Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babišova strana uspela na Ústavnom súde

Český Ústavný súd (ÚS) vyhovel opozičnému hnutiu ANO a zrušil podstatné časti zákona nazývaného „lex Babiš II“, ktorý sprísňoval zákon o konflikte záujmov vrátane pravidiel vlastníctva médií či prijímania dotácií politikmi.

Hnutie ANO malo výhrady ako k obsahu zákona, tak aj k procedúre prijatia, a práve tým sa zaoberal ÚS. Poslanci ANO kritizovali najmä to, že zmena bola súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach a považovali ju preto za takzvaný prílepok.

Pirátsky poslanec Jakub Michálek ju predložil ako pozmeňovací návrh krátko pred koncom druhého čítania uvedenej novely. Podľa šéfky poslaneckého klubu ANO Aleny Schillerovej nebol dostatočný čas na jej prerokovanie.

ÚS sa stotožnil s tým, že návrh Michálka bol prílepok, a preto ho zrušil. Obsahom zákona sa nezaoberal. Rozhodujúcim sa podľa neho stalo pochybenie pri procese prijatia zákona.

"Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu chráni nielen práva súčasnej opozície, ale aj všetkých prípadných budúcich politických menšín," uviedol súd.

Argumentoval tiež tým, že dôvera spoločnosti v zákony je okrem iného podopretá aj o dôveru v proces ich prijímania, ktorý by mal byť otvorený, transparentný a jednoznačný. "Zákon musí byť výsledkom diskurzu vedeného naprieč politickým spektrom.

Náležitý je taký legislatívny proces, ktorý umožňuje otvorenú diskusiu medzi zástancami konkurenčných názorov vrátane názorov menšinových," dodal ÚS. Sprísnenú podobu zákona v auguste podpísal prezident Petr Pavel, platiť mala od budúceho roka.

Na základe normy malo okrem iného platiť, že vrcholoví politici nebudú môcť prevádzkovať televíziu, rozhlas alebo vydávať periodickú tlač, pričom zákaz sa vzťahoval na skutočného vlastníka, aby politici právnu normu neobchádzali.

Pôvodnú podobu zákona "lex Babiš" prijali českí poslanci v roku 2016. Podľa neho stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov.

(tasr)

Minúta  |  

PS pre lex atentát podáva podnet na Ústavný súd: Musíme brániť demokraciu a ľudské práva

Opozičná strana ohlásila podanie podnetu 10. decembra, ktorý je Dňom ľudských práv.

Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) spresnila, že strana namieta skrátené legislatívne konanie, ako aj právne normy, ktoré s atentátom na premiéra nijako nesúvisia - doživotná renta či obmedzovanie zhromaždení vo všeobecnosti.

"Namietame aj nesúlad jednotlivých ustanovení, napríklad celkovú rezignáciu pozitívneho záväzku štátu chrániť pokojné zhromaždenia pred demonštráciou všeobecnou úpravou o zákaze neskoršie ohláseného zhromaždenia," uviedla s tým, že prijaté obmedzenia zhromažďovania sú podľa nej aj zásahom do slobody prejavu.

"Ide o systematickú snahu vládnej moci a koalície obmedziť demokratické inštitúty a kontrolu výkonu verejnej moci zo strany médií či občianskej spločnosti," podotkla Plaváková.

Neopomenula, že medzičasom sa verejnosť sústredí aj na novelu "infozákona", ktorú vetoval aj prezident Peter Pellegrini. Novelu označila za "babráctvo SNS".

Novela infozákona: Nemajetní sa nemajú starať do záležitostí štátu

Mohlo by Vás zaujímať Novela infozákona: Nemajetní sa nemajú starať do záležitostí štátu

"Úmysel je zjavný - obmedzovať prístup verejnosti k informáciám, a prakticky obmedziť kontrolu vlády a iných štátnych orgánov zo strany verejnosti," zhodnotila opozičná poslankyňa.

Stranícka kolegyňa Zuzana Števulová poznamenala, že koalícia sa snaží obmedziť aj ďalšie práva. "A to právo združovať sa, keď sledujeme od začiatku nástupu tejto vlády útoky na mimovládne organizácie a občianske združenia. Začalo sa to úkonom na peniaze, snahou vziať im dotácie, nakoniec máme v parlamente novelu zákona o neziskových organizáciách, ktoré môže vyvrcholiť tým, že sa budú musieť tieto organizácie označovať za lobistov," vyslovila Števulová.

Zároveň vyzvala koaličných poslancov, aby v prípade, ak sa novela zákona o mimovládnych organizáciách dostala na program aktuálnej schôdze, túto nepodporili.

"Nemáme čo oslavovať, musíme byť v strehu a ostražito brániť demokraciu aj ľudské práva, ktoré tu máme," uzavrela na margo Dňa ľudských práv.

(max)

Minúta  |  

Súd uznal riaditeľa Chachalandu Romana Paulínyho za vinného zo zneužívania detí

Vo veci rozhodoval v utorok Mestský súd Bratislava I, rozsudok nie je právoplatný, keďže si prokurátor ponechal lehotu na odvolanie.

