Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken diskutoval s juhokórejským ministrom o stannom práve

Americký minister zahraničia v piatkovom rozhovore so svojím juhokórejským partnerom Čo Tche-jolom povedal, že verí v „odolnosť demokracie“ v Južnej Kórei po tom, čo prezident Jun Sok-jol v utorok nečakane vyhlásil stanné právo.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller vo vyhlásení po schôdzke ministrov označil nedávny vývoj v Južnej Kórei za znepokojujúci. Minister Antony Blinken podľa neho privítal zrušenie stanného práva a potvrdil spojenecké záväzky USA voči Južnej Kórei. Vyjadril tiež vieru, že v Južnej Kórei „zvíťazí demokratický proces“.

„Minister Blinken opätovne potvrdil pokrok dosiahnutý v bilaterálnych vzťahoch vrátane silného trojstranného partnerstva s Japonskom, ktoré podporuje naše spoločné hodnoty, prosperitu a stabilitu v Indopacifiku,“ citovala vyhlásenie rezortu agentúra AFP.

Juhokórejský prezident v utorok nečakane vyhlásil stanné právo. V televíznom prejave obvinil opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Jeho strana a opozícia sa v tom čase nevedeli dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.

O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament väčšinou hlasov schválil návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy je prezident v takom prípade povinný ho odvolať.

(tasr)

Minúta  |  

V americkej vláde takmer nikto nepracuje v kanceláriách, ukázala správa Senátu

Výbor hornej komory amerického Kongresu pre efektivitu vlády, nazvaný podľa úradu Elona Muska, zverejnil šokujúce štatistiky – len šesť percent federálnych zamestnancov chodí na pracovisko v pracovnom pomere na plný úväzok.

Výbor DOGE (Department of Government Efficiency) v Senáte Spojených štátov vedie tvrdo pravicová senátorka za Iowu Joni Ernstová. Tá bola jednou z prvých, kto sa otvorene postavil za lídrov budúceho rovnomenného úradu, ktorý majú viesť miliardári Musk a Vivek Ramaswamy.

V predpandemickom období, teda do roku 2019, pracovali na diaľku či z domu len tri percentá zamestnancov všetkých federálnych agentúr, dodáva Ernstovej správa. V súčasnosti pracuje výhradne na diaľku takmer tretina zamestnancov.

Všeobecná obsadenosť vládnych budov predstavuje 12 percent ich celkovej kapacity, pokračuje správa. Prenájom a správa vládnych budov ročne stojí približne osem miliárd dolárov, ďalších 7,7 milióna spotrebujú na energie, predovšetkým na vykurovanie a elektrinu.

Washington DC a 7 697 úplne prázdnych federálnych budov preto pôsobí ako „mesto duchov“, dodala senátorka na stretnutí so šéfmi DOGE.

Na schôdzke sa zúčastnil aj predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, ktorý tieto zistenia označil za „absurdné“.

„Je to absurdné a Američania to nebudú tolerovať,“ povedal Johnson novinárom. „A preto si myslím, že jednou z prvých vecí, ktorú uvidíte, bude požiadavka novej administratívy, nás všetkých v Kongrese, aby sa federálni pracovníci vrátili na svoje pracovné miesta.“

Republikán z Iowy vyčítal prezidentovi Joeovi Bidenovi najmä jeho záľubu v odchode z Bieleho domu do svojich domov v Delaware alebo na dovolenky so svojimi bohatými donormi.

(sab)

Minúta  |  

Irán údajne vypustil na obežnú dráhu raketu Símurg

Štart rakety predtým viackrát zlyhal, tentoraz bol podľa Teheránu úspešný, píše agentúra AP s tým, že správu nebolo možné nezávisle overiť.

Raketu Símurg (Fénix) vypustili v piatok z Kozmodrómu imáma Chomejního v provincii Semnán, oznámila iránska armáda. Štart vyvolal obavy v už aj tak vyhrotenej situácie na Strednom východe, kde stále prebieha vojna Izraela proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy, zatiaľ čo v susednom Libanone platí krehké prímerie.

Spojené štáty dlhodobo tvrdia, že Teherán porušuje vypúšťaním satelitov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, a vyzývajú ho, aby nevykonával žiadnu činnosť zahŕňajúcu vývoj balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Sankcie OSN zamerané na iránsky program balistických rakiet však vypršali vlani v októbri.

Za vlády relatívne umierneného prezidenta Hasana Rúháního spomalil Teherán svoj vesmírny program pre obavu, že by ním stupňoval napätie so Západom. Naopak, neskorší prezident Ebráhím Raísí, zástanca tvrdej línie, ktorý sa dostal k moci v roku 2021, program presadzoval.

Súčasný prezident Masúd Pezeškiján, ktorý signalizuje, že chce rokovať so Západom, zatiaľ ohľadom vesmírneho programu nezaujal jasnú stratégiu.

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko zasiahol silný vietor, v Amsterdame zrušili vyše 100 letov

Ovplyvnená je aj železničná a cestná doprava.

Amsterdamské medzinárodné letisko Schiphol v piatok zrušilo viac než 100 letov, ďalšie meškajú. Dôvodom je silný nárazový vietor, ktorý spôsobila tlaková níž Darragh. Holandský kráľovský meteorologický ústav (KNMI) vydal varovanie žltého stupňa pre takmer celú krajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a holandských médií.

