Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Po Zbojníckej chate bude od nedele 3. novembra zatvorená aj Téryho chata.
"V nedeľu 3.11.2024 sa chata uzavrie o 15.00 h a následne bude pre verejnosť otvorená v piatok 8.11.2024 o 10.00 h," informoval na sociálnej sieti Slovenský horolezecký spolok JAMES.
Dôvod je rovnaký ako pri Zbojníckej, a teda technické úpravy a sanitácia.
(max)
Belgická spoločnosť Euroclear, ktorá drží najväčšie množstvo majetku ruských bánk v Európe, by podľa návrhu Komisie rezervovala istú sumu priamo z týchto aktív ako ručenie pôžičky 45 miliárd eur, aby sa neprerušilo čerpanie zo strany Kyjeva.
Ide o značný posun voči predošlým snahám Európskej únie o nakladanie s aktívami Ruska, ktoré sú v Európe zmrazené v dôsledku sankcií za inváziu na Ukrajinu. Doteraz sa totiž v návrhoch na využitie ruských prostriedkov pracovalo len s možnosťou využitia výnosov.
Poistenie pôžičky by posilnilo európsky program financovania pôžičky Ukrajine v hodnote asi 200 miliárd eur, ktorý čerpá splátky z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
V súčasnosti sa rokuje výlučne o rezervácii bližšie neurčenej sumy peňazí ako forme poistky európskej pôžičky, povedali traja anonymní predstavitelia Európskej komisie pre týždenník Politico. Má ísť o kompenzáciu Euroclearu za straty, ktoré vznikli v dôsledku súdnych procesov v Rusku.
Belgická banková spoločnosť je totiž v súčasnosti zapletená do viacerých súdnych sporov so sankcionovanými stranami, ktoré sa snažia spochybniť zadržiavanie svojich aktív a požadujú odškodnenie.
Ruské súdy majú len malú právomoc vymáhať odovzdanie eurových či dolárových aktív vlastnených Ruskom, majú však právomoc siahnuť na zostatky Euroclearu v ruských finančných inštitúciách. Keďže tie patria západným inštitúciám, tie by následne mohli samy vzniesť nároky voči Euroclearu, priblížil Politico.
Na pokrytie nákladov alebo nárokov vyplývajúcich z týchto súdnych konaní si spoločnosť Euroclear rezervuje približne desať percent neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív v osobitnom fonde pre prípad nečakaných udalostí.
Anonymní predstavitelia Komisie však tvrdia, že môže byť nákladovo efektívnejšie využiť časť podkladových ruských aktív priamo na pokrytie týchto záväzkov – aj keď kritici tvrdia, že tento akt ohrozuje dodržiavanie medzinárodného práva. Podobný názor má aj Rusko, ktorého prezident Vladimir Putin označil použitie výnosov z ruského majetku za krádež.
Západné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky (ECB) už skôr varovali, že priamy prevod vlastníctva ruských aktív predstavuje riziko narušenia dôvery v eurozónu ako finančné centrum a v euro ako medzinárodnú rezervnú menu.
Euroclear je pod tlakom akcionárov, ktorí doplácajú na súdne konania v Rusku, v reakcii na to zase belgická banka tlačí na eurokomisiu, aby prehodnotila rizikovosť priameho zhabania aktív, uviedla trojica anonymných diplomatov.
Hoci sú úradníci Komisie údajne otvorení týmto myšlienkam, vyhovenie žiadosti si vyžaduje jednomyseľný súhlas 27 členských štátov eurobloku, čo znamená, že konkrétne rozhodnutie tak skoro neprijmú, dodali.
V pôvodnej dohode EÚ – ktorá sa rozhodla vyčleniť desať percent neočakávaných ziskov na pokrytie právnych rizík spoločnosti Euroclear a ktorá predchádzala vytvoreniu pôžičky G7 – sa zdôraznilo, že ak sa riziká do piatich rokov nenaplnia, nevyužité prostriedky by sa mali odovzdať Únii.
Podľa tejto dohody sa Belgická národná banka a Európska komisia môžu rozhodnúť zadržať aj ďalšie prostriedky, ak sa právne náklady zvýšia. Kritici však upozorňujú, že využitie tejto možnosti by znížilo sumu, ktorá je k dispozícii na obsluhu pôžičky G7.
(sab)
Do akej miery to vláda myslí vážne a či plán transformácie na akciové spoločnosti naozaj zastavila, by chcelo Lekárske odborové združenie (LOZ) počuť za rokovacím stolom.
"Od minulého piatka, keď sme poprosili pána ministra Šaška o stretnutie, s nami nikto nerokoval. Odkazovať veci cez médiá nie je rokovanie. My sme pripravení prísť kedykoľvek na rokovanie. Hneď ako nás pán premiér zavolá, prídeme a tieto mediálne odkazy, ktoré sme dostali, by sme si radi prešli v diskusii za rokovacím stolom," povedal šéf LOZ Peter Visolajský.
Ozrejmil, že výpovede podalo už vyše 3000 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom. "Upozorňujem, že výpovede budú pribúdať aj v mesiaci november, pretože niektorí lekári majú len mesačnú výpovednú dobu a zvažujú svoju výpoveď v novembri, takže predpokladám, že všetky výpovede budú ešte rásť," skonštatoval.
Vysoký počet výpovedí podľa neho svedčí o tom, že lekárom ide o zmenu systému a nie otázku platov. Visolajský zároveň zopakoval, že LOZ trvá na plnení memoranda z roku 2022.
Lekári z nemocníc po celom Slovensku v utorok začali podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s LOZ-om podpísal vtedajší vládny kabinet.
Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.
(tasr)
Ruský minister zahraničia priblížil, že dohoda medzi krajinami sa pripravuje na podpis „v blízkej budúcnosti“, do konca roka má totiž Moskvu navštíviť iránsky prezident Masúd Pezeškiján.
„Pripravovaná zmluva o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Iránom sa stane vážnym faktorom posilnenia rusko-iránskych vzťahov,“ povedal Lavrov pre štátnu televíziu.
„Potvrdí želanie strán o užšiu spoluprácu v oblasti obrany a interakcie v záujme mieru a bezpečnosti na regionálnej a globálnej úrovni,“ dodal ruský šéfdiplomat. Neupresnil však, akú formu bude mať sekcia zmluvy o obrannej spolupráci.
Vojenské väzby medzi Teheránom a Moskvou sú pre Západ zdrojom hlbokých obáv, keďže Rusko vedie vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo Irán a Izrael si vymieňajú raketové a letecké útoky na Blízkom východe, konštatovala agentúra Reuters.
Od začiatku vojny na Ukrajine sa Rusko zbližuje s Iránom i Severnou Kóreou, ktoré sú podľa Reuters „silne antagonistické“ voči Spojeným štátom. Prezident Vladimir Putin a vodca KĽDR Kim Čong-un podpísali v júni zmluvu s podobným názvom „komplexná“ zmluva vrátane doložky o vzájomnej obrane.
USA a NATO tvrdia, že Pchjongjang poslal do Ruska približne 10-tisíc vojakov na možné nasadenie vo vojne. Rusko ich prítomnosť nepoprelo a tvrdí, že zmluvu bude vykonávať podľa vlastného uváženia.
Washington v septembri obvinil Teherán z dodávok balistických rakiet krátkeho doletu do Ruska na použitie proti Ukrajine, a uvalil sankcie na lode a spoločnosti, ktoré sa podľa neho podieľali na dodávkach iránskych zbraní.
Teherán popiera, že by Moskve poskytol rakety alebo drony, ktoré podľa Kyjeva a západných predstaviteľov Rusko používa proti vojenským cieľom a na ničenie civilnej infraštruktúry vrátane ukrajinskej elektrickej siete.
Kremeľ odmietol potvrdiť príjem iránskych rakiet, ale priznal, že jeho spolupráca s Iránom zahŕňa „najcitlivejšie oblasti“.
(sab)
Vysoký vojenský predstaviteľ krajiny, Artur Kuptel, oznámil, že rokovania o prvej realizačnej zmluve budú čoskoro zahájené v rámci širšieho programu Homar-A, ktorého cieľom je modernizácia obranných kapacít Poľska.
Poľsko sa pripravuje na rokovania o objednávke mobilných salvových raketometov M142 HIMARS na základe rámcovej dohody s americkým výrobcom zbraní Lockheed Martin. Uviedol to vo štvrtok vysoký vojenský predstaviteľ krajiny na východnom krídle NATO.
