Preskočiť na obsah
  |  

Denník N nesmie Bombica volať neonacistom, extrémistom či antisemitom

Mestský súd Bratislava IV vydal 2. decembra neodkladné opatrenie, podľa ktorého Denník N nesmie označovať Daniela Bombica (Danny Kollar), za extrémistu, neonacistu a antisemitu.

Toto rozhodnutie bolo doručené vydavateľstvu Denníka N 5. decembra večer, pričom noviny tvrdia, že nemali možnosť sa k prípadu vyjadriť na súde.

Bombic, ktorého zastupuje advokátska kancelária KALLAN Legal, ktorá patrí ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi a poradcovi premiéra Davidovi Lindtnerovi, informoval na svojom Telegrame, že „vyhral súd“.

Neodkladné opatrenie je však iba dočasným rozhodnutím, ktoré má zabrániť nepriaznivým následkom pred riadnym súdnym konaním.

Sudkyňa Viera Hadrbulcová v uznesení napísala, že Denník N vedie aktívnu systematickú propagandistickú mediálnu antikampaň voči Bombicovi, manipuluje verejnosť a nerešpektuje prezumpciu neviny.

Riaditeľ Denníka N, Lukáš Fila, vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím a považuje ho za zásah do slobody slova. Podľa jeho slov súd neumožnil novinám predložiť právnu argumentáciu, a preto sa plánujú proti rozhodnutiu odvolať.

(lup, dv)

  |  

Sýrska armáda sa stiahla z Dajr az-Zaur. Kontrolu nad mestom prevzali kurdské milície

Kurdské sily postupujú v čase, keď sa na území Sýrie obnovili boje medzi povstaleckými skupinami a vládnymi silami prezidenta Bašára Asada.

„Sýrske sily a ich spojenci podporovaní Iránom sa úplne stiahli z oblastí, ktoré kontrolujú v provincii Dajr az-Zaur, a kurdské jednotky postupujú smerom k ich oblastiam," vyhlásil Rámí Abdal Rahmán, ktorý vedie nezávislé Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) sídliace v Británii.

Informácie SOHR potvrdzuje aj nezávislý portál Live Universal Awareness Map, ktorý uvádza, že Kurdi sa voľne pohybujú po uliciach mesta Dajr az-Zaur. Zdroje agentúry Reuters však tvrdia, že kurdské sily ovládajú iba jeho východnú časť.

AFP pripomína, že provincia Dajr az-Zaur je rozdelená medzi kurdské sily, ovládajúce jej časť východne od rieky Eufrat, a sýrsku armádu.

Územné zisky južne od Dajr az-Zauru údajne zaznamenala aj teroristická organizácia Islamský štát (IS). Tá bola pritom takmer úplne porazená koaličnými silami na čele s USA v roku 2017.

Minulý týždeň sa v občianskou vojnou sužovanej Sýrii obnovili boje. Koncentrujú sa najmä na severozápade krajiny, kde povstalecká skupina Hajat Tahrír aš-Šám dobyla druhé najväčšie mesto Sýrie Aleppo. Postúpila aj smerom na strategické mesto Homs, z ktorého sa vládne sily údajne v piatok stiahli.

Povstalci podľa AFP prevzali kontrolu aj nad viacerými hraničnými priechodmi s Jordánskom a Irakom. Jordánsko predtým oznámilo, že hlavný hraničný priechod so Sýriou uzavrelo pre komerčnú a osobnú dopravu.

(tasr)

  |  

Vladimir Putin schválil nasadenie raketového systému „Orešnik“ v Bielorusku

Prezident dodal, že technické detaily, ako minimálny dolet rakiet, budú stanovené s ohľadom na bezpečnosť Bieloruska.

Po stretnutí Najvyššej štátnej rady Zväzového štátu v Minsku, kde Vladimir Putin podporil návrh Alexandra Lukašenka, bude do Bieloruska umiestnený nový ruský raketový systém „Orešnik“.

Putin v tejto súvislosti uviedol, že ide o súčasť dohody o bezpečnostných zárukách medzi oboma krajinami. Rozmiestnenie raketových systémov sa očakáva v druhej polovici roku 2025, keď začne sériová výroba „Orešnikov“ v Rusku.

Aj keď tieto rakety patria k ruským strategickým silám, ciele pre ne určí bieloruské politické a vojenské vedenie. Tento krok bol iniciovaný na žiadosť Lukašenka, ktorý v minulosti označil raketové údery na Dnepre za prostriedok ovplyvnenia bývalých partnerov, ktorí sa podľa neho stali rivalmi. Lukašenko tiež verí, že nasadenie „Orešnikov“ môže upokojiť potenciálnych agresorov voči Bielorusku a Rusku.

V tomto kontexte podpísali Putin a Lukašenko aj zmluvu o vzájomných bezpečnostných zárukách, ktorá upravuje kroky v prípade ohrozenia suverenity oboch štátov. Dokument zahŕňa aj rozmiestnenie ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku.

(lup)

  |  

Vatikán zaradil podujatie LGBT katolíkov do oficiálneho kalendára Jubilejného roku

Ide o ďalší znak podpory katolíckej cirkvi voči LGBT hnutiu.

Púť talianskej skupiny La Tenda di Gionata (Jonatánov stan) plánovaná na budúci september je uvedená medzi stovkami plánovaných podujatí. Očakáva sa, že do Ríma počas Jubilejného roka zavíta približne 32 miliónov pútnikov.

Cieľom skupiny La Tenda di Gionata je venovať sa LGBT veriacim v rámci cirkvi. Organizuje pre nich modlitebné stretnutie v jednej z rímskych farností pred spoločnou návštevou Chrámu svätého Petra vo Vatikáne.

