Malé dejiny krížov na Slovensku. Rozhovor s Katarínou Nádaskou

Kedy začali kríže na vrcholoch pribúdať na území Slovenska? Čo symbolizovali pre ľudí? Časť kresťanov ich vníma ako bod najbližší k nebu, miesto na modlitbu či ako znak ťažkostí a starostí, ktorý si nesie každý sám.

V 17. storočí sa stavalo veľa krížov po porážke protihabsburských povstaní a reformácie. Stavali sa na popud jezuitov ako symbol víťazstva katolíckej cirkvi. Pribúdali takzvané prícestné kríže, ktoré sa stavali za dedinami, pri ceste a veľmi často pri studničkách. Hovorí sa tomu chotárne studničky. Keď ľudia chodili kosiť lúky alebo pracovali na poli, slúžili na osvieženie a oddych. Osobitnou kategóriou sú kríže na pútnických cestách cez hory a lesy v pravidelných vzdialenostiach. Typickým príkladom sú Levočské vrchy.

Veľmi zaujímavé sú kríže na krížnych cestách, ktoré symbolizovali stretnutie dvoch svetov. Verilo sa, že sa tam môžu objavovať démonické sily, tak tam naši predkovia postavili kríž, ktorý zároveň ukazoval smer. Keď sa pozriete na slovenskú topografiu, nájdete veľa miest, ktoré sa volajú „pri kríži“, „nad krížom“, „tri kríže“ a podobne.

Na lúkach alebo v horách nájdete často kríže, ktoré vznikli ako spomienka na nejaké nešťastie – zavalilo drevorubača, udrel blesk… Aj dnes vidíme kríže pri cestách na mieste autohavárií.

Kríže stavali jednotlivci alebo skupina veriacich. Veľakrát ho chceli vztýčiť rodiny, keď bola vypočutá ich modlitba alebo zažili nejaký zázrak, prípadne ako dar Bohu, ale ani v minulosti to nebolo tak, že sa niekto zobral a postavil kríž, kde sa mu chcelo. Museli to schváliť cirkevné úrady a okrem toho u miestneho duchovného museli zložiť takzvanú fundáciu, teda finančné prostriedky na udržiavanie kríža. Najčastejšie sa stavali drevené.

Zaznamenal som, že sa používali aj na označenie hraníc urbariátov, je to pravda?

Medzi dvoma chotármi bola hranica, ktorú označoval takzvaný chotárny kameň. Často bol v tvare kríža. Na východnom Slovensku som sa ešte pred desiatimi rokmi stretla s tým, že v lese alebo na lúkach bol chotárny kamenný kríž obtočený šatkami. Toto je tradícia z minulosti, keď sa „dievča prespalo“, teda malo mimomanželský sex, ľudovo sa im hovorilo prespanky. Ako jeden z činov pokánia po porušení katolíckej vierouky viazali šatky, ktoré nosili na hlave, okolo kríža. Pred 30 rokmi to bolo na vidieku veľmi bežné, špeciálne u Rusínov, a stávalo sa, že som našla kríž s 10 – 15 šatkami. (Smiech.)

Kríž bol obyčajne nad cestou alebo na kopci. Pre ľudí v minulosti znamenal modlitbu. Pocestný sa zastavil, osviežil sa a bol zaužívaný aj taký pozdrav: Buď pozdravený každý kríž, na ktorom prebýva pán Ježiš. Ľudia sa prežehnali, pomodlili, muži sňali klobúk.

Kríže na vrcholoch vidno nielen na Slovensku, ale najmä v Alpách. Poznáme prípady z Álp, napríklad Grossvenediger, ktorý slúžil ako orientačný bod pre benátskych kupcov, čomu vďačí aj za svoje meno. Tam tradícia siaha do 13. storočia, pôvodne mali chrániť obyvateľov pred búrkami a vyčíňaním počasia, ale najväčší rozmach fenomén nabral v 19. storočí, keď boli často vztyčované po prvovýstupoch na ikonické vrcholy.

