Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kanada zakázala 324 typov zbraní, zhabané kusy plánuje poslať na Ukrajinu

Stalo sa tak v predvečer 35. výročia antifeministického útoku, pri ktorom v jednej zo škôl v Montreale zahynulo 14 žien, priblížila agentúra AFP.

Odhaduje sa, že v rámci zbraňovej amnestie, ktorá platí do októbra 2025, môže byť odovzdaných 14 500 kusov zbraní. Ich majitelia za ne dostanú od štátu finančnú kompenzáciu.

Minister obrany Bill Blair uviedol, že Ottawa bude spolupracovať s distribútormi a obchodmi so zbraňami a podnikať kroky, aby „sa tieto zbrane dostali z Kanady do rúk Ukrajincov... na použitie v ich boji proti Rusku“.

„Každá pomoc, ktorú môžeme Ukrajincom ponúknuť, je krokom k ich víťazstvu,“ zdôraznil Blair.

Štvrtkovým oznámením sa zvyšuje počet typov strelných zbraní, ktoré Kanaďania nemôžu kupovať, predávať ani dovážať, na viac ako 1 800.

Prípady masovej streľby sú v Kanade menej časté ako v Spojených štátoch, ale zo štatistík vyplýva, že za posledné desaťročie rástol počet násilných trestných činov spáchaných zbraňami. Podľa najnovších údajov bolo v roku 2022 zaznamenaných 1 400 prípadov streľby, čo predstavuje takmer 37 incidentov na 100-tisíc ľudí.

V roku 2020 v Kanade zakázali 1 500 modelov útočných zbraní. Šlo o reakciu na masovú streľbu v provincii Nové Škótsko, ktorá si vyžiadala 22 obetí.

V roku 1989 spáchal vtedy 25-ročný Marc Lépine najrozsiahlejší útok strelnou zbraňou na vysokej škole École Polytechnique, pričom sa zameriaval na ženy, ktorých zavraždil 14. Vyšetrovateľom neskôr tvrdil, že mu „feminizmus zničil život“.

(tasr)

Minúta  |  

Sadiq Khan sa stane rytierom. Londýnskeho starostu má na titul navrhnúť premiér

Prvý moslimský starosta je na čele hlavného mesta Spojeného kráľovstva od roku 2016, rytiersky titul má dostať za „službu verejnosti“, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na zoznam nominácií premiéra Keira Starmera.

Počas všetkých troch funkčných období Khana v Londýne rapídne narástla kriminalita a už dávnejšie sa zviditeľnil výrokom, že pripravenosť na hrozbu terorizmu je „neoddeliteľnou súčasťou“ života vo veľkomeste.

Okrem starostu britskej metropoly má Starmer z Labouristickej strany povýšiť do rytierskeho stavu bývalú tieňovú ministerku zahraničia Emily Thornberryovú a exministerku zdravotníctva Patriciu Hewittovú. Ďalší štyria nominanti sú podľa zdrojov FT z Konzervatívnej strany.

Jeden zo zdrojov pripomenul, že dokument musí ešte oficiálne podpísať kráľ Karol III. alebo Starmer z pozície premiéra. Všetky akty povýšenia sa vykonávajú v mene kráľa.

FT tiež priblížili, že povyšovanie do rytierskeho či dámskeho stavu [podľa pohlavia, pozn. red.] je premysleným krokom labouristickej vlády pred nadchádzajúcimi internými doplňujúcimi voľbami do Snemovne lordov.

Na Khanovu potenciálnu nomináciu ostro zareagoval poslanec londýnskeho magistrátu za stranu Reform UK Alex Wilson. Ten správy o povýšení starostu označil za „kopanec do zubov“ všetkým Londýnčanom.

(sab)

Minúta  |  

Trumpovým nominantom na veľvyslanca v Číne je exsenátor Georgie David Perdue

V roku 2022 senátor neúspešne kandidoval na post guvernéra svojho štátu, ktorý v Senáte zastupoval v rokoch 2015 až 2021, pripomenula agentúra AFP.

Ak ho Senát na poste veľvyslanca potvrdí, Perdue bude zohrávať kľúčovú úlohu pri riadení vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou, dvoma najväčšími svetovými ekonomikami.

David Perdue (74) je spojencom Donalda Trumpa, podporil aj jeho tvrdenia o údajnom podvode v prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré republikán prehral s kandidátom demokratov Joeom Bidenom.

Špeciálna veľká porota odporučila, aby bol Perdue v súvislosti s týmito tvrdeniami obžalovaný, ale okresný prokurátor to napokon odmietol urobiť.

Trump počas svojho funkčného obdobia v Bielom dome rozpútal obchodnú vojnu s Čínou a prisľúbil, že opäť využije clá na uprednostnenie americkej výroby.

Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach Trump vyzdvihol obchodné skúsenosti svojho nominanta, vďaka ktorým sa dobre hodí na diplomatickú misiu v Pekingu. Víťaz volieb 5. novembra vyslovil aj očakávanie, že Perdue bude nápomocný pri realizácii jeho stratégie na udržanie mieru v regióne a produktívnych pracovných vzťahov.

Perdue bol jedným z najbohatších členov Kongresu a počas výkonu funkcie aj jedným z najaktívnejších obchodníkov na burze.

Denník New York Times v roku 2020 informoval, že americké ministerstvo spravodlivosti tohto politika a podnikateľa vyšetrovalo pre možné zneužitie dôverných informácií. Prokuratúra však v tomto prípade nevzniesla obvinenia.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejská vládna strana je za pozastavenie prezidentských právomocí

Ide o reakciu vládnej strany Sila ľudu na rozhodnutie prezidenta Jun Sok-jola vyhlásiť stanné právo, oznámil v piatok predseda strany Han Tong-hun, ktorého citovala agentúra AP.

Z Hanovho vyjadrenia vyplýva, že Sila ľudu zmenila svoj predchádzajúci nesúhlas s ústavnou obžalobou prezidenta, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť Junovho odvolania, konštatovala AP.

Han v piatok objasnil, že dostal informácie o tom, že Jun nariadil veliteľovi vojenskej kontrarozviedky, aby zadržal a vzal do väzby bližšie nešpecifikovaných kľúčových politikov. Malo sa tak stať na základe obvinení z „protištátnej činnosti“ počas stanného práva.

Ešte vo štvrtok pritom Han vyhlásil, že sa bude usilovať o zmarenie návrhu na obžalobu prezidenta, hoci vyhlásenie stanného práva kritizoval ako protiústavné.

Už v piatok však Han zmenil názor a povedal, že Jun predstavuje „značné riziko, pretože by opäť mohol siahnuť po extrémnych opatreniach, ako je opätovný pokus o zavedenie vojnového stavu, ktorý by mohol Kórejskú republiku a jej občanov potenciálne vystaviť veľkému nebezpečenstvu“.

Návrh na odvolanie prezidenta by musel v parlamente získať podporu dvoch tretín poslancov, teda 200 z jeho 300 členov. Opozičné strany, ktoré spoločne podali návrh na obžalobu, majú spolu 192 poslancov.

Han vedie v rámci Sily ľudu frakciu proti Junovi. Jej 18 členov už hlasovalo s opozičnými zákonodarcami za zrušenie Junovho dekrétu o stannom práve.

Prezident Jun nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. Obvinil v ňom opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.

Hlava štátu tiež pripomenula, ako opozícia v krajine údajne používa proces ústavnej žaloby ako zbraň proti štátnej správe – proti ministrom vnútra a obrany či proti prokurátorom a sudcom.

O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament väčšinou hlasov schválil návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy ho musí prezident v takom prípade odvolať.

Ak by bol teraz Jun parlamentom odvolaný, výkon funkcie mu bude pozastavený, kým ústavný súd nerozhodne, či ho odvolá z funkcie alebo mu vráti prezidentskú moc. Prezidentské právomoci by v tomto prípade prebral premiér Han Duk-so.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínska vláda chce vykoreniť liberálny fašizmus, vyhlásil Kobachidze

Tisíce ľudí po celom Gruzínsku sa vo štvrtok už ôsmy deň v poradí opäť zišli na protivládnych demonštráciách, okrem metropoly Tbilisi sa zhromaždenia konali aj v mestách Batumi, Zugdidi a Kutajsi, kde polícia zadržala niekoľkých účastníkov protestu.

Agentúra AFP napísala, že niektorí demonštranti v Tbilisi – podobne ako počas predošlých nocí – búchali na kovové zátarasy blokujúce vchod do parlamentu, mávali vlajkami EÚ a trúbili klaksónmi a pískali na píšťalkách.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze predtým novinárom v súvislosti s protestmi povedal, že jeho vláda urobí „všetko potrebné na úplné vykorenenie liberálneho fašizmu v Gruzínsku“.

Premiér týmto výrokom podľa AFP eskaloval ostrú kampaň vlády proti jej politickým súperom, ktorá sa už prejavila aj policajnou raziou v sídlach niekoľkých opozičných strán a zadržaním ich viacerých lídrov.

„Tento nedávny vývoj znamená začiatok konca liberálneho fašizmu v Gruzínsku,“ komentoval to Kobachidze, pričom podľa AFP „použil jazyk pripomínajúci vyjadrenia zaznievajúce z Kremľa“.

AFP vo svojej správe konštatovala, že Kobachidze odmieta ustúpiť napriek odsudzujúcim reakciám „medzinárodného spoločenstva“. Namiesto toho eskaluje spor s gruzínskymi opozičnými silami, ktoré požadujú opakovanie nedávnych parlamentných volieb. Za ich víťaza bola vyhlásená strana Gruzínska túžba.

