Preskočiť na obsah
  |  

AP: Viac ako štyri tisíce sýrskych vojakov prekročili hranice Iraku, kde zložili zbrane

Predstaviteľ Anbarských kmeňových mobilizačných síl v západnom Iraku pre agentúru AP povedal, že vojaci odovzdali svoje zbrane, muníciu a obrnené vozidlá a budú ubytovaní v tábore, ktorého lokalitu nespomenul.

Ďalší iracký bezpečnostný predstaviteľ uviedol, že guvernér sýrskej provincie Hasaka prišiel v nedeľu neskoro večer na hranice s konvojom vojakov sýrskej armády, ktorí chceli prejsť do Iraku, a bol im povolený vstup cez priechod Káim.

Iracká vláda má úzke vzťahy s Iránom a v minulosti patrila k hlavným podporovateľom sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ale Bagdad zaujal neutrálny postoj k postupu povstalcov a Asadovmu pádu, pripomenula AP.

(sab)

  |  

Opozičný líder González sa „vráti do Venezuely ako prezident“

Kandidát v júlových prezidentských voľbách v rozhovore pre denník El País vylúčil vytvorenie exilovej vlády so sídlom v Španielsku, kam v septembri ušiel s manželkou pred zatykačom, pripomenula agentúra AFP.

Venezuelská opozícia tvrdí, že Edmundo González Urrutia v sporných voľbách porazil prezidenta Nicolása Madura. Ten sa naopak odvolal na oznámenie volebnej komisie, ktorá ho vyhlásila za hlavu štátu v treťom funkčnom období.

Na otázku, či plánuje viesť exilovú vládu, odpovedal španielskemu denníku El País slovami: „Nie, nie. Budem vo Venezuele, ktorú som opustil iba dočasne. Viem, že sa vrátim, a ten moment je 10. január, dátum inaugurácie“.

González je „presvedčený“, že v prípade návratu nebude zatknutý, a že neoznámi dátum svojho príchodu, aby mu venezuelské úrady nemohli zabrániť vo vstupe do krajiny.

Maduro trvá na tom, že voľby vyhral, hoci opozícia tvrdí, že môže poskytnúť dôkazy o jeho jednoznačnej prehre.

Spojené štáty uznali nárok Gonzáleza na víťazstvo. Španielsko a ďalšie krajiny Európskej únie len odmietli uznať, že Maduro vyhral, a vyzvali venezuelskú vládu, aby zverejnila sčítacie zápisnice z volieb.

Maduro je obviňovaný z pokračovania represívneho ľavicového režimu, ktorý systematicky potláča opozíciu, a ktorý založil jeho predchodca Hugo Chávez.

Venezuela koncom novembra odsúdila nové sankcie uvalené Spojenými štátmi voči jej 21 vysokopostaveným predstaviteľom za ich úlohu pri potlačení protestov po júlových voľbách.

Ide o vedúcich predstaviteľov spravodajskej služby, vojenskej kontrarozviedky, národnej gardy, polície či väzenskej služby. Represie označilo ministerstvo financií USA za „zúfalý pokus Madura a jeho spojencov umlčať hlasy obyvateľstva“.

(tasr)

  |  

PS podľa prieskumu z Bratislavy vedie, Vallo však u miestnych podporu stráca

Prieskum uskutočnený agentúrou SCIO sa konal v Bratislave v období 8. až 18. novembra 2024 na vzorke 1014 respondentov s trvalým pobytom v Bratislave.

V prieskume pre OZ Zjednotená Bratislava vyslovilo podporu Progresívnemu Slovensku 32,2 percenta opýtaných. Nasledoval Smer s 10,8 percenta, SaS s podporou 9,4 percenta. Štvrtý skončil v prieskume Hlas so 6,6 percentami hlasov a do parlamentu by sa dostala aj Republika (5,2 percenta).

Mimo Národnej rady by skončili Demokrati a KDH (obe strany získali v prieskume štyri percentá), Sme rodina s 2,8-percentnou podporou, Hnutie Slovensko získalo 2,6 percenta a koaličná SNS 1,8 percenta.

“Najzaujímavejšie je tieto výsledky prieskumu porovnať s realitou z 30. septembra 2023, keď v parlamentných voľbách PS získalo 33,95 percenta, Smer 17,49 percenta, SaS 13,78 percenta a Hlas 9,36 percenta.

Ak by sme chceli hodnotiť vývoj, tak všetci zmienení medzi Bratislavčanmi popularitu vo väčšej či menšej miere strácajú a naopak naberá ju len hnutie Republika," vyslovil hlavný analytik agentúry Martin Klus.