"V blízkej budúcnosti začneme rokovania o prvej realizačnej zmluve na HOMAR-A," povedal šéf úradu ministerstva obrany pre vyzbrojovanie Artur Kuptel s odkazom na poľskú špecifikáciu systému M142 HIMARS. Dodal, že majú rámcovú zmluvu na 486 kusov, a prvá výkonná zmluva bude na viac ako 100 kusov.
Program Homar-A poľského ministerstva obrany sa zameriava na získanie systému M142 HIMARS a integráciu jeho odpaľovacieho zariadenia s podvozkom nákladného vozidla Jelcz 663.45, systémom riadenia boja Topaz a komunikačným systémom. Predchádzajúca vláda obviňuje súčasnú koalíciu od decembra 2023 zo spomaľovania nákupu zbraní a skrývania zámerov znížiť alebo zrušiť objednávky v rámci predchádzajúcich dohodnutých rámcov po ruskej invázii na Ukrajinu.
Poľská vláda plánuje vynaložiť v roku 2024 na obranu 4,1 % hrubého domáceho produktu, čím si zachová najvyšší podiel v NATO, a v roku 2025 ho zvýši na 4,7 %. Artur Kuptel uviedol, že pred začatím rokovaní o nákupe systému M142 HIMARS musí jeho úrad najprv dokončiť rokovania o podobnom raketovom systéme z Južnej Kórey. Neupresnil, či by sa dodávky M142 HIMARS mohli začať v roku 2025, ani či by americké dodávky na Ukrajinu mohli spôsobiť oneskorenie. Kuptel tiež vyjadril záujem o výrobu všetkých typov munície v Poľsku, od malých nábojov po raketové systémy, pričom zdôraznil potrebu porovnať schopnosti so zámermi.
Poľsko v apríli podpísalo objednávku na 72 juhokórejských salvových raketometov K239 Čchonmu podľa špecifikácie HOMAR-K, pričom dodávky sa začnú v roku 2026. Poľská zbrojárska spoločnosť WB a juhokórejská Hanwha Aerospace plánujú výrobu munície pre tieto raketomety v Poľsku. Úrad ministerstva obrany už podpísal približne 100 vojenských zmlúv na rok 2024 a očakáva ďalšie desiatky zmlúv do konca roka.
(tasr)
Žiadosť o dotáciu je potrebné predložiť ministerstvu do 31. decembra 2024.
Celkovo je na program v rozpočte alokovaných deväť miliónov eur, z toho bežné výdavky sú vo výške 4,5 milióna eur a kapitálové vo výške 4,5 milióna eur.
Aktuálne vyhlásilo ministerstvo výzvu v štyroch podprogramoch, a to Obnova kultúrnych pamiatok, Aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu, Obnova historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave a Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok.
"Výzvy v podprogramoch Obnova kultúrnych pamiatok v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva a podprograme Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy budú vyhlásené v najbližšom období," deklaroval rezort.
Cieľom týchto podprogramov je podľa ministerstva kultúry podpora projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok, prípravy a realizácie ich obnovy a rovnako tak prezentácia ich využitia v súlade s ich pamiatkovými hodnotami.
Rezort poznamenáva, že ide aj o systémovú podporu subjektov zainteresovaných v procese ochrany pamiatkového fondu, obnovy a konzervácie národných kultúrnych pamiatok a obnovy historických parkov a záhrad. V rámci programu sú takisto podporované projekty prípravy a realizácie obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok vrátane prezentácie ich využitia v súlade s ich pamiatkovými hodnotami.
Žiadosti je potrebné podať len elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy. Konkrétne znenia výziev sú uverejnené na webe ministerstva.
(tasr)
Mnohé slovenské firmy podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničia už vyrástli na úroveň prekračujúcu možnosti trhu na Slovensku a v okolitých krajinách.
Aj slovenské firmy si hľadajú odbytištia a partnerov vo vzdialenejšom zahraničí. Dôkazom toho je aj mimoriadny rozsah podnikateľskej delegácie, ktorá aktuálne odcestovala spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer) na návštevu Číny. V TASR TV to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničia Rastislav Chovanec.
Svojich zástupcov podľa neho vyslalo na túto cestu viac ako 70 firiem. "Pán premiér má so sebou asi najväčšiu delegáciu podnikateľov, aká kedy išla," odhadol Chovanec. Dodal, že slovenskí podnikatelia spravidla nepotrebujú pomoc ministerstva zahraničných vecí pri obchodoch v rámci Európskej únie, ale pri vzdialenejších trhoch pre nich môže byť veľmi užitočná.
"Organizovali sme niekoľko úspešných biznis misií," konštatoval na margo výsledkov slovenskej ekonomickej diplomacie v tomto roku. Za také považuje napríklad cesty do Indie, Južnej Kórey či Azerbajdžanu. "Pripravuje sa cesta do Brazílie," avizuje Chovanec.
Ministerstvo zahraničných vecí sa podľa neho venuje politickým a bezpečnostným prioritám prostredníctvom diplomacie, pomoci našim občanom v zahraničí prostredníctvom konzulárnej služby a treťou kľúčovou úlohou je práve pomoc firmám prostredníctvom ekonomickej diplomacie.
Realizuje sa v dvoch smeroch. Slovenskí podnikatelia dostávajú informácie o možnostiach, ale aj rizikách podnikania v tej-ktorej krajine a zástupcovia iných štátov zasa získajú možnosť kontaktu so slovenskými podnikateľmi. "Vieme urobiť napríklad prezentáciu slovenských firiem pre iné firmy podnikajúce v podobnom odvetví v zahraničí," poznamenal Chovanec.
Aktuálne vedenie rezortu zahraničia podľa neho zvýšilo dôraz na výkon ekonomickej diplomacie, viac ako zdvojnásobí počet ekonomických diplomatov zo súčasných 17 na 43. "Budeme mať plnohodnotného ekonomického diplomata v každom významnom teritóriu," povedal.
Jedným z aktuálnych cieľov slovenskej ekonomickej diplomacie je podľa Chovanca aj návrat na trhy, na ktorých sme v časoch Československa pôsobili, máme tam určitú tradíciu, ale v ostatných rokoch sme sa z nich stiahli. Diapazón je široký, od štátov bývalého Sovietskeho zväzu, západný Balkán, strednú Áziu až po severnú Afriku. Veľkou výzvou pre ekonomickú diplomaciu je možnosť participovať na povojnovej obnove Ukrajiny.
"Túto tému vnímame veľmi intenzívne aj preto, že sme susediaca krajina s Ukrajinou," konštatoval Chovanec. Najväčšie zákazky podľa neho zrejme budú realizovať firmy zo západnej Európy alebo USA, slovenské podniky by však mohli na nich participovať ako subdodávatelia. Napríklad na obnove infraštruktúry na Ukrajine by mohli participovať slovenské projektantské firmy, ktoré už dnes zamestnávajú ukrajinských občanov a majú teda znalosť lokálneho prostredia.
"Veľký priestor je v logistike. Nie všetky materiály sa budú dať dovážať zďaleka, takže napríklad na východnom Slovensku by mohol byť nejaký logistický hub na presun týchto materiálov," naznačil Chovanec. Dodal, že vláda má záujem získať podporu našich firiem podieľajúcich sa na obnove Ukrajiny aj z európskych zdrojov.
Slovenská vláda podľa Chovanca dnes spolupracuje s ukrajinskou stranou aj na úrovni spoločných vládnych zasadnutí. "Myslím si, že sa pripravuje štvrté spoločné rokovanie vlád. Sú veci, ktoré nevedia medzi sebou vyriešiť firmy, ale musí do toho vstúpiť štát," povedal. Príkladom podľa neho môže byť budovanie železničných alebo energetických prepojení, ako aj príprava colníc a hraničných priechodov.
(tasr)
Emisie skleníkových plynov v EÚ dosiahli s poklesom o osem percent v roku 2023 najnižšiu úroveň od roku 1990.
Dosiahnuté zníženie však zaostáva za cieľmi Únie, oznámila vo štvrtok Európska environmentálna agentúra.
Po "najväčšom medziročnom znížení za niekoľko desaťročí" boli emisie v súčasnosti o 37 percent nižšie ako v roku 1990, uviedla EEA.
