedie vojnu proti Hamasu. Teherán podporuje aj ďalšie militantné skupiny v regióne vrátane libanonského Hizballáhu, s ktorý je Izrael v dôsledku vojny v Gaze už taktiež v ozbrojenom konflikte.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Egyptský prezident navrhol v Pásme Gazy dvojdňové prímerie

Počas navrhnutého prímeria by boli prepustení štyria izraelskí rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy výmenou za prepustenie niekoľkých palestínskych väzňov.

Do obliehaného pásma Gazy by dorazila dodávka humanitárnej pomoci. V Káhire to oznámil egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí.

Cieľom návrhu je podľa Sísího posunúť vývoj situácie v oblasti vpred. Ďalej uviedol, že desiatich dní o nadobudnutí platnosti dvojdňového prímeria by sa mali obnoviť rokovania s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie.

Izraela ani Hamas na návrh Egypta bezprostredne nereagovali. Nemenovaný palestínsky predstaviteľ agentúre Reuters povedal, že očakáva, že Hamas ponuku zváži, no bude trvať na tom, aby akákoľvek dohoda ukončila vojnu a z Pásma Gazy odišli izraelské sily.

Egypt je spolu s Katarom a Spojenými štátmi kľúčovým sprostredkovateľom v rokovaniach o ukončení konfliktu v Pásme Gazy. V rámci tohto úsilia sa v katarskej metropole Dauha uskutočnia rokovania šéfa izraelskej tajnej služby Mosad s premiérom Kataru a šéfom americkej tajnej služby CIA.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.