Preskočiť na obsah
  |  

Scholz vyzval domáce podniky: Angažujte sa na Ukrajine

Na nemecko-ukrajinskom hospodárskom fóre v Berlíne kancelár vyhlásil, že ak podniky investujú na Ukrajine dnes a v nasledujúcich rokoch, investujú do budúceho člena Európskej únie.

"Po vojne uvidíme na Ukrajine také tempo rastu a rozvojové príležitosti, aké sme videli len v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v posledných dvoch desaťročiach," povedal Olaf Scholz podľa DPA.

Nemecké hospodárstvo zohralo v týchto úspešných príbehoch významnú úlohu a samo z nich profitovalo, poznamenal kancelár a dodal, že podobný vývoj by privítal aj vo vzťahu k Ukrajine, kde v súčasnosti pôsobí približne dvetisíc nemeckých spoločností. "Mnohé z nich plánujú ďalšie investície. Pomáhajú pri obnove krajiny," uzavrel Scholz.

Napriek neustálym hrozbám a neistote spôsobenej vojnou dosiahol nemecko-ukrajinský obchod v tomto roku rekordnú úroveň s objemom viac ako 12 miliárd eur, uviedol prezident Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory Peter Adrian.

(tasr)

  |  

Štát musí zlikvidovať Covid testy, minie na to desiatky tisíc eur

V centrálnom sklade ministerstva vnútra v Žarnovici sa podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nachádzajú testy za približne 10 miliónov eur.

"Za týchto desať miliónov eur myslím si, že slovenskí občania mohli mať podstatne dôležitejšie veci zabezpečené, ako tieto krabice, ktoré sú tu za nami, a ktoré v krátkom čase budú zlikvidované, pretože tak nám to prikazuje zákon," uviedol šéf rezortu s tým, že za likvidáciu zaplatia 20-tisíc eur.

Pripomenul, že celoplošné testovanie z čias vlády Igora Matoviča stálo viac ako miliardu eur, pričom 350 miliónov eur išlo na samotné testy.

V skladoch sa podľa jeho slov nachádzajú celkom štyri milióny nepoužitých "paličiek" na testovanie a dva milióny antigénových testov, ktoré sú po exspirácii a nikdy neboli použité.

"Takýmto nezodpovedným správaním ohrozovali nielen život a zdravie, ale aj verejné financie Slovenska a ja pevne verím, že tím Covid bude mať o ďalší podnet navyše a bude sa zaoberať aj touto vecou, ako je možné, že niekto dokáže štát riadiť tak, že mu vznikne hospodárska a ekonomická škoda na úrovni desiatich miliónov eur," dodal Šutaj Eštok.

Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia rezortu vnútra Ervín Erdélyi podotkol, že testy boli vlastnými silami vyzbierané počas tohto roka zo všetkých okresných úradov. Ich doba použiteľnosti vypršala vlani, prípadne ešte skôr. Zlikviduje ich vysúťažená súkromná spoločnosť, ktorá ich spáli.

(tasr)

  |  

Najmocnejšou osobou Európy je podľa časopisu Politico talianska premiérka

Giorgia Meloniová sa ocitla na čele rebríčka najvplyvnejších ľudí v Európe, pričom jej cesta z politického outsidera na stabilnú líderskú silu je dôkazom rastúcej vplyvnosti v Bruseli aj vo Washingtone.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa podľa časopisu Politico stala v tomto roku najmocnejšou osobou Európy. Toto medzinárodné médium zaradilo predsedníčku talianskej vlády na čelo svojho rebríčka s názvom „Ročník 2025".

Internetový časopis Politico so sídlom v USA zverejnil rebríček 28 najmocnejších ľudí v Európe.

„Ak ste Elon Musk - najbohatší muž sveta a kľúčový poradca novozvoleného prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa -, číslo, ktoré vytáčate, patrí Giorgii Meloniovej," napísal časopis. Meloniovú označil za dokonalú „predstaviteľku čoraz radikálnejšieho ducha doby, ktorý prekvitá na oboch stranách Atlantiku".

