Preskočiť na obsah
  |  

Novú eurokomisiu podporilo osem z pätnástich slovenských europoslancov

Podporu druhému kabinetu Ursuly von der Leyenovej vyjadrili najmä členovia parlamentného „proeurópskeho“ krídla z Európskej ľudovej strany, aliancie socialistov a demokratov a liberálnej frakcie Obnovme Európu.

Za hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci Renew/PS). Podporu novej Európskej komisii vyjadrili aj Miriam Lexmann (EPP/KDH) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas).

Proti boli Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci nezaradení/Smer), Milan Uhrík (ESN/Republika) a Milan Mazurek (nezaradený/Republika).

Za schválenie novej Komisie, ktorej súčasťou opäť bude aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, hlasovalo celkovo 370 europoslancov. Proti bolo 282 a zdržalo sa 36, potrebný bol nadpolovičný počet odovzdaných hlasov.

Novú eurokomisiu by teraz mala oficiálne vymenovať kvalifikovanou väčšinou Európska rada a do funkcie na roky 2024 až 2029 by mala nastúpiť od 1. decembra.

(tasr)

  |  

Moskva otestovala Orešnik na bojisku, aby bol hlas Ruska vypočutý, vyhlásil Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia v stredu reagoval na minulotýždňový útok novou balistickou raketou stredného doletu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters.

Sergej Riabkov, druhý najvyšší predstaviteľ ruského rezortu diplomacie, tvrdí, že je ešte stále možné začať rokovania so Západom. Moskva však podľa neho potrebovala použiť silnejšie metódy na to, aby jasne vyjadrila svoj postoj.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vo štvrtok v mimoriadnom vystúpení v štátnej televízii oznámil, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik, ktorá niesla nejadrovú hlavicu.

Tento „test v bojových podmienkach“ označil za reakciu na „agresívne kroky krajín NATO voči Rusku“. Ukrajina začala minulý týždeň útočiť na ruské územie americkými raketami dlhšieho doletu. O povolení Spojených štátov na takéto útoky informoval denník New York Times.

(tasr)

  |  

Slovensko preberie kontrolu nad svojím vzdušným priestorom

Zmluva na systémy protivzdušnej obrany je podľa ministra obrany nastavená tak, že sa s ich dodaním neoplatí meškať.

"Predpoklad je, že prvé časti prvej batérie zo šiestich by mali prichádzať na konci roka 2025 a batéria by mala byť uvedená do plnej operačnej spôsobilosti na začiatku roka 2026," uviedol minister obrany Robert Kaliňák (Smer) o systémoch protivzdušnej obrany (PVO) Barak z Izraela.

Aktuálne ochranu zabezpečujú spojenci zo susedných štátov.

Minister zároveň pripomenul, že v slovenskom vzdušnom priestore sú biele miesta, ktoré treba radarovo vykryť. Ochrane neba podľa neho pomôžu aj stíhačky F-16, keď ich štát zaradí do plnej prevádzky.

(tasr)

  |  

Minister obrany Kaliňák pozvánku na májové oslavy víťazstva nad fašizmom v Moskve nedostal

Robert Kaliňák podotkol, že bolo by podľa neho dobré, ak by v tom čase zavládlo aj minimálne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

"Myslím, že by sme sa všetci potešili, keby sa mohlo 8. a 9. mája oslavovať nielen víťazstvo nad fašizmom, ale aj 80. výročie. Je to zásadný míľnik a aj veľmi okrúhle výročie, keď je vhodné poďakovať tým, ktorí nás oslobodili," poznamenal minister obrany.

Premiér Robert Fico (Smer) v stredu potvrdil, že na májové oslavy víťazstva nad fašizmom v Moskve dostal oficiálnu pozvánku od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorú "s potešením prijal" a týchto "významných osláv" sa zúčastní.

Po rokovaní vlády v Topoľčiankach na otázku, či sa neobáva reakcie partnerov z NATO a Európskej únie odpovedal: "A to, že som navštívil cintorín v Normandii, bolo v poriadku?"

Dodal, že na ruských oslavách si chce uctiť pamiatku padlých vojakov, pričom uviedol, že Sovietsky zväz pomáhal pri SNP a Červená armáda oslobodila Slovensko.

(tasr, max)

  |  

Fico zadal úlohu ministrovi zahraničia. Chce spoločné rokovanie s českou vládou

Juraj Blanár (Smer) ako šéf diplomacie má posúdiť možnosť usporiadania podujatia v Topoľčiankach, ktoré by bolo zamerané na zachovanie nadštandardných vzťahov s Českom.

Vláda na čele s Robertom Ficom (Smer) k rozhodnutiu dospela počas výjazdového rokovania vlády v obci Topoľčianky v okrese Zlaté Moravce.

Česko začiatkom marca v reakcii na postoj Slovenska k vojne na Ukrajine odložilo česko-slovenské medzivládne konzultácie, ktoré sú prejavom nadštandardných vzťahov medzi štátmi. Kabinet českého premiéra to zdôvodnil nesúhlasom s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky.

Premiér českej vlády Petr Fiala koncom júna uviedol, že úvahy o obnovení rokovaní sú predčasné, na čo slovenská vláda zareagovala vyhlásením, že jeho slová nepovažuje za úctivé a napomáhajúce dobrým susedským vzťahom.

