Preskočiť na obsah
  |  

Matovič kritizuje návrh Šaška: Predĺži čakacie lehoty na vyšetrenie aj deťom s rakovinou

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič poznamenal, že súčasná vláda spravila z malých pacientov rukojemníkov.

"Marek Krajčí ako minister zdravotníctva v roku 2021 presadil zavedenie zákona určujúceho pri 621 diagnózach maximálny počet dní, do kedy dostane pacient adekvátnu zdravotnú starostlivosť - vyšetrovanie či operáciu.

V prípade, ak to zdravotná poisťovňa nezabezpečí, pacient môže ísť kamkoľvek v rámci Európskej únie do nemocnice, ktorú si vyberie, a zdravotnú starostlivosť dá preplatiť poisťovni," vysvetlil Matovič.

Podotkol, že poisťovne na prichystanie sa dostali dva roky, keďže zákon mal nadobudnúť účinnosť od januára 2024. "Dolinková (bývalá ministerka Zuzana Dolinková, pozn. red) to však pred rokom posunula o rok. My sme čakali na to posunutie na január 2025," zhodnotil.

Najnovšie však minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) posunul do medzirezortného pripomienkového konania návrh zmeny zákona, v rámci ktorého túto úpravu vypustil pre detí s rakovinou.

"Že nebudú mať garantovaný čas, do kedy budú operované. Vyhodiť to zo zákona je to najzvrhlejšie, čo sa v politike urobiť dá," konštatoval Matovič.

"Keď malému dieťaťu bude diagnostikovaný akýkoľvek nádor nervového systému, miesto toho, ako to garantoval Krajčí, že do sedem dní musí byť takéto dieťa operované, súčasný minister zdravotníctva s posvätením strany Hlas a celej vlády hovorí, že akýkoľvek termín bude zrušený a tieto deti a ich rodičia nebudú mať garantované vôbec nič," zhodnotil líder hnutia Slovensko s dôvetkom, že avizované diagnostické vyšetrenie do sedem dní aktuálny návrh mení na lehotu 30 dní.

"Toto sú hyeny v praxi, rozhodli sa napľuť do očí rodičom a deťom, ktorým bola diagnostikovaná rakovina," uzavrel.

Krajčí ho doplnil, že vtedajší návrh vyhlášky, a teda aj konkrétne lehoty, pripravovali odborníci. Poukázal, že garantované sedemdňové lehoty aj pri nádoroch kože, oka, prsníkov či ucha chce súčasná vláda zrušiť.

"Lehotu pri vyšetrení krčku maternica chcú posunúť z 21 dní na 45 dní. Pri kardiologických diagnózach, napríklad pri operácii chlopne, sa mali zrealizovať do polroka. Minister navrhuje lehotu na 395 dní. A pretože kardioústavy nedostanú dostatok financií od poisťovní, pacienti musia čakať. A kardioústavy sú akciové spoločnosti, a nemôžu sa zadlžovať," uzavrel Krajčí s dôvetkom, že minister namiesto financií pre ústavy radšej predlžuje čakacie lehoty na vyšetrovanie.

(max)

  |  

Netanjahu prijal pozvanie Orbána. Ten nedbá na zatykač Medzinárodného trestného súdu

Tento krok bol reakciou na vydanie zatykača na Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany v súvislosti s obvineniami z vojnových zločinov.

Po vydaní zatykača Viktor Orbán v rozhlasovom rozhovore označil rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) za „drzé“ a za „prilievanie oleja do ohňa“.

Okamžite pozval Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na návštevu, čo premiér rýchlo prijal a kolegovi vyjadril vďaku za podporu. „Maďarsko, podobne ako naši americkí priatelia, preukázalo neochvejnosť na strane spravodlivosti,“ povedal.

Obvinenia ICC, ktoré zahŕňajú genocídu a vojnové zločiny, vyvolali rozporuplné reakcie v globálnom meradle. Maďarsko sa ostro postavilo proti rozhodnutiu Medzinárodného trestného súdu a minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil zatykač za „hanbu medzinárodného súdneho systému“.

Viktor Orbán zdôraznil, že Maďarsko rozhodnutie ICC nevykoná, čím ešte viac posilnil svoje vzťahy s Izraelom.

(lup)

  |  

Nemecký vicekancelár: pri podpore Ukrajiny sa urobilo viacero chýb

Nemecký minister hospodárstva a vicekancelár Robert Habeck v nedeľu vyhlásil, že Nemecko napríklad príliš neskoro dodalo potrebné zbrane Ukrajine po začiatku vojny vo februári 2022.

Nemecko „vždy meškalo" s dodávkami zbraní, povedal Habeck v diskusnej relácii verejnoprávnej televízie ARD. Minister zároveň vyjadril nespokojnosť s oneskorenými dodávkami tankov Leopard a povedal, že situácia sa teraz opakuje v súvislosti s riadenými strelami Taurus.

Minister podporil nedávny telefonát kancelára Olafa Scholza s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vyvolal ostrú kritiku zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ďalších predstaviteľov. Habeck však zdôraznil, že je dôležité zapojiť sa do diskusií o konflikte s obomi bojujúcimi stranami.

Habeck sa vyjadril aj k téme rozpadu vlády, pričom odmietol kritiku, že koalícia sa rozpadla pre egá jej predstaviteľov, píše DPA. Podľa ministra bolo príčinou rozpadu rozhodnutie ústavného súdu o rozpočte na rok 2024.

V rámci neho došlo k zákazu čerpania nevyužitých prostriedkov určených na pandémiu ochorenia COVID-19 na iné rozpočtové záležitosti. Podľa Habecka to zabránilo koalícii dosiahnuť pokrok a následne sa „trápila" ďalší rok.

