Vrcholové kríže tu máme už roky. Vyžadujú si ochranu pred poryvmi počasia i pred vandalmi

Keďže kríže sú obvykle z dreva, podliehajú prirodzenému pôsobeniu prírody. Postupne hnijú, prípade sa poškodia pod náporom vetra alebo pri búrke. Taký osud postihol kríž na Zárubách, najvyššom vrchole Malých Karpát. Turisti upozorňovali na rozpadávajúce sa priečne brvno.

„Údržbu vrcholových krížov má na starosti buď ten, kto kríž inštaloval, alebo vlastník pozemku,“ povedal riaditeľ CHKO Malé Karpaty.

Prím hrá udržiavanie a oprava krížov. Dopyt po osadzovaní nových je podľa Lesov SR minimálny. Odštepný závod Smolenice v ostatných desiatich rokoch neregistruje ani jednu podobnú žiadosť. Naopak, požiadavky na umiestnenie turistických tabúľ a cyklistických smerovníkov dostávajú pravidelne. Osádzajú a starajú sa o ne potom sami turisti.

„Do hôr začalo chodiť veľa ľudí, ktorí doteraz nechodili. Nevedia sa v prírode správať, nikto ich k tomu neviedol. Poznám zo svojho okolia spílený i spálený kríž, poznám i ničenie turistických značiek, vynášanie odpadu do lesa,“ poukázal predseda Klubu slovenských turistov.

Význam krížov na vrcholoch

Tradícia stavania krížov má hlboké korene. Tie kresťanské sa začali stavať po Milánskom edikte v štvrtom storočí, pribúdali so šírením kresťanstva v Európe. Stavali ich tiež križiaci ako orientačné body. Na slovenskom území pribúdali najmä na posvätných miestach, dejiskách veľkých tragédií a križovatkách.

Stavba krížov na vrcholoch je veľkou tradíciou najmä v Alpách. Na Slovensku sa rozšírila v 19. storočí s rozmachom turistiky a horolezectva.

„Z historického hľadiska kríže boli stavané na vrcholoch. Potom boli odstraňované, zakazované. Prišlo obdobie slobody a kríže zasa pribúdali. Je to aktivita dobrovoľná, ľudia to tak cítia, nemusia, chcú. Vychádza to z ich vnútra. Kríže ako symbol si uctievame vyše tisíc rokov. Je to naše dedičstvo. Vzdávať sa našich tradícií, symbolov nepovažujem za dobré,“ vysvetľuje Peter Dragúň.

Okrem duchovného rozmeru plnili kríže v minulosti orientačnú úlohu. Boli na dôležitých križovatkách, ohraničovali chotáre a hranice. V súčasnosti zostali najmä symbolmi, ale mnohé z nich majú vlastný príbeh.

„Dnes sú zaujímavými cieľmi pri prechádzkach v prírode. Obyčajne sa k nim viaže nejaká zaujímavá história z minulosti. Ľudia v krížoch hľadali útechu, pomoc. Z hľadiska orientácie plnia doplnkovú funkciu. V digitálnej dobe sa presadzujú iné formy navigácie,“ vysvetlili lesníci.

Hoci sa čoraz častejšie ozývajú hlasy na odstraňovanie krížov z vrcholov, sú súčasťou kultúrneho dedičstva podobne ako svetské pamiatky. Azda najpočetnejšie sú v Alpách, najmä v Bavorsku, ale nájdete ich aj v balkánskych horách a v Pyrenejách.