Výrazný pokles bol podľa agentúry spôsobený značným znížením používania uhlia, nárastom obnoviteľných zdrojov energie a podporený zníženou spotrebou energie v celej Európe.
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v Európe sa zvýšil z 10,2 percenta v roku 2005 na 24 percent v roku 2023, spresnila agentúra.
Prognózy naznačujú 43-percentné zníženie emisií v EÚ do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, čo je menej ako stanovený 55-percentný cieľ. EEA uviedla, že 22 členských krajín predložilo dodatočné predpovede, ktoré by mohli znížiť emisie o 49 percent. EEA vyzvala na urýchlenie opatrení.
(tasr)
Súdu predložili návrh na začatie konania o ústavnej sťažnosti z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
Iniciatíva chce, aby orgán ochrany ústavnosti zabránil svojím rozhodnutím nenávratnému zničeniu nenahraditeľného a neobnoviteľného prírodného zdroja v podobe najúrodnejšej poľnohospodárskej pôdy vo výmere približne päť miliónov štvorcových metrov.
Vo svojom stanovisku argumentuje aj ohrozením potravinovej bezpečnosti Slovenska a možným ohrozením, respektíve poškodením ďalších zložiek životného prostredia. Iniciatíva svoje podanie na Ústavný súd odôvodňuje potrebou urgentného zásahu.
"S výstavbou investičného projektu takzvanej baterkárne sa má začať podľa zámeru predloženého Okresnému úradu Nové Zámky v krátkom čase. Termín začatia výstavby je určený na štvrtý kvartál roka 2024. Všeobecné súdy podľa názoru sťažovateľov nedokážu zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu ústavných práv vo vzťahu k namietaným porušeniam práv v takom krátkom čase. Sťažovatelia sa preto obrátili so žiadosťou o poskytnutie ochrany ústavnosti priamo na ÚS ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti," konštatuje občianska iniciatíva Chránime si naše.
Tá zároveň zdôrazňuje, že výstavba baterkárne v Šuranoch nepredstavuje verejný záujem a výstavbou ťažkého chemického priemyslu ide podľa ich názoru o súkromný a komerčný záujem zahraničného investora.
"V ústavnej sťažnosti sťažovatelia poukázali na stret verejného a súkromného záujmu zahraničného investora spojeného s výstavbou baterkárne. Predmetný konflikt verejného a súkromného záujmu bol prítomný už v procese rozhodovania orgánov verejnej moci," doplnili predstavitelia občianskej iniciatívy.
Firma GIB EnergyX Slovakia, ktorá chce v Šuranoch závod na výrobu batériových článkov vybudovať tvrdí, že investičný zámer Industrial park prísne dodržiava všetky regulačné normy a prechádza dôkladnými kontrolami na národnej aj európskej úrovni.
Zástupcovia investora vo svojich stanoviskách zdôrazňujú, že projekt je plne v súlade so všetkými platnými zákonmi, predpismi a stanovenými limitmi. "Povoľovací proces bude tak ako doteraz aj naďalej postupovať podľa platných pravidiel vrátane realizácie veľkej EIA," uviedla pred časom spoločnosť GIB EnergyX Slovakia.
(tasr)
Návštevníkom cintorínov tradične odporúča využiť mestskú hromadnú dopravu, najmä na odľahčenie dopravnej situácie a parkovania v okolí cintorínov.
"Dopravný podnik Bratislava ponúka spojenie všetkých cintorínov v Bratislave," pripomína mestský dopravca s tým, že ide o Cintorín Vrakuňa (linky 42, 65, 71, 72), Martinský cintorín (linky 39, 50, 63, 66, 96), Cintorín Slávičie údolie (linky 39, 139) a Krematórium (linky 36, 37).
Počas sviatočných dní od 1. do 3. novembra bude autobusová linka 39 spájajúca Cintorín Slávičie údolie a Martinský cintorín premávať v posilnenom intervale desať minút. Nahradí tak aj linku 31, ktorá premávať nebude.
Autobusová linka 80 bude premávať v posilnenom intervale 30 minút, pričom k Cintorínu Petržalka bude premávať každý druhý spoj linky. Na linku 42 premávajúcu k Cintorínu Vrakuňa budú nasadené hybridné kĺbové trolejbusy.
V piatok, teda na Sviatok všetkých svätých, bude kapacitne posilnená aj linka 139 (Cintorín Slávičie údolie). "V prípade potreby je DPB pripravený posilniť kapacitu nasadením záložných vozidiel," deklaruje mestský dopravca.
(tasr)
Novú koncepciu krízového riadenia chcel rezort pôvodne predstaviť v tomto roku.
"Dôvodom posunu pôvodných termínov boli procesy pri verejnom obstarávaní. Ministerstvo vnútra bude o výsledkoch auditu a ďalších krokoch v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany verejnosť informovať," vyhlásil hovorca rezortu Matej Neumann.
Nové pravidlá krízového riadenia by mali okrem iného minimalizovať byrokraciu pri postupoch počas krízových situácií.
Ministerstvo očakáva, že zmeny budú predmetom širokej verejnej diskusie.
(tasr)
Teherán podľa anonymného iránskeho predstaviteľa „pravdepodobne“ zaútočí ešte pred prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra.
„Odpoveď Iránskej islamskej republiky na agresiu sionistického režimu bude definitívna a bolestivá,“ povedal pre televíziu CNN zdroj, ktorý je oboznámený s iránskymi plánmi.
Vzdušný útok Tel Avivu na vojenské zariadenia islamskej republiky mal ochromiť ďalšie snahy Teheránu o eskaláciu napätia v regióne Stredného východu, išlo tiež o odvetu za iránsky útok z 1. októbra.
CNN zároveň konštatovala, že ide o „odklon“ od oficiálneho postoja teokratickej vlády, pričom pripomenula slová ajatolláha Alího Chameneího, ktorý vo svojej prvej reakcii na útoky vyhlásil, že ich význam by sa nemal „ani zveličovať, ani bagatelizovať“.
Televízia tiež požiadala Obranné sily Izraela (IDF) o komentár, tie sa bezprostredne nevyjadrili.
Na tieto úvahy tiež reagovala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová, ktorá zopakovala postoj Spojených štátov k Izraelu. „Irán by nemal reagovať na odvetu Izraela,“ varovala hovorkyňa s tým, že “ak sa Irán rozhodne reagovať, USA budú pripravené pomôcť Izraelu v jeho obrane“.
(sab)
Okoloidúci našli na ulici opustené novorodené dieťa. Po príchode záchranárov bolo dievčatko prevezené do nemocnice.
Na Žitnej ulici v brnianskych Řečkoviciach bolo vo stredu večer nájdené opustené novorodené dieťa. Český portál Novinky na svojom webe uviedol, že okoloidúci, ktorí dieťa objavili, ho zabalili ho do deky a odniesli do bytu, odkiaľ zavolali záchranárov. Tí po kontrole dievčatko previezli do nemocnice.
„Potrebujeme sa rozprávať so všetkými, ktorí sa v mieste pohybovali medzi 19. a 22. hodinou, a tiež s matkou, ktorá môže byť bez lekárskeho ošetrenia ohrozená na zdraví,“ uviedli policajti.
Žitná ulica je z jednej strany lemovaná úhľadnými rodinnými domami a z druhej panelákmi. Práve pred vchodom do jedného z nich bolo novorodené dievča nájdené. Na mieste zostali stopy krvi. Prípad naďalej vyšetruje polícia a kriminalisti.
(lup)
Kontroly vývozu sa budú vzťahovať na 15 položiek, ktorých produkcia je pre KĽDR náročná. Ide napríklad o lietadlové trupy či spaľovacie potrubia.
Severná Kórea vo štvrtok oznámila, že ICBM otestovala, a že vylepšila „najsilnejšiu strategickú zbraň na svete“. Južná Kórea varovala, že Pchjongjang mohol získať raketovú technológiu od Ruska za pomoc vo vojne na Ukrajine.
Cieľom je obmedziť severokórejský vývoj balistických rakiet, oznámilo ministerstvo zahraničia v Soule v reakcii na vypustenie medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM). Vyhlásenie rezortu citovala agentúra Reuters.
Kremeľ sa odmietol vyjadriť k otázke, či Rusko pomohlo Severnej Kórei s raketovou technológiou a ozrejmil, že by na otázku malo reagovať skôr ministerstvo obrany.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že sleduje vývoj situácie po vypustení rakety. Podľa jeho vyjadrenia je ochrana mieru a stability v záujme všetkých.