(tasr)

  |  

Izrael v podstate súhlasil s prímerím s Hizballáhom v Libanone, ktoré sprostredkovali Spojené štáty

Premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu viedol konzultácie na vysokej úrovni, počas ktorých boli schválené hlavné princípy dohody.

Hoci sú ešte potrebné ďalšie úpravy, návrh bol už oznámený libanonskej strane. Podľa izraelských médií sa Netanjahu snaží predstaviť prímerie verejnosti ako výhodu pre Izrael, nie ako kompromis.

Dohoda predpokladá prímerie a postupné stiahnutie Hizballáhu severne od rieky Litani, pričom zodpovednosť za južný Libanon prevezme libanonská armáda. Izraelské sily sa následne stiahnu z tejto oblasti a začnú rokovania o sporných pohraničných územiach.

Monitorovanie prímeria má zabezpečiť medzinárodný orgán vedený USA, pričom Izrael očakáva záruky, že v prípade porušenia dohody bude môcť vojensky zasiahnuť.

Napriek prebiehajúcim rokovaniam v nedeľu Hizballáh výrazne zintenzívnil svoje útoky na Izrael, vypálil viac ako 250 rakiet a spôsobil zranenia niekoľkým ľuďom. Izrael reagoval sériou leteckých útokov na objekty Hizballáhu v Bejrúte.

Spojené štáty vyvíjajú tlak na urýchlené schválenie prímeria. Osobitný vyslanec Amos Hochstein varoval, že ak sa dohoda nepodarí uzavrieť, sprostredkovanie bude odložené až do januára 2025 po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa.

V pondelok má do Izraela pricestovať bývalý americký veľvyslanec Dan Shapiro, ktorý má pomôcť doladiť posledné detaily návrhu.

(lup)

  |  

Každý deň zabije partner alebo rodina 140 žien, domov je najnebezpečnejším miestom, tvrdí OSN

Celosvetovo bol intímny partner alebo rodinný príslušník v roku 2023 zodpovedný za smrť približne 51-tisíc žien a dievčat.

V roku 2022 udávajú odhady 48-tisíc obetí, uviedli Úrad OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (UN Women) a Úrad OSN pre boj proti drogám a kriminalite (UNODC).

V správe zverejnenej pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách sa uvádza, že nárast je do veľkej miery dôsledkom väčšieho množstva údajov, a nie vyššieho počtu vrážd.

UN Women a UNODC zdôraznili, že „ženy a dievčatá sú naďalej postihované touto extrémnou formou rodovo podmieneného násilia na celom svete a žiadny región nie je vylúčený". Vlastný „domov je pre ženy a dievčatá najnebezpečnejším miestom", uviedli.

Mohlo by Vás zaujímať Odkiaľ pochádza hypochondria

Afrika mala v roku 2023 najviac obetí vrážd v intímnych vzťahoch a rodinách (21-tisíc) aj najvyššiu mieru na obyvateľa (2,9 obete na 100-tisíc). V Amerike bola miera 1,6, v Oceánii 1,5, v Ázii 0,8 a v Európe 0,6 obete na 100-tisíc obyvateľov.

Podľa správy sú ženy v Európe a Amerike často zabíjané intímnymi partnermi, zatiaľ čo väčšina vrážd mužov sa deje mimo domovov. Hoci muži tvoria väčšinu obetí vrážd, ženy sú neúmerne postihované smrteľným násilím v súkromí.

V roku 2023 tvorili muži 80 % obetí vrážd a ženy 20 %, no smrteľné násilie v rodinách zasahuje ženy viac. Takmer 60 % zavraždených žien zomrelo rukou partnera alebo rodinného príslušníka. OSN varuje, že štatistiky zostávajú alarmujúce a vraždám žien možno predísť včasnými zásahmi.

(tasr)

  |  

Návrh zákona o asistovanej samovražde má v britskom parlamente podporu

Ak sa piatkového hlasovania zúčastnia všetci poslanci, ktorí predkladateľom prisľúbili účasť v pléne, zákon prejde, oznámil anonymný zdroj z kampane za asistovanú samovraždu pre denník Telegraph.

Návrh predložila labouristická poslankyňa Kim Leadbeaterová začiatkom novembra, podporu mu však vyjadrili aj poslanci Konzervatívnej či Liberálnej strany. Čakaciu lehotu na vykonanie zákroku by skrátil na 21 dní s tým, že po dvoch lekárskych posudkoch a súdnom povolení by si „pacient“ mohol smrtiacu látku podať sám.

Toto povolenie by sa však vzťahovalo len na nevyliečiteľne choré osoby, ktorým podľa dvoch posudkov ostáva menej ako šesť mesiacov života. V piatok ho skupina predloží do druhého čítania.

„Ak všetci poslanci, ktorí sa vyjadrili, že podporujú návrh zákona, prídu a budú zaň hlasovať, potom prejde,“ povedal Telegraphu anonymný zdroj.

Poslanci z opačného tábora opísali hlasovanie ako „na ostrí noža“, pričom niektorí varovali pred potenciálnym rozdelením „v štýle brexitu“ 48 k 52, ktoré by mohlo rozdeliť parlament.

Ako pripomenul britský denník, najmenej tretina vládneho kabinetu je proti schváleniu tohto návrhu. Ministerka spravodlivosti Shabana Mahmoodová napísala svojim voličom otvorený list, v ktorom varovala, že poslanci týmto zákonom dostanú Spojené kráľovstvo „na šikmú plochu smerujúcu k smrti na požiadanie“.

(sab)