„Za menej ako desať rokov sa líderka pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) dostala z pozície odmietanej politickej outsiderky do funkcie talianskej premiérky a stala sa osobnosťou, s ktorou môže Brusel a teraz aj Washington obchodovať," napísal Politico.

Časopis popísal spôsob, ako Meloniová získala moc a hlavné udalosti počas dvoch rokov jej vlády, ktorá je všeobecne označovaná za jednu z najstabilnejších v povojnovom Taliansku, uvádza agentúra ANSA.

Politico pripomína, že moc v Európe, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, nie je rodovo vyvážená, nie je rasovo pestrá a nie je zastúpená mladými lídrami.

Pápež František je jediným neeurópskym členom tohto rebríčka. Je tiež najpopulárnejšou osobnosťou na sociálnych sieťach s vyše 18 miliónmi sledovateľov na platforme X. To je šesťkrát viac ako druhá v poradí - francúzska krajne pravicová líderka Marine Le Penová.

(tasr)

  |  

Šéf klubu Hlas Puci: Migaľ sa nezúčastňuje na zasadnutiach klubu, asi sa bojí

Richard Puci v reakcii na postoj poslancov za Hlas pri hlasovaniach o niektorých legislatívnych úpravách poznamenal, že situáciu sa bude snažiť v klube vyriešiť interne do najbližšej schôdze Národnej rady.

"Tak máme veselé kluby v poslednom čase. O niektorých veciach sa dozvedáme až pri hlasovaní, bohužiaľ, ale snažíme sa to riešiť všetko za pochodu," skonštatoval Puci.

To, ako chce situáciu riešiť, nekonkretizoval. "Hlavná debata je o tom, že čo sa vlastne stalo, s čím majú problém a prečo to vlastne robia, to nám budú musieť vysvetliť všetkým," ozrejmil s tým, že postup niektorých poslancov z klubu vníma ako porušenie dohôd v rámci klubu.

Puci zároveň potvrdil, že zákonodarca Samuel Migaľ (Hlas), ktorý sa neprezentoval pred hlasovaniami o novelách z dielne rezortu športu a parlament tak nebol uznášaniaschopný, sa zopár dní nezúčastňuje na zasadnutiach poslaneckého klubu. "Asi sa bojí," podotkol s tým, že situáciu by však mal svojim kolegom vysvetliť.

Šéf poslaneckého klubu Hlas tiež potvrdil, že o postupe poslancov za Hlas, ktorí nezahlasovali za návrh reagujúci na výpovede lekárov, bol informovaný. Tlmočili mu, že sa zaprezentujú.

"Dôležité bolo, aby Národná rada nebola blokovaná a to vyjadrenie bolo v tom, že ešte je priestor stále medzi odborármi a ministrom, aby našli zhodu vo veciach, ktoré sú na stole," okomentoval poslanec Ján Ferenčák (Hlas), ktorý za návrh nehlasoval.

Poslanci v stredu posunuli do druhého čítania legislatívu súvisiacu s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za hlasovalo 73 zákonodarcov, teda nie celá koalícia. Návrh nepodporila trojica poslancov za Hlas - Samuel Migaľ, Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš. Tí sa však v sále prezentovali a zabezpečili tak uznášaniaschopnosť parlamentu.

Plénum v stredu zároveň rozhodlo o presune hlasovania o novelách zákonov z dielne ministerstva športu aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní až na nasledujúcu riadnu schôdzu. Ide o návrhy, o ktorých sa už hlasovať malo, plénum však nebolo pred hlasovaniami uznášaniaschopné.