Odpal bezprostredne odsúdili Južná Kórea, Japonsko aj USA. Spojené štáty ho označili za „hrubé porušenie“ rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a varovali pred destabilizáciou bezpečnostnej situácie v oblasti.
(tasr)
Rovnako tak vyššia miera ohrozenosti padá na robotníkov - teda tých, ktorí sú zapojení do utrácania a likvidácie vtáctva a hydiny.
Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky na širokú verejnosť je však podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) nízke.
K prenosu na človeka dochádza pri úzkom kontakte s infikovanými chorými vtákmi, ich fekálnymi produktmi, infikovanou krvou a orgánmi. Rizikom môžu byť aj vodné plochy kontaminované vírusom vtáčej chrípky. "Z toho dôvodu sa neodporúča kúpať sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých sa našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá," špecifikoval úrad.
Podstatná je podľa ÚVZ aj dôkladná tepelná úprava potravín. Pokrm z hydiny a vajec je potrebné upraviť tak, aby teplota dosiahla najmenej 70 stupňov Celzia, teda vajcia by sa mali variť minimálne šesť minút. "Neodporúča sa konzumovať surové alebo nedostatočne tepelne upravené pokrmy z hydiny (vrátane vajec)," doplnil.
Pri manipulácii s mäsom a vajíčkami z hydiny je dôležité dôkladné a časté umývanie rúk. "Hydinu a vajcia skladovať a pripravovať oddelene od ostatných potravín, používať oddelené náradie, riady a pomôcky, ako napríklad nože a dosky na krájanie pre manipuláciu so surovými potravinami," uviedol ÚVZ. Radí hydinu rozmrazovať na podnose v chladničke a odstraňovať obaly, v ktorých bola zabalená.
V prípade spozorovania uhynutého vtáctva úrad odporúča vyvarovať sa kontaktu s uhynutým vtáctvom a kontaminovanými predmetmi, ako je povrch vajec či predmety v kuríne. "Čo najskôr nahlásiť informáciu o uhynutom vtáctve na telefónne číslo 112 alebo orgánom Štátnej ochrany prírody SR," odporučil s tým, že je dôležité dodržiavať odporúčania Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR a informovať ich v prípade zmeny správania sa hydiny.
Osoby, ktoré prišli do priameho kontaktu s chorým a uhynutým vtáctvom, by mali podľa ÚVZ sledovať svoj zdravotný stav. "V prípade vzniku príznakov chrípky a chrípke podobného ochorenia bezodkladne kontaktovať ošetrujúceho lekára," uzatvoril.
Chrípka spôsobená vírusom vtáčej chrípky je infekčné ochorenie. Klinický priebeh u ľudí závisí od vlastností vírusu a od predchádzajúceho zdravotného stavu pacienta. Často je charakterizovaný počiatočnou horúčkou a kašľom s rýchlou progresiou do ochorenia dolných dýchacích ciest.
Príznaky ochorenia horných dýchacích ciest nemusia byť prítomné u všetkých pacientov. Ochorenie však môže prejsť aj do respiračného zlyhania, náhleho poškodenia pľúc a zlyhania vnútorných orgánov.
(tasr)
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) pridáva spoje na nadchádzajúce sviatky. Obsadenosť vlakov sa drží na úrovni 81,5 percenta. TASR o tom informoval hovorca ZSSK Dominik Drevický.
"Počas jesenných prázdnin a nadchádzajúceho sviatočného obdobia dopravca posilňuje dopravu o 25 vlakov, z toho šesť expresných a 19 rýchlikov v rámci Slovenska," uviedol hovorca.
Dodal, že rovnako posilňuje InterCity (IC) vlaky o vozne, čím sa kapacita 22 vlakov zvýši o 34 vozňov. ZSSK zároveň upozorňuje cestujúcich, aby pre vyššiu obsadenosť vlakov nepodceňovali nákup cestovných lístkov. Kompletný zoznam posilnených vlakov a IC vlakov o vozne je možné nájsť na webe ZSSK.
(tasr)
Vyše 2 700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku začalo v utorok podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve.
"Som presvedčený, že slovenský pacient nebude ani na minútu ohrozený," vyhlásil Kamil Šaško (Hlas).
"Ako hovorím od začiatku, ja pochádzam z poctivej lekárskej rodiny a ja neverím, že slovenský lekár by odišiel od slovenského pacienta. Tomu jednoducho neverím, lebo viem, že lekári sú slušní ľudia a záujem pacientov je u nich, rovnako ako u mňa, na prvom mieste. A spôsob, akým to zabezpečíme, bude predmetom rokovania," povedal.
V tejto súvislosti vyzval lekárov a všetkých zdravotníkov k spolupráci pri hľadaní spoločného riešenia. "Pozývam na rokovanie všetkých, ktorí to myslia so zdravotníctvom úprimne," dodal.
Minister pripomenul stredajšie vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer), že téma transformácie nemocníc na akciové spoločnosti nie je na stole. Verí, že je tým splnená jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ).
Zároveň deklaroval, že bez ohľadu na výpovede lekárov od 11. novembra odštartuje veľmi konkrétnu agendu s cieľom priniesť merateľný plán na zlepšenie situácie v sektore. "Aby sme dosiahli spoločný cieľ – oveľa väčšiu efektivitu a zabránenie odtekaniu tokov v slovenskom zdravotníctve," priblížil minister.
Zopakoval, že v otázke platov lekárov "bol dosiahnutý strop". Šéf rezortu zároveň ozrejmil, že cieľom stredajšieho rokovania s riaditeľmi slovenských nemocníc bolo nastaviť si proces výmeny informácií. Predstavil im tiež osobu, ktorá bude v teréne jeho "predĺženou rukou".
"Bude najbližšie týždne priamo v teréne komunikovať jednak s riaditeľmi nemocníc, ale predovšetkým s lekármi, sestrami a zdravotníckym personálom," vysvetlil Šaško. Chce tak z nemocníc dostávať objektívne informácie a námety, ako situáciu v nemocniciach zlepšiť. "Zároveň som riaditeľov požiadal o proaktívny prístup, aby situáciu dôsledne manažovali a aby ma informovali," dodal.
Vyše 2 700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku v utorok začalo podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.
Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísal vtedajší vládny kabinet.
Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.
"Od minulého piatka, keď sme poprosili pána ministra Šaška o stretnutie, s nami nikto nerokoval. Odkazovať veci cez médiá nie je rokovanie. My sme pripravení prísť kedykoľvek na rokovanie. Hneď ako nás pán premiér zavolá, prídeme a tieto mediálne odkazy, ktoré sme dostali, by sme si radi prešli v diskusii za rokovacím stolom," povedal šéf LOZ Peter Visolajský.
Ozrejmil, že výpovede podalo už vyše 3000 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom. "Upozorňujem, že výpovede budú pribúdať aj v mesiaci november, pretože niektorí lekári majú len mesačnú výpovednú dobu a zvažujú svoju výpoveď v novembri, takže predpokladám, že všetky výpovede budú ešte rásť," skonštatoval šéf odborárov.
(tasr)
Maďarsko má vážne obavy týkajúce sa národnej bezpečnosti v súvislosti s informáciami o cudzích štátnych príslušníkoch, ktorí sa snažia získať kontrolu nad domácim vojenským priemyslom.
Ako uviedli maďarské noviny Magyar Nemzet, počas nedávneho zasadnutia Výboru národnej bezpečnosti informovali šéfovia spravodajských služieb o zvýšenom úsilí o zlepšenie domácich výrobných kapacít pre armádu.
Podľa predsedu výboru Zoltána Sasa sa cudzí štátni príslušníci, ako aj subjekty vo federálnom systéme, snažia získať rozhodujúci vplyv v maďarských priemyselných podnikoch zameraných na výrobu zbraní a streliva. To predstavuje vážne riziko, pretože by mohli kontrolovať výrobu streliva, ktorá by mohla byť nasmerovaná na ukrajinský front.