(tasr, max)

  |  

Šefčovič po zvolení za eurokomisára: Európa si musí zvykať na politiku ostrých lakťov

Zvolený eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť dodal, že Komisia nemá žiadny záujem na vedení obchodných vojen s USA ani Čínou, jeho prvé kroky preto budú smerovať do týchto krajín.

Do portfólia Maroša Šefčoviča spadajú aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť, hoci v predošlom funkčnom období sa venoval „zelenej transformácii“ a pracoval na Európskej zelenej dohode (Green Deal). Tá sa však po júnových voľbách do Európskeho parlamentu dostala pod paľbu kritiky najmä pravicových poslancov, čo novú Komisiu núti k revízii.

„Práve preto sme aj v uplynulom období začali veľmi intenzívne konzultácie s predstaviteľmi priemyslu a zorganizovali sme dialógy o čistej tranzícii s odvetviami priemyslu, ktoré sú najviac vystavené dosahom uplatňovania zelenej dohody,“ doplnil najdlhšie slúžiaci eurokomisár.

Šéfovia významných európskych firiem sa podľa neho „jednoznačne“ zhodli na potrebe „klimaticky neutrálneho“ kontinentu. Stanovené ciele však nemôžu ohrozovať konkurencieschopnosť a pracovné miesta, ktoré sú hlavnými prioritami novej eurokomisie, dodal Šefčovič.

„V programe novej Európskej komisie sa dáva veľký dôraz na to, aby sme prišli s dohodou o čistom priemysle (Clean Industrial Deal)... Máme ju pripraviť a predstaviť v priebehu prvých 100 dní, čiže by som povedal, že pôjde o takú rekalibráciu, zreálnenie týchto cieľov a zosúladenie našich európskych politík s tým, čo si vyžaduje zachovanie a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,“ uzavrel.

Komisia tiež bude pokračovať v politike strategickej autonómie. „Aby sme sa nejakým spôsobom ľahko nedostali pod tlak zahraničných partnerov, pokiaľ ide napríklad o kritické suroviny alebo nejaké úzkoprofilové technológie. Aby Európa bola schopná konať viac samostatne. To bude jeden z hlavných cieľov Komisie,“ spresnil.

EÚ nie je podľa Šefčoviča sebestačná v desiatkach strategických surovín. Slovenský eurokomisár chce preto vo funkcii pracovať na novom type obchodných dohôd. „Ide o takzvané čisté investičné obchodné partnerstvo, ktoré chceme ponúknuť viacerým krajinám, napríklad z afrického kontinentu,“ povedal s tým, že takúto spoluprácu Komisia uzavrela už s Angolou.

Únia tak chce znížiť vplyv Číny v tretích krajinách. „Mojou úlohou bude naformulovať tento nový typ spolupráce,“ vysvetlil.

Ďalšou prioritou pre novú eurokomisiu bude zmierniť obchodné napätie v rámci vzťahov EÚ s USA a Čínou. Túto oblasť, podobne ako v prípade zabezpečovania väčšej autonómie od kritických surovín, bude mať na starosti práve slovenský eurokomisár.

„Musíme hľadať veľmi rozumný spôsob, ako mať vyvážené obchodné vzťahy, ako zabezpečiť, aby európska ekonomika, firmy a pracovníci neboli vystavení tlaku nejakých neférových obchodných praktík, ktoré častokrát vídame hlavne zo strany Číny,“ priblížil Šefčovič.

„Vidíme, ako sa nám zmenili geopolitické pomery. Európa si musí zvykať na politiku ostrých lakťov, či už ide o oblasť zahraničnej alebo aj obchodnej politiky,“ dodal s tým, že Brusel sa musí pripraviť na svetovú konkurenciu a veľmi silný ekonomický tlak.

Únia má v súčasnosti napäté obchodné vzťahy s Čínou ako svojím tretím najväčším obchodným partnerom. Tu bude pre Šefčoviča dôležité nastaviť „férovosť obchodných vzťahov pre firmy“ v 27-člennom bloku tak, aby mali rovnaké podmienky ako tie z Číny, ktorú Únia upodozrieva z netrhových subvencií.

V prípade, ak Peking nebude dodržiavať podmienky Únie, je vypracovaný takzvaný súbor obranných ekonomických nástrojov, ktoré bude môcť použiť. Práve zhodnotenie spomínaných obranných nástrojov bude mať Šefčovič na starosti v rámci doktríny hospodárskej bezpečnosti, ktorej vypracovaním bol poverený.

Úlohou bude zistiť, či tie nástroje sú adekvátne, dostatočne funkčné, a či má Únia jasné pravidlá na to, kedy a za akých podmienok ich využíva. EÚ uplatnila dosiaľ takmer 200 takýchto opatrení, pričom dve tretiny boli zavedené práve proti Číne, naposledy v prípade uvalenia ciel pri dovoze elektromobilov.

Za kandidáta vládnej koalície hlasovalo celkovo osem slovenských europoslancov, štvorica nezaradených zo Smeru hlasovala proti zloženiu druhej von der Leyenovej komisie. K Monike Beňovej, Judite Laššákovej, Kataríne Roth Neveďalovej a Erikovi Kaliňákovi sa pripojili aj dvaja poslanci za Republiku Milan Uhrík (ESN) a Milan Mazurek (nezaradený). Progresívci z frakcie Renew Europe hlasovali za, spolu s Miriam Lexmann (KDH/EPP).

(tasr)