Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump údajne tlačí na súčasný Biely dom v otázke prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom

Zvolený prezident USA oznámil prezidentskej administratíve Joea Bidena, že „očakáva pokrok“ v úsilí o dosiahnutie prímeria v konflikte v južnom Libanone, ktorý trvá od 1. októbra, uviedol spravodajský portál Ynet News.

Osobitný vyslanec Washingtonu pre Blízky východ Amos Hochstein vyjadril presvedčenie, že židovský štát i šíitské militantné hnutie budú schopné dosiahnuť dohodu a ukončiť tak vyše roka trvajúce cezhraničné prestrelky a izraelskú pozemnú operáciu, doplnil hebrejský portál s odvolaním sa na anonymných predstaviteľov USA.

Republikánsky víťaz prezidentských volieb Donald Trump sa v októbri v rámci kampane zaviazal ukončiť „utrpenie a deštrukciu v Libanone“. „Chcem, aby sa na Blízky východ vrátil skutočný mier, trvalý mier, a teraz to urobíme poriadne, aby sa to neopakovalo každých päť alebo desať rokov,“ vyhlásil.

Predstavitelia USA uviedli, že naposledy vyvinú tlak na dosiahnutie dohody o konfliktoch, hoci nie je jasné, aký veľký vplyv majú na Izrael a ďalších aktérov v regióne, keď sa teraz sústreďujú na nastupujúcu Trumpovu administratívu.

(sab)

Minúta  |  

Putin podpísal ratifikáciu zmluvy so Severnou Kóreou

Zákon „o ratifikácii zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR“ pred pár dňami schválila aj Rada federácie - horná komora ruského parlamentu.

Dokument nadobudol účinnosť v sobotu večer. Dohoda stanovuje, že v prípade ozbrojeného útoku na jednu zo strán sa druhá strana zaväzuje poskytnúť okamžitú vojenskú a inú podporu. Obe strany sa tiež dohodli, že sa vyhnú uzatváraniu dohôd s tretími krajinami, ktoré sú namierené proti druhej strane, a že zabránia tomu, aby sa ich územia využívali na ohrozenie suverenity druhej strany.

„V prípade, že jedna zo zmluvných strán bude vystavená ozbrojenému útoku zo strany ktoréhokoľvek štátu alebo viacerých štátov a ocitne sa vo vojnovom stave, druhá zmluvná strana okamžite poskytne vojenskú a inú pomoc v súlade s článkom 51 Charty OSN a v súlade so svojimi právnymi predpismi,“ uvádza sa v texte.

V zmluve sú zakotvené aj ustanovenia o spolupráci pri „vytváraní spravodlivého multipolárneho nového svetového poriadku“ a o vytvorení mechanizmov spoločných aktivít na posilnenie obranyschopnosti zmluvných strán, citovala zákon agentúra Interfax.

Moskva a Pchjongjang sa tiež zaviazali k medziregionálnej a cezhraničnej spolupráci, koordinácii zákonodarných a vládnych zložiek i boja proti terorizmu.

Zmluvu podpísali prezident Vladimir Putin a vodca KĽDR Kim Čong-un v Pchjongjangu 19. júna, cieľom bolo „prehĺbiť partnerstvo“ oboch krajín. Západní bezpečnostní predstavitelia však varovali, že pre Severnú Kóreu to môže znamenať vstupenku do vojny na Ukrajine. Obvinili tiež Moskvu, že od Pchjongjangu získava balistické rakety, najnovšie aj 11-tisíc vojakov, ako tvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(sab)

Minúta  |  

Rusko odrazilo dronový útok na Moskvu, Ukrajina hlásila útok na Odesu

Ruské systémy protivzdušnej obrany zničili desať bezpilotných lietadiel, ktoré v nedeľu skoro ráno leteli smerom na Moskvu, oznámil starosta Sergej Sobianin s tým, že predbežné informácie neukazujú škody ani obete na mieste dopadu trosiek.

Ruský letecký úrad oznámil, že moskovské letiská Domodevovo a Žukovo dočasne zastavili prevádzku. Vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Predstavitelia ruskej Brianskej a Kalužskej oblasti predtým oznámili, že ukrajinské nočné útoky dronmi viedli k požiarom viacerých neobytných budov. Na miestach sú podľa nich pohotovostné zložky a hasiči. Ruské ministerstvo obrany hlásilo 23 dronov zostrelených počas noci, 17 z nich nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou.