Tajné služby identifikovali snahu, ktorá sa vyznačuje potenciálnou hrozbou pre národnú bezpečnosť, najmä v súvislosti s tým, že maďarská vláda opakovane deklarovala, že nebude dodávať zbrane ani strelivo do vojnových zón, vrátane Ukrajiny. Vláda zdôraznila, že takýto krok by mohol ohroziť bezpečnosť Maďarska a jeho menšiny žijúcej v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
(lup)
Rusko sa snaží vyčerpať Ukrajinu tým, že u jej spojencov vyvoláva „únavu z vojny“, to je dôvodom, prečo musíme podporu Kyjeva posilniť, vyhlásil kanadský premiér Justin Trudeau na konferencii v Montreale.
Zasadnutie kabinetu na Konferencii o ľudskom rozmere „mierovej formuly“ ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského sa konalo 30. októbra, Trudeau na nej inváziu na Ukrajinu označil za chybu.
„V týchto náročných časoch – a nemýľte sa, každá demokracia na svete práve teraz čelí náročným časom – by bolo vhodné, a určite to niektorí hovoria, máme doma vlastné problémy, nemôžeme udržať podporu pre Ukrajinu,“ priznal premiér.
V stredu tiež parlamentný splnomocnenec pre rozpočet oznámil, že ak by Ottawa chcela dosiahnuť úroveň výdavkov na obranu, ktorú vyžaduje NATO, musela by zvýšiť výdavkovú stranu rozpočtu o 81,9 miliardy kanadských dolárov (takmer 54,2 miliardy eur). Do roku 2032 by tak musela federálna vláda Kanady svoje výdavky zdvojnásobiť, varoval predstaviteľ.
„Ale presne to chce Kremeľ,“ pokračoval Trudeau. „Oni majú dlhý pohľad na históriu. Nemajú problém poslať tisíce svojich občanov na smrť, kým nás vyčkávajú. Preto musíme všetci zdvojnásobiť svoju podporu,“ vyzval.
Začiatok vojny na Ukrajine bol pre Putina „chybou za chybou“, pretože prehliadol „jeden rozhodujúci faktor“, a to „silu, odolnosť a odvahu ukrajinského ľudu“.
„Po takmer tisíc dňoch [od začiatku vojny, pozn. red.] nebolo vaše odhodlanie nikdy silnejšie. Vaša viera v slobodnú, demokratickú, bezpečnú a hrdú Ukrajinu je neochvejná a nadchádzajúce víťazstvo bude vaše. Bude to víťazstvo nás všetkých,“ vyhlásil kanadský premiér.
Agentúra Ukrinform, ktorá vyhlásenie citovala, pripomenula, že v stredu sa v Montreale začala dvojdňová tematická konferencia o štvrtom bode ukrajinského mierového vzorca pod názvom „Prepustenie väzňov a deportovaných“.
Zúčastňujú sa na nej zástupcovia približne 70 štátov a medzinárodných organizácií. Podujatie zorganizovali Kanada a Nórsko ako spolupredsedovia pracovnej skupiny pre implementáciu tohto bodu. Očakáva sa, že výsledkom konferencie bude spoločné komuniké.
(sab)
Policajtov Diaľničného oddelenia Policajného zboru Malacky vyslali na diaľnicu D2 v smere do Bratislavy krátko pred pol treťou ráno vo štvrtok.
Nehoda nákladiaka a dodávky sa stala v blízkosti odpočívadla Stupava na úrovni 48. kilometra. "Podľa doposiaľ zistených informácií vodič vozidla zn. Mercedes Sprinter narazil do návesu pred ním idúceho nákladného vozidla zn. Mercedes – Benz," ozrejmila polícia na sociálnej sieti.
Dodala, že 39-ročný vodič dodávky, pôvodom z Rumunska, nárazom do nákladného vozidla utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol.
"Vodič nákladného vozidla bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Presné okolnosti tejto dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," uzavreli muži zákona.
(max)
Opozičné strany a medzinárodní pozorovatelia vyjadrujú obavy z volebného podvodu a hrozia bojkotom parlamentu.
Prepočítanie hlasov v sporných parlamentných voľbách v Gruzínsku sa týkalo približne 12 percent volebných miestností, kde volilo zhruba 14 percent voličov, spresnila volebná komisia. Prepočítanie podľa nej neviedlo k výraznej zmene predtým oznámených oficiálnych výsledkov. Konečné výsledky sa mierne zmenili v asi deviatich percentách prepočítaných volebných miestností.
V sobotných parlamentných voľbách zvíťazil podľa oficiálnych výsledkov vládnuci Gruzínsky sen. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekonali ďalšie štyri opozičné strany. Všetky však odmietli uznať výsledky volieb a nový parlament plánujú bojkotovať.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už v stredu po oznámení plánov na prepočítanie časti hlasov vyhlásila, že od volebnej komisie nič neočakáva a obvinila ju zo zaujatosti.
Medzinárodní pozorovatelia tiež hovorili o prípadoch zastrašovania voličov, podplácaní, manipulácii s hlasovacími lístkami či dokonca fyzickom násilí. Volebné "nezrovnalosti" kritizovalo aj niekoľko členských štátov Európskej únie. Kanada a Švédsko preto už obmedzili vzťahy s Tbilisi. Americký prezident Joe Biden vyjadril znepokojenie nad "úpadkom demokracie" v Gruzínsku.
(tasr)
Počas spomienkovej ceremónie na pamätnom cintoríne Levašov neznáme osoby označené ako "aktivisti" narúšali jej priebeh a urážali prítomných, zatiaľ čo poľský konzul ukladal kvety k symbolickému pamätníku.
Počas spomienkovej ceremónie na pamätnom cintoríne Levašov neznáme osoby označené ako "aktivisti" narúšali jej priebeh a urážali prítomných, zatiaľ čo poľský konzul ukladal kvety k symbolickému pamätníku. Webová stránka RusNews informovala o odstránení symbolického kovového pamätníka, pričom sa odvolávala na informácie od svedkov a zdieľala videonahrávku demontáže.
Na videu sa žena identifikovala ako zamestnankyňa cintorína a uviedla, že plnila príkazy na zbúranie "svojvoľne postaveného pamätníka".
Pamätný cintorín Levašov pripomína obete sovietskych represií v rokoch 1937 až 1954. Na pohrebisku bolo údajne zastrelených približne 45.000 obetí často bez súdu. Mnohí boli zavraždení z etnických alebo náboženských dôvodov. Po roku 1990 v areáli pohrebiska vzniklo množstvo pamätníkov etnickým a náboženským skupinám alebo jednotlivcom.
Každoročne 30. októbra si v Rusku organizácia Memorial a ďalšie mimovládne organizácie pripomínajú Deň pamiatky obetí politických represií.
(tasr)
V Minsku sa stretávajú predstavitelia 30 krajín na konferencii o eurázijskej bezpečnosti. Sergej Lavrov plánuje prezentovať ruský návrh na vytvorenie nedeliteľného systému bezpečnosti pre Euráziu.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa zúčastní na 2. medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti, ktorá sa koná 31. októbra a 1. novembra v bieloruskom Minsku. Ako na svojom webe uviedla ruská tlačová agentúra TASS, hlavným cieľom podujatia je podporiť „úprimnú a inkluzívnu diskusiu“ o budúcnosti bezpečnosti v Eurázii.
Lavrov vo svojom vystúpení plánuje prediskutovať kľúčové body iniciatívy prezidenta Ruskej federácie o vytvorení systému rovnocennej a nedeliteľnej bezpečnosti pre Euráziu. Ako informovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, Lavrov tiež predloží ruské hodnotenie súčasného stavu eurázijskej bezpečnosti a poukáže na potrebu posilnenia spolupráce medzi štátmi v regióne.
Na konferencii sa očakáva účasť približne 30 krajín vrátane zástupcov organizácií ako Spoločenstvo nezávislých štátov, Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, Šanghajská organizácia pre spoluprácu a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Medzi hlavnými hosťami sú generálny tajomník SNŠ Sergej Lebedev a sýrsky minister zahraničných vecí Bassam al-Sabbagh. Pozvanie prijal aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý sa na konferencii zúčastnil už minulý rok.
Diskusie na podujatí sa budú týkať aktuálneho bezpečnostného napätia medzi globálnymi hráčmi a pretrvávajúceho nedostatku komunikácie na medzinárodnej scéne. Konferencia nadväzuje na podobné podujatie z minulého roku, ktoré poskytlo priestor pre hľadanie riešení súčasných bezpečnostných výziev v meniacom sa globálnom prostredí.