Postaviť kríž na kopci nie je čisto slovenská záležitosť, je to typické pre alpské oblasti – Bavorsko, ale aj Rakúsko a talianske dolomity. Je to európska tradícia, pretože Európa je postavená na kresťanských základoch, či sa to niekomu páči alebo nie. Na alpských vrcholoch boli kríže podstatne skôr ako u nás. Pre alpské dedinky a údolia bol kríž na štíte nad nimi symbolom ochrany pred búrkami, bleskami, a tiež orientačný bod, ktorý bolo z diaľky vidno.

U nás sa tradícia stavania vrcholových krížov začína rozvíjať v druhej polovici 19. storočia a súvisí s rozvojom turistiky a horolezectva.

Máte na mysli Uhorský karpatský spolok?

Presne tak. Dôvod bol rovnaký ako v Alpách. My sa na to pozeráme očami súčasnosti, ale v minulosti tu bolo kresťanstvo silno zakorenené a kríž bol prirodzeným symbolom, ktorý nikomu neprekážal. Ľudia sa z nich tešili. V Bavorsku boli kríže nielen na kopcoch, ale aj na školách a súdoch, odkiaľ začínajú miznúť. Multikultúrna spoločnosť si ich už nepraje.

Na Slovensku boli najprv drevené kríže, potom skôr kamenné a liatinové. Jedným z príkladov je kopec Furča v Košiciach, kde je dnes sídlisko. Bola tam studnička a verilo sa, že voda z nej má liečivú moc. Košičania sa v 19. storočí rozhodli, že tam postavia kríž. Jeden z vážených občanov mesta dostal povolenie a už v roku 1846 podľa kroniky postavil prvý drevený kríž. Stalo sa z toho veľmi obľúbené miesto a nahradil ho krásny liatinový kríž. Stojí tam dodnes napriek tomu, že na Furči je sídlisko.

V susednom Poľsku je túra na vrch Giewont veľmi populárnou tradíciou. Známy je príbeh kríža na Gerlachovskom štíte. Stal sa akýmsi znamením odporu horalov proti komunistickému režimu a prežil ho. Poznáte ďalšie vrcholové kríže so zaujímavým príbehom?

Kedysi na tatranské Rysy vystúpil Vladimír Iľjič Lenin. Počas socializmu sa tam robil každoročný masový politicky organizovaný výstup „Mládež putuje na Rysy“, vystupovali tam pionieri, zväzáci a podobne. Nebolo možné, aby na vrchole zostal kríž, ktorý tam pôvodne stál, a bol odstránený.

Sú však aj ďalšie príbehy krížov na kopcoch. Medzi najnovšie patrí vrch Butkov, kde bol v roku 2013 postavený krásny 12-metrový kríž. V okolí kopca bol kameňolom, ktorý patril cementárňam. Vtedajší majiteľ firmy sa stretol v roku 2012 s františkánskym pátrom Eliasom Vellom z Malty, ktorý mu navrhol, že na Butkove by sa krásne vynímal kríž. Majiteľ firmy ho skutočne postavil a vzniklo tam aj sanktuárium. Každý rok tam prichádza stále viac a viac ľudí.

Rada by som spomenula aj kríž na vrchu Mihalinová v Malých Karpatoch, je to v urbári obce Dobrá Voda. V 50. rokoch minulého storočia tam spadlo malé športové lietadlo a obaja pasažieri zahynuli. Zaujímavé je, že tých ľudí nikto nehľadal a nikto o tom nevedel. Až po piatich rokoch tam nejakí turisti našli kostry a trosky podomácky vyrobeného lietadla. Hypotéza bola, že chceli emigrovať a ujsť, čo sa im nepodarilo. Ako pripomienka je tam kríž.

Asi aj vy poznáte výraz tribečský trojuholník. Na Veľkom Tribeči je kríž na pamiatku tých, čo sa v tomto pohorí stratili. Jeden z tamojších kopcov sa volá Javorový vrch, je tam obrovský kríž. V kronike neďalekej obce Zlatno sa píše, že koncom 19. storočia išlo na jarmok do Topoľčian osem ľudí. Nebolo to nič zvláštne, lebo jarmok sa konal každý týždeň, ale títo sa domov nikdy nevrátili. Našli ich na Javorovom vrchu. Osem mŕtvych tiel, ktoré boli naukladané na seba, mali dolámané všetky kosti a rôzne rany, ale nič im nechýbalo. Najprv si ľudia mysleli, že ich prepadli, pretože zbojníci často prepadávali obchodníkov. Lenže oni mali pri sebe peniaze aj tovar. Dodnes sa nepodarilo zistiť, čo sa im stalo. Preto je na tomto vrchu Jarmočný kríž.