(tasr)

  |  

Putin v telefonáte s Orbánom: Mier na Ukrajine neprichádza do úvahy

Ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore s maďarským premiérom Viktorom Orbánom zdôraznil, že vzhľadom na súčasný vývoj na Ukrajine nie je možné dosiahnuť mier, zatiaľ čo Orbán opätovne vyjadril snahu o diplomatické riešenie konfliktu.

Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.

O rozhovore iniciovanom maďarským premiérom podľa servera 444.hu vydala najskôr správu kancelária ruského prezidenta a následne to potvrdil na Facebooku aj Orbán.

Podľa prezidentskej kancelárie Putin a Orbán „diskutovali o množstve aktuálnych otázok bilaterálnej obchodnej a hospodárskej spolupráce, ktorá sa vo všeobecnosti postupne rozvíja, pričom mimoriadnu pozornosť venovali ďalšej podpore vzájomne výhodných projektov v energetickom sektore." 

  

Politici si vymenili názory aj na tému Ukrajina. Orbán prejavil snahu o spoločné hľadanie politického a diplomatického riešenia krízy a pripomenul okrem iného svoje vzťahy s mnohými západnými lídrami.

Ruská hlava štátu načrtla svoje hodnotenie súčasného vývoja situácie okolo Ukrajiny a konštatovala, že smerovanie kyjevského režimu naďalej vylučuje možnosť mierového urovnania konfliktu.

Server 444.hu poznamenal, že Orbán na Facebooku zverejnil správu o telefonáte až po vydaní vyhlásenia Kremľa.

Premiér v statuse napísal, že ráno mal hodinový telefonický rozhovor s ruským prezidentom a zopakoval už známe tvrdenia svojej vlády, že v súčasnosti prebiehajú najnebezpečnejšie týždne vojny, a že nasadí všetky dostupné prostriedky na podporu prímeria a mieru.

Server dodal, že Putin a Orbán naposledy rokovali v júli, keď maďarský premiér po prevzatí predsedníctva v Rade Európskej únie začal svoju pamätnú "mierovú misiu" a v rámci nej odcestoval aj do Moskvy.

Orbán sa začiatkom tohto týždňa na Floride stretol so znovuzvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa zaviazal dosiahnuť mierovú dohodu do niekoľkých hodín po nástupe do úradu v januári.

(tasr)

  |  

Pellegrini: Prichádza postupne čas na rozhodnutie vlády o výstavbe novej nemocnice v Trnave

Prezident to vyhlásil počas stredajšej návštevy Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), kde sa stretol s predsedom kraja Jozefom Viskupičom a primátorom Trnavy Petrom Bročkom.

O novej nemocnici v Trnave podľa slov Petra Pellegriniho treba hovoriť aj vzhľadom na strategické rozhodnutie vlády dobudovať v neďalekých Jaslovských Bohuniciach tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne.

"Prichádza postupne čas, aby vláda v nasledujúcom období prijala rozhodnutie o výstavbe novej nemocnice v Trnave," zdôraznil prezident s tým, že nová nemocnica by v tomto regióne mala svoje opodstatnenie aj napriek blízkosti hlavného mesta.

Na projekt novej trnavskej nemocnice bolo nedávno vydané právoplatné územné rozhodnutie. "Vláda bude musieť nájsť len odvahu a správny moment, keď rozhodne, v akom časovom horizonte by sa nemocnica v Trnave dala postaviť," doplnil.

Nová trnavská nemocnica by mala podľa predsedu TTSK Viskupiča nadregionálny charakter. "Verím tomu, že po prioritách, ktoré boli určené v iných regiónoch Slovenska, sa trnavský región so svojou ambíciou vystavať nemocnicu dostane na program dňa," podotkol.

Primátor Trnavy Bročka verí, že projekt výstavby novej nemocnice nájde pochopenie na úrovni vlády a získa skôr či neskôr finančné zdroje. "Ak chceme hovoriť o nových blokoch v jadrovej elektrárni, musíme sa baviť aj o doplnkovej infraštruktúre," zdôraznil.

(tasr)