(lup)
Predpokladá sa, že miestne úrady pevninskú aj námornú výstrahu vo viacerých okresoch pred supertajfúnom Kong-Rey rozšíria na celý ostrov.
Očakávať možno prívalové dažde s úhrnnými zrážkami do 300 milimetrov a nárazový vietor s rýchlosťou do 245 kilometrov za hodinu.
"Rozlohou ide o najväčší tajfún za posledných 20 rokov. Nevylučuje sa ani vládou nariadený deň pracovného pokoja v dôsledku prírodnej katastrofy (zatvorené štátne a verejné inštitúcie, školy, banky či nákupné centrá)," upozornilo ministerstvo.
Slovenským občanom nachádzajúcim sa na Taiwane v týchto oblastiach odporúča riadiť sa pokynmi miestnych úradov a bezpečnostných zložiek.
"Taktiež odporúčame pozorne sledovať situáciu v súvislosti so supertajfúnom Kong-Rey na webovej stránke Meteorologického ústavu Taiwanu, kde nájdete aktualizované predpovede a prípadné varovania," dodalo ministerstvo zahraničia.
(tasr)
Bogotá sa tak pridala k Spojeným štátom či Európskej únii, ktoré spochybňujú výsledky júlových prezidentských volieb, a žiada, aby do 10. januára 2025 zverejnila záznamy z hlasovania, píše agentúra AFP.
Národná volebná rada (CNE) je lojálna Madurovej vláde a v júli 2024 vyhlásila jeho víťazstvo len niekoľko hodín po uzavretí volebných miestností. Podľa CNE získal 52 percent odovzdaných hlasov.
Väčšina medzinárodného spoločenstva však odmietla akceptovať Madurovo znovuzvolenie do tretieho šesťročného funkčného obdobia bez podrobného sčítania hlasov. CNE ho nezverejnila, hoci to vyžaduje zákon.
Opozícia odsúdila volebné podvody a zverejnila vlastné výsledky z jednotlivých volebných miestností. Tie podľa nej dokazujú, že jej kandidát Edmundo González Urrutia získal 28. júla dve tretiny všetkých odovzdaných hlasov.
CNE uviedla, že opozícia získala 43 percent hlasov. González v septembri utiekol do Španielska, pretože bol na neho vydaný zatykač na základe – podľa jeho strany – vykonštruovaných obvinení.
Kolumbijský minister zahraničných vecí Luis Gilberto Murillo v stredu uviedol, že postoj jeho vlády „zostáva jasný – predloženie zápisnice z hlasovania sa musí uskutočniť do konca súčasného (Madurovho) prezidentského mandátu, teda do 10. januára 2025“.
„V opačnom prípade, ako sa už vyjadril pán prezident (Gustavo Petro), Kolumbia neuzná výsledky“ vyhlásené venezuelským volebným orgánom, napísal Murillo na sieti X.
Venezuelský minister zahraničných vecí Yván Gil obvinil Murilla, že na bilaterálnych stretnutiach vystupuje nesmelo, ale „pred mikrofónmi novinárov vychádza najavo vydieranie, ktorého sa mu dostáva od krajnej pravice a Spojených štátov“.
Ani susedná Brazília zatiaľ Madurovo znovuzvolenie neuznala, a tiež chce vidieť podrobný rozpis výsledkov. K Spojeným štátom sa pridalo niekoľko ďalších latinskoamerických krajín vrátane Argentíny a Peru, ktoré podporili tvrdenie o víťazstve opozície.
Murillo začiatkom októbra počas parlamentnej rozpravy povedal, že Kolumbia neuzná Madurovo znovuzvolenie, „pokiaľ sa nerozptýlia všetky pochybnosti“.
Potlačenie protestov vo Venezuele po oznámení Madurovho znovuzvolenia si vyžiadalo najmenej 27 mŕtvych, približne 200 zranených a zhruba 2 400 zatknutých.
(tasr)
Žiadosť, ktorá sa odvoláva na údajné plány Varšavy, predložili vedúci predstavitelia Helsinskej komisie, republikán Joe Wilson z Južnej Karolíny a demokrat Steve Cohen z Tennessee, píše americký denník The Hill.
Predseda kongresovej Komisie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Wilson a člen predsedníctva Cohen adresovali prezidentovi Joeovi Bidenovi list, v ktorom žiadajú vládu, aby „udelila Poľsku právomoc zachytávať a neutralizovať rakety nad Ukrajinou, najmä tie, ktoré hrozia narušením poľského vzdušného priestoru“.
Hill pripomína, že v novembri 2022 zahynuli dvaja poľskí farmári po páde zablúdenej ukrajinskej rakety protivzdušného systému, v marci tohto roku dva ruské projektily nakrátko vstúpili do poľského vzdušného priestoru.
Varšava sa preto usiluje rozšíriť záber svojich systémov protivzdušnej obrany na vzdušný priestor Ukrajiny, aby zamedzila prípadným ďalším incidentom.
Tento plán predostrel v rozhovore pre denník Financial Times aj šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski.
[link url= https://standard.sk/746248/varsava-musi-zostrelovat-ruske-rakety-este-nad-ukrajinou-tvrdi-polsky-sef-diplomacie]Denník sa so žiadosťou o komentár obrátil na generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ten však bezprostredne nereagoval. Pozícia jeho predchodcu Jensa Stoltenberga je však jasná – bývalý šéf Aliancie návrh odmietol s tým, že sa NATO „stane súčasťou konfliktu“ medzi Ruskom a Ukrajinou. Spojenci preto pri každom takomto návrhu váhajú.
Z rovnakého dôvodu tiež Bidenova administratíva odmietla povoliť Kyjevu použitie amerických zbraní dlhého dosahu na ruské vnútrozemie. Podobný krok učinili aj ďalšie štáty, ktoré Ukrajine dodávajú muníciu.
Tým sa však Biden a Biely dom stali terčom kritiky zo strany takzvaných jastrabov, ktorí tlačia na zvýšenie miery vyzbrojovania Ukrajiny. Práve tento „opatrný“ prístup k Moskve len povzbudil prezidenta Vladimira Putina k tomu, aby v útokoch na infraštruktúru Ukrajiny pokračoval, tvrdia.
„Napriek tomu, že Rusko pokračovalo v eskalácii prostredníctvom hybridnej vojny – narúšaním vzdušného priestoru, útokmi na kritickú infraštruktúru a snahou o destabilizáciu demokratických inštitúcií –, váhali sme s rozhodnou konfrontáciou týchto hrozieb, čo umožnilo Rusku viesť vojnu proti aliancii s minimálnymi následkami,“ píšu Wilson a Cohen.
„V tomto kontexte je žiadosť Poľska o zachytenie a neutralizáciu rakiet nad Ukrajinou potrebná a naliehavá ako podporný mechanizmus pre Ukrajinu a ochrana frontovej línie hraníc NATO,“ dodávajú kongresmani.
(sab)
Slovenská lekárska komora (SLK) znepokojene vníma vyjadrenia o možnosti prenosu častíc očkovacej látky mRNA vakcín krvnou transfúziou od očkovaného darcu k neočkovanému príjemcovi.
Komora tvrdenia splnomocnenca Petra Kotlára považuje za subjektívne a vyzýva verejnosť, aby v tejto oblasti sledovala vyjadrenia oficiálnych autorít.
"Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby," upozornila komora.
Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Kotlár adresoval Slovenskej akadémii vied a Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv otázky o mRNA vakcínach. Myslí si, že neočkovaný pacient môže byť príjemcom krvi od očkovaného, a tak byť zaočkovaný proti svojej vôli.
Ako uviedol, kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcín, bol by aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) už potvrdil prijatie otázok týkajúcich sa mRNA. Na otázky odpovie v zákonnej lehote do 30 dní.
"Odborné stanovisko pripraví tím odborníkov štátneho ústavu, a následne bude zverejnené aj vo forme tlačovej správy. Upozorňujeme, že vypracovanie vedeckého stanoviska je odborne aj časovo náročný proces, preto všetky zainteresované strany žiadame o trpezlivosť," ozrejmil ústav.
(tasr)
Medzi vládou premiéra Viktora Orbána a Demokratickou stranou USA boli v minulosti otvorené konflikty, republikán by však mohol kritizovať čínske investície v Maďarsku, vysvetlil pre TASR analytik Balázs Tárnók.
