Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini dal zelenú elektronickej verzii dokladov

Novela zákona umožní vytvorenie digitálnych verzií najpoužívanejších dokladov, pričom zmeny budú aj pri vydávaní náhradného cestovného dokladu EÚ.

Občania Slovenskej republiky budú môcť od nového roka využiť aj elektronické verzie dvoch základných a najviac používaných dokladov - občianskeho preukazu a vodičského preukazu.

Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú podpísal prezident SR a ktorou sa mení aj zákon o občianskych preukazoch.        

„V tejto súvislosti sa zmenami v zákonoch vytvárajú základné legislatívne predpoklady na vytváranie digitálnych verzií v mobilných zariadeniach, ako aj na ich overovanie kontrolnými orgánmi," vysvetlil dôvody úpravy rezort vnútra.

Možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov by nemala nijako meniť zaužívané procesy vydávania fyzických dokladov.

„Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie oboch preukazov bude najskôr ich vydanie vo fyzickej podobe. Z právneho hľadiska sú digitálne verzie v návrhu zákona definované ako rovnopisy, čo znamená, že ide o doslovné odpisy fyzických dokladov, s čím sú spojené aj akékoľvek dôvody neplatnosti či nemožnosti ich používať," dodalo ministerstvo.

V prvom štádiu by sa digitálne verzie oboch dokladov mali používať len pri policajnej kontrole okrem hraničných kontrol, kde sa podľa medzinárodných predpisov musia vyžadovať doklady spĺňajúce dané fyzické predpoklady.

Ministerstvo objasnilo, že „v praxi pôjde predovšetkým o využívanie tejto možnosti pri kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície.“ V ďalších fázach projektu sa ráta s rozšírením funkcionalít i dostupnosti pre tretie osoby.

Vydávanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie (EÚ) sa bude taktiež riadiť novými pravidlami. Vyplýva to z novely zákona o cestovných dokladoch, ktorú podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Náhradný cestovný doklad EÚ definuje nová legislatíva ako cestovný doklad s obmedzenou územnou a časovou platnosťou ohraničenou účelom cesty, ktorým je návrat do vlasti alebo iného štátu pobytu, so štandardnou dĺžkou platnosti najviac 15 dní.

„V mimoriadnych prípadoch môže byť náhradný cestovný doklad vydaný aj s dlhšou časovou platnosťou," vysvetlil rezort vnútra.

Novela definuje aj poplatok za vydanie náhradného cestovného dokladu EÚ. Má byť vo výške 50 eur. Na danú sumu sa má zvýšiť aj poplatok za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu a na 100 eur za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Zvýšia sa aj ďalšie konzulárne poplatky tak, aby boli deliteľné piatimi a nebolo nutné používať mince.

(tasr)

  |  

Trump zvažuje letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Zvolený americký prezident Donald Trump zvažuje niekoľko možností, ako zabrániť Iránu vo vývoji vlastných jadrových zbraní, jednou z nich sú preventívne letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, informoval v piatok denník The Wall Street Journal.

Podľa WSJ Trump pracuje na takzvanej "stratégii maximálneho tlaku 2.0". Znamenalo by to obnovenie politiky tvrdých sankcií voči Iránu, ktorú Trump presadzoval počas svojho prvého funkčného obdobia, keď odstúpil od dohody z roku 2015, podľa ktorej mal Irán obmedziť svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií.

Štyri informované zdroje uviedli, že Trump zvažuje dve možné stratégie. Prvá predpokladá, že Spojené štáty zvýšia vojenský tlak na Irán vyslaním veľkého počtu amerických vojakov, lietadiel a lodí na Blízky východ. Tento plán počíta s predajom pokročilých zbraní Izraelu, vrátane bômb na ničenie bunkrov, čo by posilnilo útočné schopnosti izraelskej armády a umožnilo znefunkčnenie iránskych jadrových zariadení.

Druhou možnosťou je hrozba vojenskou silou v kombinácii s tvrdými finančnými sankciami USA, ktoré by mohli podkopať iránsku ekonomiku. Ako píše WSJ, vládu v Teheráne by to mohlo dotlačiť k diplomatickému urovnaniu krízy.

Podľa WSJ Trump hľadá možnosti, ktoré zabránia vypuknutiu novej vojny, vrátane tej, do ktorej by boli zatiahnuté americké ozbrojené sily.

Zdroje WSJ poznamenali, že diskusie o iránskom jadrovom programe sa zintenzívnili, ale zatiaľ sú všetky v počiatočnom štádiu.

Nie je jasné, ktorú možnosť si Trump - ktorý povedal, že sa snaží vyhnúť tretej svetovej vojne - vyberie. V rozhovore pre magazín Time zverejnenom 12. decembra uviedol, že USA by mohli ísť do vojny s Iránom, a to aj preto, že Teherán pripravuje plány na jeho zabitie. „Stať sa môže čokoľvek. Toto je veľmi nestabilná situácia," povedal Trump.

Irán obnovil svoj jadrový program v roku 2019, rok po tom, čo od jadrovej dohody s ním odstúpili Spojené štáty vedené Trumpom. Teherán však dohodu podpísanú aj s ďalšími štátmi ešte do istej miery dodržiaval, avšak napokon od nej úplne odstúpil v januári 2020 po tom, čo pri Trumpom schválenom raketovom útoku zahynul v Bagdade iránsky generál Kásem Solejmání.