Letisko odporučilo cestujúcim, aby sledovali aktuálne informácie o letoch alebo kontaktovali leteckú spoločnosť. Jeho hovorca pre televíziu NOS povedal, že cestujúci by mali počítať so zrušením a meškaním prichádzajúcich aj odchádzajúcich letov.

KNMI na svojej webovej stránke uvádza, že dopoludnia očakáva silný nárazový vietor v takmer celom Holandsku, ktorý dosiahne rýchlosť 75 - 100 kilometrov za hodinu. Vietor môže spôsobiť komplikácie v doprave, najmä pre cyklistov a vodičov nákladných a osobných vozidiel s prívesmi. Nebezpečenstvo môžu predstavovať aj padajúce konáre stromov.

Spoločnosť ProRail, ktorá spravuje železničnú infraštruktúru, hlásila rozsiahle problémy spôsobené spadnutými stromami na železničných tratiach. Silný vietor podľa nej zasiahol viaceré oblasti. Hovorca holandských železníc informoval o rozsiahlych meškaniach spojov v okolí mesta Almere, kde na trať spadol strom.

Nepriaznivé počasie bude Holandsko podľa NOS sužovať aj v sobotu. Tlaková níž Darragh spôsobila predtým problémy v Írsku a Británii. Podľa holandskej televízie smeruje na juh a presúva sa nad severné Francúzsko.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenovi poradcovia údajne zvažujú preventívnu milosť pre Trumpových odporcov

Predstavitelia Bieleho domu v končiacej garnitúre diskutujú o tom, aký signál by takýto krok vyslal smerom k verejnosti, povedali anonymné zdroje z prezidentskej administratívy pre agentúru Reuters.

Prezident Joe Biden o týchto diskusiách vie, ale nezúčastňuje sa na nich, spresnil jeden z vysoko postavených predstaviteľov Bieleho domu. Rozhodnutie v tejto veci bude však na Bidenovi.

Diskusie na túto tému sa zintenzívnili po tom, ako Biden minulú nedeľu udelil milosť svojmu synovi Hunterovi, aj keď predtým tvrdil, že tak neurobí.

Ľudí z Bidenovej administratívy znepokojila okrem iných nominácia Kasha Patela na post riaditeľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Patel je známy tým, že svojho času prisľúbil odplatu kritikom novozvoleného prezidenta. Zviditeľnil sa tiež odhalením hoaxu známeho ako Russiagate – údajné prepojenie Trumpovej kampane a Kremľa –, ktorý pomohol vyvrátiť.

Medzi kandidátmi na prípadné udelenie prezidentskej milosti sa uvádzajú bývalá republikánska poslankyňa Liz Cheneyová, ktorá je Trumpovou veľkou kritičkou, Anthony Fauci, ktorý pomáhal koordinovať reakciu Bidenovej administratívy na pandémiu vyvolanú chorobou COVID-19, do ktorej investoval jeho úrad NIAID, kalifornský senátor Adam Schiff, ktorý inicioval prvý pokus o ústavnú obžalobu na Trumpa, či generál vo výslužbe Mark Milley, bývalý predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády, uviedol zdroj.

„Otázkou teraz je, či títo ľudia vôbec majú záujem byť omilostení,“ doplnil jeden zo zdrojov.

Hovorkyňa Bieleho domu sa k týmto medializovaným správam odmietla vyjadriť. Ako prvý s nimi prišiel týždenník Politico.

Reuters podotkol, že Ústava USA dáva prezidentovi široké právomoci na udeľovanie milostí, ale preventívne omilostenie – za trestné činy, za ktoré ešte nepadlo obvinenie – je v podstate nevyskúšanou praxou.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Dvoch čurillovcov bude súd stíhať na slobode

Sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I prepustil v piatok ráno policajtov Branislava Dunčka a Róberta Magulu, obvinených z marenia spravodlivosti, zo zadržania na slobodu.

O sťažnosti prokurátora proti nevzatiu obvinených do väzby rozhodne Krajský súd v Bratislave v piatok 13. decembra. Informoval o tom hovorca súdu Pavol Adamčiak.

„Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, pričom súd vedené trestné konanie voči konkrétnym obvineným považuje za predčasné, čo však neznamená, že orgány činné v trestnom konaní konajú nezákonne," priblížil hovorca.

Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry zdôraznil, že hodnotenie dôvodnosti trestného stíhania, ako aj jednotlivých úkonov má v prípravnom konaní na starosti prokurátor. Zopakoval, že prípravné konanie je neverejné, a preto sa nebude k jednotlivým dôvodom väzobného návrhu vyjadrovať.        

Obhajca obvinených policajtov Peter Kubina ozrejmil, že rozhodovanie o väzobnom návrhu prebiehalo štandardným spôsobom. „Máme veľkú radosť z toho, že to takto skončilo. Osobitne preto, lebo dôvodom prepustenia a nevzatia do väzby bolo, že sudca nevidel dôvody na vznesenie obvinenia," podčiarkol.

Dvojicu policajtov obvinil začiatkom týždňa vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z trestného činu marenia spravodlivosti. Obaja boli zároveň obmedzení na osobnej slobode. Prokurátor im navrhuje tzv. kolúznu väzbu pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených.

Skutku sa mali dopustiť ešte počas pôsobenia v bývalej Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Obhajca obvinených považuje trestné stíhanie za nedôvodné. Okrem policajtov vyšetrovateľ obvinil aj civilnú osobu, rovnako z trestného činu marenia spravodlivosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.