V rovnakom pohorí je niekoľko krížov pod kopcom Žibrica, kde bolo kedysi pravdepodobne staroslovanské hradisko a kultové miesto. Domáci vám povedia, že tam vždy bolo pútnické miesto. V Tribeči bolo zrejme veľa slovanských hradísk, pohorie ešte nie je poriadne archeologicky preskúmané.

Za komunizmu režim proti cirkvi tvrdo zasahoval, spomeňme napríklad Akciu K, pri ktorej sa likvidovali mužské rehoľné rády. Dá sa povedať, že minulý režim masovo odstraňoval kríže aj na horách?

Jednoznačne, Rysy neboli jediné. Nešlo len o kríže na vrcholoch, ale aj pri bežných turistických cestách. V ľuďoch to však zostalo a v 90. rokoch začali kríže aj kaplnky obnovovať.

Pritom, keď si zoberieme slovenské pohoria, tak takmer na každom vrchole tie kríže nájdeme. Ak nie na vrcholoch, tak na úpätí. Je to stará tradícia, ako sme si hovorili.

Ateisti namietajú, že náboženské symboly do hôr nepatria. Ako to vnímate vy?

Zachytila som tieto reakcie, v Bavorsku už registrujú aj vandalské ničenie krížov. Sú to barbarské činy, inak sa to ani nedá nazvať. Na Slovensku máme väčšinu kresťanov, hoci nie každý musí byť praktizujúci, a kríže jednoducho patria k nášmu kultúrnemu dedičstvu.

Na alpských vrcholoch miestami nájdete na kotviacich lanách kríža napríklad budhistické farebné vlajočky. Ustúpia novým symbolom?

Keby sme tento rozhovor viedli v 17. storočí a objavili sa na kríži nejaké znaky budhizmu, tak by sme sa mohli baviť o tom, že je to zneuctenie, ale v 21. storočí môžeme byť nad vecou. Možno to vnímať ako prejav ekumenizmu v horách, dôkaz, že dve veľké svetové náboženstvá, kresťanstvo a budhizmus, sú symbolicky spolu na vrchole hory. Tiež je to symbol vzájomnej spolupatričnosti a pomoci ľudí v horách, bez ohľadu na ich vierovyznanie. V horách si skrátka máme pomáhať a byť súdržní, je to nepísané pravidlo.

Budú ešte o 50 rokov na slovenských vrcholoch kríže?

To si netrúfam povedať, ale myslím si, že najbližších 20 rokov určite vydržia. Kresťanstvo je zatiaľ dominantným náboženstvom na Slovensku a je tu silná ľudová religiozita. Keď idem na výskum do terénu, tak mi miestni hovoria, že obnovujú kríže, nadšenci im pomáhajú. U nás kríže miestami pribúdajú, vandalizmus som si všimla oproti Bavorsku len ojedinele.

V ostatných týždňoch sa na sociálnych sieťach objavilo viacero fotiek poškodených krížov, napríklad Červený kríž a Matulov kríž. Viacerí používatelia navrhovali, aby sa už neobnovovali. Považujete kríže za pevnú súčasť horského prostredia?

Tieto hlasy zaznievajú a sú najmä od mladej generácie či ľudí, čo sa hlásia k ateizmu. Treba to očakávať. Aj známy horolezec Reinhold Messner sa trochu kontroverzne vyjadril, že jemu tie kríže neprekážajú, ale v prírode nemajú až tak čo robiť. Faktom je, že je to veľmi stará tradícia. Európa má kresťanské základy a kríže tu majú svoje miesto. Ja si v konečnom dôsledku myslím, že keď celé generácie našich rodičov prežili socializmus, počas ktorého náboženstvo mohlo byť len súkromnou vecou, tak Slovensko zostane aj naďalej kresťanské.