Ústretový prístup, ale nie podpora

Zaradenie do kalendára neznamená oficiálnu podporu akcií skupiny, povedala agentúre Reuters predstaviteľka Vatikánu. „Nie sú to sponzorované aktivity," povedala Agnese Palmucciová, hovorkyňa vatikánskeho evanjelizačného úradu, ktorý Jubilejný rok 2025 organizuje.

„Keď sa zistí, že je na to priestor, vložíme púť do obecného kalendára," vysvetlila.

Pápežovi Františkovi sa pripisuje ústretovejší prístup k LGBT komunite v rámci cirkvi. Koncom roka 2023 umožnil udeľovanie požehnaní „párom v neštandardných situáciách a párom rovnakého pohlavia bez toho, aby sa oficiálne uznal ich stav alebo akokoľvek sa zmenilo základné učenie Cirkvi o manželstve".

Jubilejný rok 2025

V Ríme ako celosvetovom centre katolíckej cirkvi sa Jubilejný rok otvára 24. decembra na Štedrý deň otvorením bronzovej Svätej brány na Chráme sv. Petra a potrvá do 6. januára 2026. Tento typ Svätého roka sa zvyčajne koná raz za štvrťstoročie.

Katolícki pútnici, ktorí počas Jubilejného roka navštívia Rím, môžu prejsť cez Svätú bránu a brány troch ďalších bazilík, ktoré sú inak zatvorené. Veriaci na základe pápežovho súhlasu a splnenia ďalších podmienok majú možnosť získať úplné odpustky.

(tasr)

  |  

Parlament zbavil Jarosława Kaczyńského poslaneckej imunity

Dôvodom bol jeho fyzický útok na občianskeho aktivistu a orgány činné v trestnom konaní teraz môžu začať trestné stíhanie.

Za zbavenie imunity lídrovi opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslawovovi Kaczyňskému hlasovo 241 poslancov, 206 hlasovalo proti. Výsledok nebol vopred jasný, keďže viacero koaličných poslancov vrátane predsedu Sejmu Szymona Holowniu vyhlásilo, že budú hlasovať proti.

Občiansky aktivista Zbigniew Komosa Kaczyňského obvinil, že ho dvakrát udrel do tváre 10. októbra počas smútočného zhromaždenia PiS na pamiatku obetí havárie prezidentského lietadla v roku 2010 v ruskom Smolensku.

Pri nešťastí zahynul aj vtedajší poľský prezident a Kaczyňského dvojička Lech, viacero vysokopostavených predstaviteľov vlády a ozbrojených síl. Jaroslaw Kaczyňski Komosu obvinil, že na smútočné zhromaždenie opakovane nosil vence s urážlivými nápismi. Útok na aktivistu označil ako sebaobranu.

PAP pripomína, že krátko po havárii začal Kaczyňski každý desiaty deň v mesiaci organizovať zhromaždenia na pamiatku obetí. Kritici ho však obviňovali, že jeho skutočným cieľom bolo zneužívať tragédiu na vlastné politické ciele.

Líder opozičnej PiS tiež tvrdí, že havária pri Smolensku bola plánovaným atentátom. Ruské a poľské vyšetrovania však ako príčinu nehody určili ľudské zlyhanie.

(tasr)

  |  

Vallo v boji so starostom Petržalky pre PAAS vytiahol vlastný prieskum

Starosta Petržalky, ktorého vlastnú parkovaciu politiku napadol prokurátor, sa podľa bratislavského primátora prekryť zlyhanie vlastného systému.

"Až 74 percent rezidentov na Dvoroch IV a 59 percent rezidentov Dvorov V a VI potvrdilo, že sa im v PAAS zóne parkuje lepšie ako predtým. Mimochodom, na Dvoroch V a VI pred PAASom platil práve starostov problémový Petržalský parkovací systém. Celkovo 79 percent rezidentov týchto troch zón je s PAASom spokojných a 73 percent potvrdilo, že by sa k situácii pred zavedením PAASu už nechceli vrátiť," napísal Matúš Vallo na sociálnej sieti.

Primátor takto reagoval na starostu Petržalky Ján Hrčku, ktorý si spravil prieskum spokojnosti s parkovaním. Vallo namieta, že PAAS zatiaľ v tejto mestskej časti zaberá malé percento územia.

Na rozdiel od Hrčku však bližšie informácie o svojom prieskume neuviedol. Nie je tak známy ani počet oslovených Petržalčanov, ani jasná metodika.

"Pritom vo väčšine Petržalky platí starostova vlastná parkovacia politika, voči ktorej zákonnosti vydal prokurátor protest, ale spokojnosť s jeho parkovacou politikou zverejnené výsledky prieskumu neobsahujú," dodal s tým, že objektívne sa tak vyjadriť k PAASom nemohli Petržalčania z častí, kde nie je systém zavedený.

Bratislavský primátor konštatoval, že nielen Bratislava, ale aj európske mestá sa často novej regulácie obávajú, "v konečnom dôsledku sú s ňou ale spokojní a oceňujú zlepšenie kvality života, ktorú im priniesla".

"Preto starostov prieskum považujeme za nekorektnú snahu odvrátiť pozornosť, od jeho vlastnej parkovacej politiky, voči ktorej sa postavila prokuratúra, a populisticky priživovať obavy z PAASu, ktorý však na rozdiel od jeho parkovacej politiky prináša reálne výsledky. Ak starosta nechce ďalším obyvateľom Petržalky dopriať zlepšenie parkovania v podobe PAASu, rozširovanie o nové zóny podliehajú jeho súhlasu a nemusí to vôbec skrývať za referendum," uzavrel Vallo.

(max)