Súd uložil Paulínymu trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom. Zároveň ho zaviazal nahradiť poškodenej škodu vo výške vyše 7-tisíc eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd najmä tým, že výpovede svedkov aj ostatné dôkazy riaditeľa Chachalandu dostatočne usvedčujú. Pre podmienečný trest sa rozhodol aj preto, že nie je obava z recidívy a od uplynutia skutku žije Paulíny riadnym životom. Rovnako poukázal na to, že k sexuálnemu zneužívaniu malo dochádzať aj mimo tábora.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči žiadal troj- až 3,5-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. "Dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa podarilo preukázať vinu bez rozumných pochybností. Ponechal som si lehotu na podanie odvolania s tým, že bude nutné zvážiť, či navrhovaný trest v porovnaní s uloženým trestom bude dostačujúci," konštatoval pred novinármi prokurátor.

Obhajoba žiadala Paulínyho oslobodiť. Ako jeden z dôvodov uviedla zánik trestnosti. V záverečnej reči poukázala na to, že okrem výpovede poškodenej neexistuje priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by jej tvrdenia o intímnostiach medzi ňou a organizátorom táborov potvrdzoval, s výnimkou jednej nepriamej svedkyne.

Jej výpoveď bola však podľa obhajoby založená len na tvrdeniach poškodenej s tým, že ich výpovede sa viackrát odlišovali. "Poškodená aj napriek opisovaným skutkom opakovane chodila do tábora Chachaland, aj tam robila vedúcu," uviedol obhajca.

Paulíny čelil obžalobe zo sexuálneho zneužívania, kedy mal podľa prokuratúry vzťah s bývalou účastníčkou tábora Katarínou Danovou v období rokov 2003 až 2006.

Na začiatku predmetného obdobia malo dievča 13 rokov. O prípade hovorila Katarína Danová verejne až v dospelosti. Paulíny vinu odmieta s tým, že išlo len o kamarátsky vzťah.

(tasr)

Minúta  |  

Macron a Scholz chcú spolupracovať so sýrskymi povstalcami, majú však podmienky

Lídri Francúzska a Nemecka sa na spoločnom postupe dohodli v rámci telefonátu, o ktorom informovala nemecká vláda.

Prezident Emmanuel Macron a kancelár Olaf Scholz privítali zvrhnutie vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý podľa nich spôsobil „strašné utrpenie sýrskemu ľudu a veľké škody svojej krajine“.

„(Scholz a Macron) sa zhodli, že sú pripravení spolupracovať s novými predstaviteľmi na princípe základných ľudských práv a ochrany etnických a náboženských menšín,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom v pondelok neskoro večer, ktoré citovala agentúra Reuters.

Prišlo v čase, keď sa vlády na celom svete snažia nadviazať nové kontakty s vedúcou sýrskou povstaleckou skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Tá bola v minulosti spojencom al-Káidy a Spojené štáty, EÚ, Turecko a OSN ju označili za teroristickú organizáciu.

Scholz a Macron sa dohodli, že budú spolupracovať na posilnení angažovanosti Únie v Sýrii vrátane podpory „inkluzívneho“ politického procesu v krajine a budú diskutovať o ďalšom postupe v úzkej koordinácii s partnermi na Blízkom východe.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán sa v USA stretol s Trumpom a Muskom

Maďarský premiér Viktor Orbán napísal o stretnutí v sídle novozvoleného amerického prezidenta Mar-a-Lago na Floride na sociálnej sieti X.

"Dnes USA. Budúcnosť sa začala! Popoludnie v Mar-a-Lago s @realDonaldTrump, @elonmusk a @michaelgwaltz," uviedol Orbán bez ďalších podrobností na sociálnej sieti X.

Obaja lídri sa stretli aj v júli a rokovali o "možnostiach mieru", pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine, uviedol hovorca maďarského premiéra.

Orbán, maďarský premiér a dlhoročný Trumpov stúpenec, je v Európskej únii čoraz viac izolovaný pre svoje väzby na Rusko a nesúhlas s vojenskou pomocou Ukrajine.

Trumpa vyzdvihuje ako "muža mieru", ktorý by rýchlo ukončil vojnu na Ukrajine, a očakáva, že jeho úzke osobné väzby s novozvoleným prezidentom zvýšia jeho postavenie v politicky roztrieštenej Európe a posilnia podporu jeho spojencov v čase, keď doma čelí vážnym prekážkam. Trumpov prechodný tím na žiadosť Reuters o komentár bezprostredne nereagoval.

(tasr)

Minúta  |  

Britská polícia obvinila šesť ľudí z účasti v zakázanej Strane kurdských pracujúcich

Osoby boli obvinené z členstva v teroristickej organizácii a neskôr v utorok sa postavia pred súd, spresnila londýnska polícia vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters.

Tamojšie úrady ešte koncom novembra informovali, že v rámci „významného“ protiteroristického zásahu v Londýne zadržali šesť ľudí pre podozrivú činnosť súvisiacu s PKK. Zadržaní boli štyria muži a dve ženy vo veku 23 až 62 rokov.

Ľavicová PKK je separatistické hnutie, ktoré už desaťročia vedie ozbrojené povstanie za väčšiu autonómiu a posilnenie práv Kurdov na juhovýchode Turecka. Ankara považuje PKK za etnickú separatistickú organizáciu, ktorá na dosiahnutie svojich cieľov používa terorizmus a vyhrážky proti civilistom. V Spojenom kráľovstve patrí medzi zakázané hnutia od roku 2001.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.