Tárnók, riaditeľ výskumu Inštitútu stratégie a politiky Johna Lukacsa na Univerzite verejných služieb, doplnil, že hoci by demokratické víťazstvo bolo pre Budapešť vyložene negatívne, ani víťazstvo Donalda Trumpa by nezaručilo stopercentne nekonfliktné vzťahy. Charakter týchto sporov by sa však zmenil, podľa analytika by sa riešili v zákulisí.
Konkrétny príklad s Čínou použil Tárnók preto, že sú to práve republikáni, ktorí vehementnejšie odmietajú vplyv Pekingu vo svete.
„Spor v tejto otázke s Budapešťou sa však zrejme bude riešiť za zatvorenými dverami a v prípade novej republikánskej Trumpovej administratívy z toho bude skôr americko-európsky konflikt, čo by mohlo byť v prospech Budapešti,“ dodal analytik.
„Ak by vyhrala Harrisová, domnievam sa, že by sa terajšie chladné dvojstranné americko-maďarské vzťahy ešte viac ochladili. Jednou z príčin je práve Orbánova podpora kandidáta republikánov, čo je z hľadiska demokratov zasahovanie do volebnej kampane,“ vysvetlil postoj Orbána a jeho vlády k americkej pravici.
„Orbán sa pritom objavil nielen v americkej politickej sfére, ale aj v tamojších médiách. Napríklad prostredníctvom relácií konzervatívneho moderátora Tuckera Carlsona sa Orbán v americkej vnútornej politike v pomere k veľkosti svojej krajiny tešil neúmerne vysokej pozornosti,“ povedal Tárnok.
Podotkol, že Orbán podporuje Trumpa nielen deklaratívne, ale že táto podpora sa prejavuje aj v organizovaní Konferencií konzervatívnej politickej akcie (CPAC) či v dvojstranných stretnutiach Trumpa, ako bývalého prezidenta a kandidáta na tento post, s úradujúcim premiérom.
Takýchto stretnutí nebolo veľa, s Trumpom ho absolvoval poľský prezident Andrzej Duda, detaily tejto schôdzky však nie sú známe. Medzi Trumpom a Orbánom ich bolo v uplynulých rokoch niekoľko, napríklad aj na Floride.
„V auguste 2020 na konferencii CPAC v texaskom Dallase došlo k veľmi jednoznačnému podporeniu Trumpa Orbánom, ktorý tak aj z pohľadu vplyvu amerických prezidentských volieb na maďarskú zahraničnú i vnútornú politiku stavil na jednu kartu. Domnievam sa, že Orbán vtedy neurobil žiadne kroky pre prípad, že by Trump voľby nevyhral. Každá krajina má síce svoje preferencie v otázke osoby amerického prezidenta, v čase kampane voľby hlavy štátu sa ku kandidátom ale vyjadrujú zdržanlivejšie s vedomím, že bilaterálne i multilaterálne vzťahy budú musieť pokračovať v prípade úspechu ktoréhokoľvek kandidáta. Vláda premiéra Orbána si však zvolila odlišnú cestu, v roku 2016, 2020 a aj od roku 2022, keď Trumpa podporovala mimoriadne zreteľne,“ spresnil analytik.
„Tak víťazstvo Harrisovej, ako aj víťazstvo Trumpa budú mať výrazný vplyv na Maďarsko a Orbánovu vládu, pričom výhra kandidátky demokratov by mala len negatívny vplyv a Trumpov návrat by mohol mať zmiešaný vplyv,“ zhrnul Balázs Tárnok.
(tasr)
Prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR poznamenal, že riešenie môže byť len výsledkom otvoreného dialógu medzi všetkými zdravotníckymi diotknutými stranami.
"Riešiť situáciu v zdravotníctve vyjednávaním iba s jednou skupinou povedie k ďalším negatívnym reťazovým reakciám," spresnil viceprezident Roman Karlubík.
Asociácia vníma napätú situáciu v sektore ako veľmi znepokojivú. Varuje, že hromadné podanie výpovedí lekárov predstavuje priame ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a stability celého systému. "Vzhľadom na závažnosť tejto situácie apelujeme na konštruktívny prístup všetkých zúčastnených strán a vyzývame na spoluprácu pri hľadaní spoločného riešenia," uviedla AZZZ SR.
Zdravotnícka sekcia AZZZ SR deklaruje pripravenosť kedykoľvek sa stretnúť s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas) a diskutovať o možnostiach, ktoré môžu pomôcť obnoviť stabilitu a dôveru v systéme.
"Sme ochotní aktívne spolupracovať a hľadať riešenia, ktoré budú udržateľné z hľadiska kvality poskytovanej starostlivosti, ako aj z hľadiska pracovných podmienok lekárov a ďalšieho zdravotníckeho personálu," doplnil viceprezident asociácie pre zdravotníctvo Igor Pramuk.
Vyše 2700 lekárov z nemocníc po celom Slovensku v utorok začalo podávať výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári sú ochotní ďalej rokovať a výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísal vtedajší vládny kabinet.
Zároveň žiadajú, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody.
(tasr)
Do Ruska údajne prišlo 10 000 severokórejských vojakov, nepoprel to ani prezident Vladimir Putin.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia zavrhol v stredu správy o prítomnosti severokórejských vojakov v Rusku a Washington a Londýn obvinil zo šírenia dezinformácií.
Trval na tom, že Moskva v interakcii so Severnou Kóreou postupuje v súlade s medzinárodným právom, informuje TASR podľa agentúry AFP.
„Tieto prípady majú spoločné len jedno: ide o obyčajné tvrdenia, a keďže chýbajú akékoľvek presvedčivé dôkazy, ich cieľom je len odvrátiť pozornosť od skutočných problémov, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť," povedal Nebenzia Bezpečnostnej rade OSN.
USA tvrdia, že Pchjongjang vyslal do Ruska vyše 10 000 vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a neskôr budú nasadení na Ukrajinu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že časť severokórejských vojakov už nasadili v ruskej Kurskej oblasti, kde sa Moskva snaží odraziť útoky Ukrajiny. Podľa ministerstva obrany USA existujú náznaky, že v tejto oblasti „malý počet" severokórejských vojakov už skutočne je.
Nebenzia v stredu povedal, že aj keby boli obvinenia USA pravdivé, nechápe „prečo sa Spojené štáty a ich spojenci snažia všetkým vnútiť chybnú logiku, že majú právo pomáhať Zelenského režimu... a ruskí spojenci nemajú (také) právo". Dodal, že Rusko pri interakcii s KĽDR "vo vojenskej a iných oblastiach" postupuje v súlade s medzinárodným právom a neporušuje ho.
Ostatní členovia BR OSN však v súvislosti so situáciou vyjadrili znepokojenie.
Britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová varovala pred výhodami, ktoré Pchjongjang môže získať od Moskvy najmä v oblasti vojenskej pomoci. Podľa jej slov to "predstavuje riziko ďalšieho zvyšovania napätia na Kórejskom polostrove", ako aj oslabenia bezpečnosti v indo-pacifickom regióne.
Francúzsky veľvyslanec Nicolas de Riviere tvrdí, že ak sú severokórejské jednotky naozaj rozmiestnené v Rusku, bude to vnímané ako "nepriateľský čin s priamymi dôsledkami pre európsku bezpečnosť, medzinárodný mier a bezpečnosť", ktorým sa iba zvýši utrpenie Ukrajincov.
Samotná OSN vyjadrila v súvislosti s tvrdeniami o prítomnosti vojakov KĽDR v Rusku znepokojenie, zároveň však poznamenala, že ich nevie overiť. "Organizácia Spojených národov nemá k dispozícii žiadne ďalšie podrobnosti o vývoji situácie a nie je v pozícii, aby mohla overiť alebo potvrdiť uvádzané tvrdenia či správy," uviedol námestník generálneho tajomníka OSN pre Európu a slovenský diplomat Miroslav Jenča.
Úradujúci prezident Joe Biden označil Trumpových priaznicov za "odpad", Biely dom sa neskôr snažil jeho slová zmierniť.
Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump vytiahol do predvolebného boja nové vozidlo. Je ním smetiarske auto, ktorým sa previezol pred stredajším (30. 10.) mítingom v Green Bay v štáte Wisconsin. Informoval o tom Newsweek.