Ukrajinské úrady medzitým informovali o najmenej dvoch zranených ľuďoch a zničených budovách pri nočnom útoku ruského dronu v juhoukrajinskej Odeskej oblasti. Podľa Štátnej služby pre mimoriadne situácie sa v plameňoch ocitli garáže s autami a poškodené boli obytné budovy a obchody.

Údaje oboch strán nebolo možné nezávisle overiť, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

USA a Británia letecky zaútočili na pozície húsíov v Jemene

Jemenské hlavné mesto Saná a ďalšie oblasti na západe krajiny sa stali terčom približne deviatich náletov, oznámila televízia hnutia al-Masíra s odvolaním sa na svedkov.

Pentagón neskôr oznámil, že americké vojenské lietadlá uskutočnili v noci na nedeľu viacero útokov proti objektom v Jemene, v ktorých húsíovia skladovali moderné zbrane. Predstaviteľ amerického rezortu obrany pre AFP spresnil, že tieto zbrane používajú na útoky na vojenské a civilné plavidlá v Červenom mori a Adenskom zálive.

Iránom podporované šíitské militantné hnutie Ansár Alláh pravidelne útočí na medzinárodnú lodnú dopravu pri pobreží Jemenu od novembra minulého roka, čo odôvodňujú solidaritou s Palestínčanmi vo vojne Izraela s militantným hnutím Hamas.

Útoky jemenských povstalcov podnietili odvetné údery USA a Británie a narušili lodnú dopravu, ktorú majitelia lodí presmerovávajú z Červeného mora a Suezského prieplavu na dlhšiu trasu okolo južného cípu Afriky.

(tasr)

Minúta  |  

Trump vyhral vo všetkých kľúčových štátoch, po spočítaní v Arizone získal 11 hlasov

Republikán zvíťazil v ďalšom – a poslednom – kľúčovom štáte, vyplýva z volebných výsledkov, ktoré v sobotu večer miestneho času zverejnila agentúra AP.

Donald Trump tak získal na svoju stranu voliteľov zo všetkých siedmich kolísavých štátov (swing states), okrem Arizony sú to Georgia, Michigan, Nevada, Severná Karolína, Pensylvánia a Wisconsin.

AP a televízie CNN a NBC News pripomenuli, že hoci arizonská volebná komisia nespočítala všetky hlasy, demokratická kandidátka Kamala Harrisová už nemôže získať dostatočný počet hlasov, aby výsledok zvrátila.

Exprezident si celkovo zabezpečil 312 hlasov v zbore voliteľov, Harrisová ich získala 226. Na víťazstvo bolo potrebných 270 hlasov, Trump túto hranicu prekročil už počas povolebnej noci z utorka na stredu.

Američania zvolili Donalda Trumpa za 47. prezidenta Spojených štátov amerických a do Bieleho domu sa tak po štyroch rokoch vráti. Zbor voliteľov bude formálne hlasovať o novom prezidentovi 17. decembra, inaugurácia sa uskutoční 20. januára 2025.

(tasr, sab)

Minúta  |  

V Nemecku zadržali ľavicového extrémistu pre fyzické útoky proti neonacistom

Nemecký občan Johann G., ktorého zadržali vo vlaku na východe krajiny, je podozrivý z členstva v skupine pod vedením študentky z Lipska Liny E., ktorú spolu s ďalšími troma aktivistami vlani odsúdili za útoky voči neonacistom.

Nemecká spolková prokuratúra v oznámení uviedla, že Johann G. je dôvodne podozrivý z účasti v zločineckej organizácii a spáchania útokov v Nemecku v rokoch 2019 a 2020, ktoré viedli k ťažkému ublíženiu na zdraví, poškodeniu majetku a falšovaniu dokumentov, citovala agentúra AFP.

Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že gratuluje polícii k „veľkému úspechu“. „Ľavicové extrémistické skupiny predstavujú značnú hrozbu. Prah zábran voči útokom na politických protivníkov s veľkou brutalitou sa znížil,“ uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová.

Johann G. je obvinený aj z účasti na útokoch počas krajne pravicového zhromaždenia „Deň cti“ v Budapešti vo februári 2023, na ktorom sa zúčastnili neonacistickí militanti z celej Európy.

Lina E., ktorú v máji 2023 odsúdili na viac ako päť rokov väzenia za útoky na neonacistov, sa stala symbolom pre krajne ľavicových aktivistov. Na ich zhromaždeniach sa často objavovali výzvy na jej prepustenie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.