(tasr, Times of Israel)

  |  

Nemecko bude v roku 2025 čeliť veľkým problémom, varuje centrálna banka

Deutsche Bundesbank vydala pesimistickú prognózu pre nemeckú ekonomiku na najbližšie roky.

Prezident Bundesbanky Joachim Nagel upozornil na pretrvávajúce hospodárske problémy, ako aj na štrukturálne výzvy, ktorým čelí nemecké hospodárstvo.

Očakávaný hospodársky rast pre rok 2024 znížili na 0,2 percenta, pričom v júni banka predpovedala rast na úrovni 1,1 percenta.

Nagel zdôraznil, že nemecké hospodárstvo, ktoré je výrazne závislé od exportu, čelí rastúcemu riziku protekcionizmu vo svete. Zvlášť varoval pred potenciálnymi obchodnými clami zo strany Spojených štátov, ktoré by mohli spôsobiť pokles nemeckého HDP o 1,3 až 1,4 percenta do roku 2027, ak by ich zaviedli plošne, informuje server Politico.

Bundesbank upozornila aj na zhoršujúcu sa situáciu na trhu práce, ktorý už neplní svoju úlohu v postpandemickom oživení. Nezamestnanosť dosiahla úroveň 6,1 percenta, čo je najviac za uplynulé štyri roky, a očakáva sa ďalší pokles zamestnanosti počas zimy. Výrazné prepúšťanie v priemyselnom sektore, najmä v automobilke Volkswagen, znepokojilo politickú elitu a podkopalo dôveru spotrebiteľov.

„Po mnohých rokoch veľmi priaznivých výsledkov na trhu práce je tento pokles obzvlášť výrazný,“ uviedla centrálna banka vo svojej správe.

(mm)

  |  

Prezident schválil povinnosť oznamovať prepravu hotovosti cez hranice

Prísnejšia kontrola hotovosti na hraniciach EÚ, ktorá vyplýva z novely zákona, nadobudne platnosť od 15. januára.

Do legislatívy sa zavádza povinnosť deklarovať peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave cez vnútornú hranicu Európskej únie. Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini.

Po novom sa bude tiež môcť neuposlúchnutie výzvy príslušníka finančnej správy na oznámenie prepravy hotovosti v sume presahujúcej 10-tisíc eur alebo uvedenie nesprávneho údaju o sume posudzovať ako priestupok, oznámila prezidentská kancelária.

Zavádza sa aj pojem osoba usadená vo vysokorizikovej krajine. Precizujú sa tiež povinnosti pri vykonávaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov a pri vypracovaní programu vlastnej činnosti povinnej osoby.

(tasr)

  |  

Nemecko žiada 100-tisíc eur od muža, ktorého 13 rokov nezákonne väznili

Manfred Genditzki čelí požiadavke nemeckých úradov na zaplatenie takmer 100-tisíc eur za náklady na stravu a ubytovanie počas výkonu trestu.

Táto požiadavka prichádza po tom, čo muž žiadal dodatočné odškodnenie vo výške trištvrte milióna eur za stratu práce a iné následky svojho neoprávneného väznenia.

Genditzki bol v roku 2010 odsúdený na doživotie za údajnú vraždu 87-ročnej seniorky, ktorú mal utopiť vo vani. Na základe nových znaleckých posudkov však súd dospel k záveru, že žena zomrela bez cudzieho zavinenia. Po 13 rokoch ho v roku 2022 prepustili a v nasledujúcom roku ho súd oficiálne oslobodil, referuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Predsedajúca sudkyňa Elisabeth Ehrlová označila prípad za „kumuláciu pochybení“ a mužovi sa ospravedlnila. Napriek tomu štát teraz požaduje preplatenie nielen nákladov na stravu a ubytovanie, ale aj peniaze, ktoré si muž zarobil prácou vo väzení, kde dostával približne dve eurá na hodinu.

Podľa sudcu Simona Pschorra je takáto požiadavka legálnou praxou, ktorú však bývalý minister spravodlivosti Marco Buschmann chcel zrušiť. Hoci bol príslušný návrh zákona pripravený, Spolkový snem ho nestihol prerokovať pre rozpad vládnej koalície kancelára Olafa Scholza.

(mm)

  |  

Peskov: Trumpova administratíva uvalila na Rusko sankcie viac ako 50-krát

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok na brífingu vyhlásil, že Kremeľ má bohaté skúsenosti s viacerými americkými administratívami vrátane tej Trumpovej v rokoch 2017 - 2021.

Podľa Peskova netreba nezabúdať na to, že Spojené štáty počas predchádzajúceho prezidentského obdobia Donalda Trumpa uvalili na Rusko sankcie viac ako 50-krát.

„(Za Trumpa) došlo k mnohým nepriateľským prejavom voči našej krajine. Na to by sme nemali zabúdať," doplnil Peskov. Zároveň však odporučil počkať si, či za druhej Trumpovej vlády nepríde k pozitívnemu vývoju v rusko-amerických vzťahoch.

Peskov okrem toho na brífingu ocenil Trumpovo vyjadrenie o nebezpečnosti úderov taktickými americkými raketami dlhého doletu ATACMS hlboko v ruskom vnútrozemí. Hovorca Kremľa doplnil, že Trumpov postoj je plne v súlade s postojom Moskvy. "To, že chápe príčiny eskalácie, na ruskú stranu zapôsobilo," vyhlásil pred novinármi Peskov.

Trump bol za prezidenta USA zvolený v novembri druhýkrát po jednom volebnom období mimo Bieleho domu. Ako 47. prezident USA bude inaugurovaný 20. januára 2025.

(tasr, reuters)