Biden: Najvážnejšou hrozbou je belošský rasizmus. Američania skôr vidia problém inde

Americký prezident Joe Biden mal 2. júna prejav pri príležitosti stého výročia rasového masakra v oklahomskom meste Tulsa. Útok belošských obyvateľov na černochov si vtedy vyžiadal 39 potvrdených úmrtí (26 černochov, 13 belochov) a odhady hovoria potenciálne až o 300 ďalších obetiach.

Demokratický prezident v prejave pomenoval, koho považuje za najväčšiu hrozbu pre USA. „Podľa spravodajskej komunity je v súčasnosti terorizmus belošských rasistov najsmrteľnejšiou hrozbou pre vlasť… nie ISIS, nie al-Káida. Belošskí rasisti,“ povedal Biden.

Prirovnal taktiež masaker v Tulse k stretom protestujúcich, ktoré sa udiali v roku 2017 v meste Charlottesville. „Len zatvorte oči a spomeňte si, na čo ste sa pozerali v televízii v Charlottesville pred štyrmi rokmi,“ dodal prezident.

V názore nie je osamotený

Podobný názor však nezaznieva len od Bidena. V apríli tohto roku vznikol tlak na prezidenta zo strany dôležitej demokratickej kongresmanky Elissy Slotkinovej, aby označil zahraničné „belošské rasistické skupiny“ za teroristické subjekty, proti ktorým budú môcť USA zakročiť.

V septembri minulého roku ešte počas mandátu Donalda Trumpa pritom vtedajší riaditeľ ministerstva národnej bezpečnosti (DHS) Chad Wolf varoval pred vlnou násilných protestov a hrozbou anarchistov či ľavicových extrémistov.

Rôzne liberálne organizácie ho vtedy kritizovali, že dostatočne nepoukázal na hrozbu belošských extrémistov a bol obvinený, že zľahčuje ich nebezpečie. Wolf to nazval fabulovaním a lžami a neskôr pred kongresom pomenoval belošských rasistov za „najvytrvalejšiu domácu hrozbu” či za najsmrteľnejšiu hrozbu, pričom sa odvolal na štúdiu DHS.

You can read the Department’s first-of-its-kind Homeland Threat Assessment. This is as close as you will get to seeing and understanding the information that I see as Acting Secretary and that our employees see in the national security missions. https://t.co/JLAzEvXotx

— Acting Secretary Chad Wolf (@DHS_Wolf) October 6, 2020

Prieskum poukázal na iné problémy
Aktuálny prieskum agentúry YouGov pre portál Yahoo News však identifikoval aj iné problematické fenomény Ameriky. Bol zameraný na rôznorodé otázky týkajúce sa najmä súčasnej koronakrízy. Obsahoval aj otázku, čo respondenti považujú v súčasnosti za najväčší problém USA.

Najviac ľudí trápia násilné trestné činy. Za veľmi veľký problém ich považuje 49 percent respondentov, 35 percent to označilo za veľký problém. Až 59 percent černochov a 52 percent Hispáncov násilnú kriminalitu považuje za veľmi veľký problém.

Druhou najväčšou hrozbou (41 percent to považuje za najväčší problém) sú podľa respondentov práve vzťahy medzi rasami.

Na treťom mieste sa s 39 percentami umiestnili stav ekonomiky i problematika politickej korektnosti.

Najmenej ľudí vnímalo ako problém pandémiu koronavírusu – 32 percent opýtaných to označilo za veľmi veľký problém. Ide o výraznú zmenu oproti minulému roku, keď v tomto prieskume COVID-19 dominoval.

Prieskum naznačuje, že s ústupom pandémie (aj vďaka očkovaniu) začínajú Američania viac vnímať akútne problémy s bezpečnosťou. Ako informoval Štandard, počet vrážd za posledný rok v mnohých amerických mestách výrazne narástol.

Nelichotivé štatistiky

To zrejme súvisí nielen s masovými protestmi po celej krajine, ale hlavne so snahami o zrušenie či výrazné obmedzenie financovania policajných zložiek. Napríklad v meste Milwaukee narástol počet vrážd o 96 percent. Seattle, v ktorom vznikla počas protestov autonómna zóna, zaznamenal nárast vrážd o 72 percent. V Chicagu sa odohralo o 55 percent viac vrážd, v New Yorku o 39 a v texaskom Houstone o 42 percent.

Nejde však len o nárast vrážd, ale napríklad i o krádeže áut či iné násilné zločiny. Svoje o tom vie mesto Minneapolis, kde vlani zahynul černoch George Floyd v rukách polície. Udalosť bola jedným z hlavných argumentov zástancov obmedzenia financovania polície.

Vo štvrtok 10. decembra tamojšia mestská rada odhlasovala zníženie policajného rozpočtu o takmer osem miliónov dolárov. Starosta Minneapolisu Jacob Frey polícii zakázal používať niektoré techniky či strieľať na unikajúce automobily. Ušetrené peniaze sa namiesto toho mali použiť na programy prevencie násilia či liečenie mentálnych chorôb.

Po náraste počtu vrážd a násilností chcú políciu späť

V Minneapolise pritom v roku 2020 zabili 74 ľudí a vyše 500 postrelili, čo sú najvyššie čísla za posledných 15 rokov. Krádeže áut vzrástli o 331 percent a násilných zločinov sa udialo cez 5-tisíc – o štvrtinu viac ako v roku 2019. Za necelý prvý polrok roku 2021 došlo v meste k 32 vraždám. V roku 2019 ich bolo v rovnakom období len osem.

Stalo sa teda očakávateľné. Výkriky za zrušenie financovania minneapoliskej polície oslabli a nahrádza ich volanie na väčšiu podporu polície. Ako keby si ľudia spomenuli, že existuje zločin. Starosta mesta dokonca požiadal mestskú radu o viac peňazí a mužov pre tamojší policajný zbor. Podobnú požiadavku adresoval i federálnym úradom.

Americký vyšetrovací úrad FBI pritom v septembri minulého roku uviedol, že spustil viacero vyšetrovaní násilníkov a extrémistov v spojitosti s protestmi a rabovaním, ktoré vtedy zasiahlo krajinu. Vedúci organizácie Christopher Wray uviedol, že „najväčšia časť“ vyšetrovaní sa týka belošských extrémistických skupín.

Protesty hnutia BLM, ktoré len za dva týždne dokázali spôsobiť najväčšie poistné škody za desaťročia, teda neboli pri vyšetrovaniach FBI prioritou.