Gruzínsky ombudsman pre ľudské práva Levan Ioseliani v súvislosti s pouličnými protestmi v krajine obvinil políciu z mučenia osôb zadržaných na zhromaždeniach.

Ioseliani vo štvrtok uviedol, že zlé zaobchádzanie vo väzbe hlásilo 191 demonštrantov zadržaných počas minulého týždňa, pričom 138 z nich malo viditeľné zranenia.

Policajnému násiliu boli vystavení aj opoziční politici Nika Gvaramia a Aleko Elisašvili, ktorý dokonca musel byť hospitalizovaný s „vážnymi zraneniami“, ktoré údajne utrpel vo väzbe.

Gruzínske ministerstvo vnútra vo štvrtok oznámilo zadržanie piatich ľudí, ktorí sú obvinení z organizovania skupinového násilia na protestných zhromaždeniach v Tbilisi.

Pri prehliadke v bytoch a domoch zadržaných polícia zhabala ich mobilné telefóny, výpočtovú techniku, vojenské uniformy a výbušniny. Zadržaní sú obvinení z organizovania, vedenia alebo účasti na skupinovom násilí a verejných výzvach na násilné akcie. Hrozí im trest odňatia slobody do deväť rokov.

V posledných dňoch polícia pre podobné obvinenia zadržala aj ďalších osem ľudí. Zaistila i deväť občanov, ktorí sa údajne dopustili násilia voči polícii a poškodzovania či ničenia majetku. Ďalší muž je obvinený z pokusu o aktiváciu výbušniny, ktorú mal pri sebe.

Opozícia hodnotí zadržiavanie svojich priaznivcov ako nárast represií a snahu zastrašiť tú časť gruzínskej spoločnosti, ktorá odmieta politiku staronovej gruzínskej vlády. Podľa gruzínskeho premiéra sú opatrenia, ku ktorým pristúpili bezpečnostné zložky, „preventívne“.

Kritici Kobachidzeho vlády označujú jej kroky za zradu úsilia krajiny o členstvo v EÚ, ktoré je zakotvené v gruzínskej ústave a ktoré podporuje približne 80 percent obyvateľstva.

Na protest proti prerušeniu prístupových rokovaní s EÚ sa svojich diplomatických postov vzdali už viacerí gruzínski veľvyslanci i námestník ministra zahraničných vecí. V stredu odstúpil aj vysokopostavený predstaviteľ ministerstva vnútra poverený prípravou reakcie bezpečnostných zložiek na pouličné protesty.

(tasr)

Minúta  |  

V ruskom zajatí je najmenej šesť starostov a primátorov, tvrdí Zelenskyj

Celkovo ruské sily zajali tisíce Ukrajincov, dodal ukrajinský prezident na štvrtkovej konferencii o ľudských právach v Kyjeve.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tiež pripomenul, že ide nielen o osoby zadržiavané od invázie v roku 2022, ale aj od roku 2014, keď sa „Rusko zmocnilo“ časti Donbasu na východe Ukrajiny a Krymského polostrova, citovala agentúra DPA.

Ukrajinský líder ubezpečil, že vedenie krajiny robí všetko pre to, aby ukrajinských zajatcov vyslobodilo. Poznamenal, že od začiatku vojny sa zo zajatia vrátilo 3 767 Ukrajincov a Ukrajiniek.

Zelenskyj pripomenul, že len nedávno sa objavila informácia, že v ruskom zajatí zomrel primátor okupovaného mesta Dniprorudne v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny Jevhen Matvejev, ktorého zajali v marci 2022.

Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova bol Matvejev v zajatí dva roky a osem mesiacov, pričom bol vystavený aj mučeniu. Aj samotný Fedorov bol na začiatku vojny – ešte ako primátor teraz okupovaného mesta Melitopol – zadržaný, väznený, ale neskôr aj prepustený.

Medzi nezvestnými je Ihor Kolychajev, primátor juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré Rusko okupovalo niekoľko mesiacov. Podľa správ médií bol Kolychajev po zatknutí naposledy videný vo väznici v prístavnom meste Simferopol na čiernomorskom Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Ukrajinský prezident s poľutovaním podotkol, že vo svete sa veľmi málo hovorí o ukrajinských deťoch unesených Ruskom.

Dodal tiež, že „neexistuje takmer žiadna reakcia na to, ako prítomnosť Ruska zmenila naše územia, ktoré sú dočasne okupované“.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo svojom príhovore na konferencii hovoril o viac ako 16-tisíc civilistoch v ruskom zajatí. Vyslovil predpoklad, že po oslobodení okupovaných ukrajinských území sa ukáže, že počet Ukrajincov v ruskom zajatí je oveľa vyšší.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.