Výsledky sú podľa neho dôkazom trendu v Bratislave - ktorý v rôznej intenzite možno vnímať naprieč krajinou - keď občania "sklamanie a frustráciu premieňajú okrem iného do vzrastajúcej podpory mimoparlamentného hnutia."

Keďže sa prieskum zameral na spokojnosť s primátorom Matúšom Vallom a vybrané významné zmeny a projekty realizované v posledných rokoch, zaujímavé je podľa Klusa sledovať trend v komunálnych podmienkach Bratislavy.

Primátor Vallo si totiž podľa prieskumu udržiava silnú podporu 39,62 percenta respondentov. Oproti výsledku z komunálnych volieb, v ktorých získal 60,2 percenta hlasov, je však citeľný, pomerne výrazný úbytok podporovateľov. 

“Z odpovedí respondentov je zrejmé, že časť popularity mohla utrpieť kvôli cyklotrasám, osobitne tej na Vajanského nábreží, ale aj kvôli zvyšovaniu dane z nehnuteľnosti, či fungovaniu parkovacej politiky PASS," uzavrel analytik.

(max)

  |  

Witkoff varoval Hamas, aby prepustil rukojemníkov pred Trumpovou inauguráciou

Vyslanec zvoleného prezidenta USA pre Blízky východ počas návštevy regiónu varoval, že ak izraelských zajatcov neprepustia, „nebude to pekný deň“.

Steve Witkoff sa oficiálne ujme funkcie po nástupe Trumpovej administratívy. Podľa vlastných slov sa modlí za mier v Pásme Gazy medzi palestínskym militantným hnutím Hamas a Izraelom, zároveň dúfa, že sa tak stane pred nástupom Trumpa do funkcie 20. januára.

„Počuli ste, čo povedal prezident, radšej nech ich prepustia,“ povedal na okraj konferencie o bitcoine v hlavnom meste Spojených arabských emirátov v Abú Zabí.

Odkazoval na Trumpov minulotýždňový výrok o tom, že „nastane peklo“, ak palestínski militanti neprepustia rukojemníkov ešte pred jeho inauguráciou, pripomenula agentúra Reuters.

Podľa izraelských údajov militanti hnutia Hamas a ďalších skupin počas útoku na Izrael 7. októbra 2023 zabili 1 200 ľudí a 251 zajali, vrátane izraelsko-amerických občanov s dvojitým občianstvom. V súčasnosti je v zajatí ešte 101 osôb, no predpokladá sa, že nažive je len približne polovica z nich. 

(tasr)

  |  

Video: Sýrski islamisti drancujú Asadovu rezidenciu v Damasku

Povstalci, ktorí v nedeľu obsadili sýrsku metropolu po úteku prezidenta, vydrancovali niekoľko palácov vrátane jedného, o ktorom britská televízia Sky News predpokladá, že ide o rezidenciu Bašára Asada.

Aliancia rebelov vedená hnutím Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) obsadila hlavné mesto Damask po minulotýždňovej prekvapivej ofenzíve, počas ktorej obsadila veľké mestá ako Aleppo, Hamá či Homs. Útok viedli väčšinovo sunnitskí militanti aj z južných provincií Kunajtra či Suwaida pri hraniciach s Izraelom.

https://www.youtube.com/watch?v=97gmNVRdKcA

Militanti na záberoch televízie vynášajú nábytok či obrazy, vyrabovali dokumenty či oblečenie.

(sab)

  |  

Zelenskyj chce s Bidenom diskutovať o pozvánke do NATO pred nástupom Trumpa

Ukrajinský prezident avizoval telefonát s končiacim šéfom Bieleho domu po stretnutí s nemeckým opozičným lídrom Friedrichom Merzom (CDU), citovala ho agentúra Ukrinform.

„Mimochodom, v blízkej budúcnosti sa chystám zavolať prezidentovi (Joeovi) Bidenovi, ak bude mať možnosť, aby so mnou hovoril a nastolil otázku pozvania do NATO, pretože je teraz súčasným prezidentom Spojených štátov a veľa závisí od jeho postoja,“ povedal novinárom Volodymyr Zelenskyj.

Dodal, že „zatiaľ je ťažké hovoriť so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom“, pretože sa ešte neujal úradu a nemá „všetky právomoci“.

„A nemá zmysel diskutovať s prezidentom Trumpom o niečom, čo od neho nezávisí, pokiaľ nie je v Bielom dome,“ vysvetlil Zelenskyj.

Štáty NATO na poslednom zasadnutí ministrov zahraničia v Bruseli 4. decembra vyzvali na zvýšenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, pozvánku však Kyjev nedostal – napriek výzve šéfa ukrajinskej diplomacie Andrija Sybihu, ktorý sa bruselskej schôdzky tiež zúčastnil.

(sab)