Reagoval tak na slová dosluhujúceho prezidenta Joa Bidena, ktorý Trumpových podporovateľov označil za „odpad“. Biely dom sa neskôr snažil prezidentove slová zmierniť a uviedol, že Biden mal v súvislosti s odpadom na mysli Trumpovu nenávistnú rétoriku a nie ľudí.
„Ako sa vám páči moje smetiarske auto?“ spýtal sa Trump novinárov, keď sedel na sedadle spolujazdca bieleho nákladného auta ozdobeného logom kampane Trump 2024. „Toto nákladné auto je na počesť Kamaly a Joea Bidena,“ dodal.
PRESIDENT TRUMP: "How do you like my garbage truck? This truck is in honor of Kamala and Joe Biden." pic.twitter.com/7UwMZ8syvx
— Trump War Room (@TrumpWarRoom) October 30, 2024
Trumpova protikandidátka Kamala Harrisová sa tiež vyjadrila k Bidenovým komentárom. Povedala, že rozhodne nesúhlasí s kritizovaním ľudí na základe ich politických preferencií alebo toho, koho volia.
Naopak, Trump na ďalšom mítingu v Severnej Karolíne skritizoval súčasného prezidenta aj svoju súperku. „Joe Biden konečne povedal, čo si on a Kamala naozaj myslia o našich priaznivcoch. Nazval ich odpadom. A myslí to vážne,“ podotkol Trump.
(bra)
Rezort zvýšil pôvodne určenú sumu na tento účel o 25 miliónov eur.
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) rozhodol o podpore 155 projektov miest a obcí za viac ako 65 miliónov eur z eurofondov.
Projekty sú zamerané na vodozádržné opatrenia a ochranu pred povodňami. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
„Som rád, že peniaze získali všetky obce a mestá, ktoré načas a kompletne podali žiadosť. Peniaze na budovanie zelených plôch, zelených striech, rekultiváciu plôch, ale tiež na budovanie prirodzených závlahových území takto získa 155 miest a obcí. Výsledkom bude zvýšenie kultúry a hodnoty života v našich mestách a obciach," priblížil Taraba.
Kvalitu a vysokú pripravenosť predložených projektov vyzdvihla aj generálna riaditeľka sekcie environmentálnych programov, projektov a zahraničných vzťahov MŽP Monika Škrabáková.
„Záujem v rámci výzvy bol taký veľký, že sme pôvodne alokovanú sumu výzvy 40 miliónov eur navýšili na 65 miliónov eur, aby sme mohli uspokojiť dopyt všetkých žiadateľov, ktorí si o nenávratný finančný príspevok požiadali a splnili podmienky výzvy," podotkla.
Minister zároveň poďakoval všetkým, ktorí na ministerstve dopomohli naštartovať čerpanie európskych peňazí a spravili z rezortu lídra v ich čerpaní.
(tasr)
Zuzane Krátkej sa nepáčila forma ospravedlnenia, spolu s právnikom preto na Českú televíziu podala exekučný návrh.
Česká televízia (ČT) pred troma rokmi spojila v relácii Newsroom ČT 24 meno imunologičky Zuzany Krátkej so skupinami dezinformátorov a antivaxerov a jej článok o očkovaní označila za nebezpečné výmysly.
V auguste tohto roku nariadil súd ČT právoplatným rozhodnutím, aby sa Krátkej za to verejne ospravedlnila.
Ospravedlnenie odvysielali v auguste 2024 v programe Background ČT24 a bolo zobrazené iba v textovej podobe až po záverečnom rozlúčení moderátorky a titulkoch. Krátka a jej právnik Tomáš Nielsen to považujú za úplne nedostatočné.
„Dohodnuté ospravedlnenie nezaznelo v danom programe. Požadovali sme ospravedlnenie v televíznom programe Newsroom na ČT 24, ale to sa nestalo," povedal Nielsen denníku Echo24.
Nepomohol podľa neho ani osobný list generálnemu riaditeľovi Janovi Součkovi. Imunologička a jej právnik sa preto rozhodli podať na Českú televíziu exekučný návrh. Prípadom sa bude zaoberať súd, ktorý má rozhodnúť, či ČT naplnila rozhodnutie obsiahnuté v prvom rozsudku.
Text bol pôvodne publikovaný na portáli Echo24.cz. Vychádza v skrátenej verzii so súhlasom redakcie.
(bra)
Izrael pokračoval v útokoch, tvrdí, že boli zamerané na teroristickú infraštruktúru.
Pri izraelských útokoch na utečenecký tábor Núr Šams na Západnom brehu Jordánu zahynuli vo štvrtok dvaja Palestínčania vrátane dieťaťa, informovali tamojšie úrady.
Izraelská armáda vo štvrtok uviedla, že tam uskutočňuje operáciu zameranú na „teroristickú infraštruktúru". Oficiálna palestínska tlačová agentúra WAFA oznámila, že veľký počet izraelských vozidiel vtrhol do mesta a smeroval k utečeneckému táboru.
Brigády al-Kuds, ozbrojené krídlo skupiny Palestínsky islamský džihád, vo vyhlásení uviedli, že odpálili bombu, aby zmarili nájazd izraelskej armády. Bezprostredne nebolo známe, či izraelskí vojaci prišli o život alebo utrpeli zranenia.
Násilie na okupovanom Západnom brehu Jordánu sa zintenzívnilo po vypuknutí vojny medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas vlani 7. októbra. Často býva terčom aj utečenecký tábor Núr Šams. Koncom leta si tam izraelské nálety vyžiadali životy piatich Palestínčanov, v októbri izraelská armáda oznámila, že v ňom zabila veliteľa skupiny Palestínsky islamský džihád.
(tasr)
Číňaň využil študentský preukaz Michiganskej univerzity a predložil čestné vyhlásenie s nepravdivými údajmi.
Podľa denníka Detroit News 19-ročný študent získal hlasovací lístok na základe školského preukazu s fotografiou a odovzdal ho v rámci predčasného hlasovania. Dokázal to napriek tomu, že nemá platné občianstvo USA, hoci jeho pobyt v krajine je legálny s takzvanou zelenou kartou.
Študent údajne po hlasovaní kontaktoval miestne úrady a požiadal, či môže dostať svoj hlasovací lístok späť. Podľa Detroit News to ale nie je možné, keďže volební úradníci nesmú vybrať žiadny volebný lístok z urien (ani nezákonne odovzdaný). Ide o pravidlo, ktoré bráni tomu, aby sa hlasovacie lístky dali vystopovať ku konkrétnym voličom.
Príslušné orgány prípad vyšetrujú a študent bol obvinený z krivej prísahy, za čo mu hrozí do 15 rokov väzenia. Za samotné nelegálne hlasovanie by mohol dostať najviac štyri roky, ale obvinenie sa týka čestného vyhlásenia, ktoré predložil s cieľom získať hlasovací lístok a uviedol v ňom nepravdivé údaje.
(bra)
Tamojšia štátna tlačová agentúra KCNA uviedla, že test sa uskutočnil na príkaz severokórejského vodcu Kim Čong-una, ktorý sa na odpale aj osobne zúčastnil.
Kim Čong-un označil skúšku za "vhodnú vojenskú akciu", ktorá má demonštrovať odhodlanie KĽDR reagovať na kroky jej nepriateľov, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť.
Japonský minister obrany Gen Nakatani krátko pred touto správou taktiež vyhlásil, že raketa, ktorú KĽDR ráno odpálila, bola raketou ICBM. O odpale rakety dlhého doletu najskôr informovala juhokórejská armáda, podľa ktorej k nemu došlo okolo 7.10 h miestneho času (23.10 h SEČ), čo následne potvrdilo aj Tokio.
Raketa bola vypustená z oblasti v okolí Pchjongjangu a dopadla približne 300 kilometrov západne od japonského ostrova Hokkaido. Podľa Soulu aj Tokia letela 87 minút, čo je viac než pri poslednej severokórejskej skúške ICBM z decembra 2023, keď takáto raketa letela 73 minút. Išlo tak o vôbec najdlhší let ICBM, ktorú kedy odpálila KĽDR, tvrdí Tokio aj Soul a tiež severokórejské médiá.
Raketa zároveň preletela zhruba tisíc kilometrov a dosiahla výšku sedemtisíc kilometrov.
Odpal okamžite odsúdili Južná Kórea, Japonsko aj USA. Spojené štáty ho označili za "hrubé porušenie" rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a varovali pred destabilizáciou bezpečnostnej situácie v oblasti.
(tasr, ap, afp)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…