Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nehoda autobusu a auta si vyžiadala jednu obeť a šesť zranených

Zrážka autobusu a osobného auta sa stala v stredu dopoludnia na ceste I/9 pri obci Dežerice (okres Bánovce nad Bebravou).

V autobuse sa podľa záchranárov viezlo približne 15 ľudí. "Podľa prvotných informácií je na mieste jedna mŕtva osoba a ďalších šesť zranených, z toho jeden ťažko. Na miesto sme vyslali jednu posádku rýchlej lekárskej pomoci a tri posádky rýchlej zdravotnej pomoci," uviedli záchranári.

Cesta I/9 zostala pre nehodu neprejazdná v oboch smeroch. Dopravu z oboch smerov odkláňa hliadka polície cez obec Dežerice.

(tasr)

Minúta  |  

Biden požiadal Kongres o pomoc pre Ukrajinu za 24 miliárd dolárov

Cieľom uvoľnenia ďalších finančných prostriedkov je aj doplnenie vojenských zásob USA, ktoré sa rapídne zmenšili, ako vyplýva z návrhu Úradu Bieleho domu pre manažment a rozpočet (OMB), ktorý získal týždenník Politico.

S návrhom sa oboznámilo niekoľko kongresmanov, podľa ktorých Biely dom žiada osem miliárd dolárov pre Iniciatívu na podporu bezpečnosti Ukrajiny – z ktorej sa budú financovať kontrakty amerických zbrojárskych firiem – a 16 miliárd dolárov na doplnenie zásob Pentagónu.

Kongres USA by podľa návrhu mohol zahrnúť túto pomoc do núdzového rozpočtu na odvrátenie vládneho shutdownu, ktorý hrozí budúci mesiac. Viacerí republikáni pre denník New York Post túto možnosť tvrdo odmietli.

„Joe Biden práve rozdal 4,7 miliardy dolárov vašich daňových poplatníkov jednostranným ‚odpustením‘ pôžičiek Ukrajine. Kongres mu nesmie dať darček zadarmo, aby mohol ďalej sabotovať mierové rokovania prezidenta Trumpa na odchode,“ napísal na sociálnej sieti X senátor za Utah Mike Lee. Dodal, že akékoľvek požiadavky končiaceho prezidenta by mali byť „zmietnuté zo stola“.

Shutdown federálnej vlády znamená zastavenie financovania vládnych agentúr vo Washingtone, nastáva v prípade neschválenia rozpočtu pred začiatkom nového fiškálneho roka.

(sab)

Minúta  |  

Barrot: Niektorí svetoví lídri by mohli mať voči Medzinárodnému trestnému súdu imunitu

Francúzsky minister zahraničia reagoval na vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a exministra obrany Joava Galanta, píše agentúra AFP.

Na otázku, či by Francúzsko zatklo Netanjahua, ak by vstúpil na francúzske územie, Jean-Noël Barrot pre rozhlasovú stanicu Franceinfo povedal, že Francúzsko „je oddané spravodlivosti a bude uplatňovať medzinárodné právo“.

Dodal však, že Rímsky štatút, na základe ktorého ICC vznikol, „sa zaoberá otázkami imunity niektorých čelných predstaviteľov“. Podľa šéfa francúzskej diplomacie „v konečnom dôsledku o veci rozhodnú súdne orgány“.

ICC so sídlom v Haagu vydal minulý týždeň zatykače okrem Netanjahua a Galanta aj na lídra vojenského krídla Hamasu Muhammada Dajfa pre podozrenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov počas konfliktu v Pásme Gazy.

Rozhodnutie kritizovalo viacero štátov na čele s USA, ktoré však jurisdikciu súdu neuznávajú. Maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na zatykače pozval izraelského premiéra na návštevu Maďarska a zaručil sa mu, že zatýkací rozkaz by maďarské orgány nedodržali.

Krajiny ako Taliansko a Británia však uviedli, že v prípade, ak by Netanjahu vstúpil na ich územie, dodržali by záväzky vyplývajúce z Rímskeho štatútu a pristúpili by k jeho zatknutiu.

Berlín zrejme Netanjahua nezatkne pre nacistickú históriu Nemecka

Mohlo by Vás zaujímať Berlín zrejme Netanjahua nezatkne pre nacistickú históriu Nemecka

(tasr)

Minúta  |  

Učitelia vzdelávajú v čiernom, protestom vyjadrujú nespokojnosť s financovaním

Pripomenuli, že vláda sa zaviazala zabezpečiť každoročne rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.

"Nie sme spokojní s financovaním slovenského regionálneho a vysokého školstva a nesúhlasíme s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2025. Upozorňujeme, že podľa tohto návrhu už druhý rok po sebe nebudú valorizované tarifné platy zamestnancov školstva, čo je v rozpore so záväzkom vlády z jej programového vyhlásenia," uviedol vo videu na sociálnej sieti Odborový zväz školstva s tým, že v stredu budú vzdelávať žiakov v čiernom ako symbol smútku s financovaním slovenského školstva.

Pripomenuli, že vláda sa zaviazala zabezpečiť každoročne rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov, a zlepšiť odmeňovanie nepedagogických pracovníkov škôl.

"Konsolidačné opatrenia spôsobia zvýšenie inflácie, v dôsledku čoho výrazne klesnú reálne platy zamestnancov školstva. Podľa prognózy Inštitútu vzdelávacej politiky bude na Slovensku v najbližších rokoch chýbať 1 600 až 2 100 učiteľov," dodali.

Nástupný plat učiteľa s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je podľa zväzu len 1 200 eur v hrubom.

Učitelia v čiernom protestujú: Školstvo trpí nedostatočným financovaním

Mohlo by Vás zaujímať Učitelia v čiernom protestujú: Školstvo trpí nedostatočným financovaním

"Situácia je dlhodobo neúnosná aj pri nepedagogických zamestnancoch v regionálnom školstve, aj na vysokých školách. V niektorých regiónoch dochádza ku kritickým problémom s personálnym zabezpečením prevádzky škôl a školských zariadení, keď základná tarifná tabuľka začína pod úrovňou minimálnej mzdy a v najbližších rokoch hrozí jej ďalší prepad pod túto úroveň," spresnili.

Riaditelia a rektori musia podľa odborárov týmto zamestnancom doplácať zo zdrojov, ktoré sú určené na odmeny či osobné príplatky. "Navrhovaná jednorazová odmena v roku 2025 v sume 800 eur tieto problémy nevyrieši. Preto Rada zväzu odmietla podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na roky 2025 a 2026, čím nezaručila sociálny zmier v oblasti školstva," vyjadrili sa.

Financovanie školstva označili ako "nejednotné a spôsobujúce diskrimináciu pri odmeňovaní rôznych skupín zamestnancov".

"Príklad je kompenzačný príspevok, na ktorý nebudú mať v roku 2025 nárok zamestnanci základných umeleckých škôl, školských klubov, internátov, školských jedální, CVČ, jazykových škôl a ktorí budú naďalej financovaní z rozpočtu samosprávy, nie priamo z kapitoly ministerstva školstva," poznamenali.

(max)

Minúta  |  

Hamas je pripravený na uzavretie prímeria s Izraelom

Palestínske militantné hnutie reagovalo na správy o začatí prímeria medzi Tel Avivom a šíitskými militantmi z libanonského Hizballáhu, píše agentúra AFP.

„Informovali sme sprostredkovateľov v Egypte, Katare a Turecku, že Hamas je pripravený na dohodu o prímerí a serióznu dohodu o výmene väzňov,“ uviedol pre AFP vysokopostavený predstaviteľ Hamasu. Izrael obvinil, že bráni uzavretiu dohody.

Hamas pripravenosť na uzavretie prímeria deklaruje už dlhšie. V polovici novembra člen jeho politického vedenia Básim Naím vyhlásil, že „Hamas je pripravený uzavrieť prímerie v Pásme Gazy, ak bude predložený návrh a pod podmienkou, že ho Izrael bude rešpektovať“.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok povedal, že po uzavretí prímeria s Hizballáhom ostal Hamas osamote a deklaroval, že izraelský tlak voči nemu bude rásť. Cieľom prímeria v Libanone podľa neho bolo oddeliť severný a južný front a izolovať palestínskych militantov, ktorých útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.

Doterajšie rokovania medzi Izraelom a Hamasom sprostredkované USA, Egyptom a Katarom zlyhali. Bojujúce strany sa nezhodli na podrobnostiach výmeny unesených izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov v Izraeli.

Izrael tiež odmietol stiahnuť svoje sily z Filadelfského koridoru na južnej hranici palestínskej enklávy. Asi 100 metrov široký neobývaný pás územia sa tiahne v dĺžke 14 kilometrov od Kerem Šalom po Stredozemné more.

Ako nárazníkovú zónu ju vytvoril Izrael v rámci svojho stiahnutia sa z Pásma Gazy v roku 2005 a odvtedy ju spravovala egyptská pohraničná stráž. Izrael ju obsadil v máji 2024 s cieľom zabrániť pašovaniu zbraní cez podzemné tunely pre hnutie Hamas.

Izraelské jednotky však v koordinácii s humanitárnym úradom pre palestínske územia (COGAT) dlhodobo blokovali dodávky humanitárnej pomoci pre takmer 2,4 milióna ľudí, ktorá prúdi práve z Egypta.

(tasr)

Minúta  |  

Zisky čínskych priemyselných podnikov stále klesajú

Čínsky priemysel vykázal za október pokles zisku - ten bol však menší, než v predchádzajúcom mesiaci. Oznámili to agentúry Reuters a RTTNews.

Podľa údajov, ktoré v stredu zverejnil národný štatistický úrad, zisky čínskych priemyselných podnikov v októbri 2024 medziročne klesli o desať percent po prudkom znížení o 27,1 percenta v septembri.

Spomalenie poklesu v októbri bolo čiastočne spôsobené nízkym porovnávacím základom v minulom roku. Za desať mesiacov do konca októbra 2024 klesli zisky firiem v čínskom priemysle o 4,3 percenta. To je viac ako v období január až september, keď sa znížili o 3,5 percenta.

Tieto čísla stále naznačujú, že zisky čínskym firiem zostávajú pod tlakom, keďže dopyt zostáva slabý a výrobcovia znižujú ceny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.