Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zurabišviliová pred voľbami v Gruzínsku odkázala, že z funkcie neodíde

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila voľbu novej hlavy štátu, ktorá sa uskutoční v sobotu, za „výsmech".

V nadchádzajúcich voľbách nebudú prezidenta voliť voliči, ale vôbec prvýkrát zbor voliteľov, ktorý má 300 členov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.

Okrem nich budú v zbore voliteľov aj zástupcovia regionálnych samospráv, čo podľa analytikov bude mať za následok upevnenie moci vládnej strany Gruzínsky sen. Účasť voliteľov zastupujúcich opozíciu je otázna, keďže jej poslanci prácu parlamentu bojkotujú. Ak bude potrebné druhé kolo voľby prezidenta, uskutoční sa ešte v sobotu.

Gruzínsky sen ako svojho prezidentského kandidáta nominoval bývalého futbalového reprezentanta a poslanca parlamentu za provládnu stranu Sila ľudu Micheila Kavelašviliho, ktorý bol jedným z autorov zákona o zahraničnom vplyve. Prijímanie tohto zákona spôsobilo v krajine násilné protesty a zhoršenie vzťahov Gruzínska so Západom.

Časť gruzínskej spoločnosti kritizuje Kavelašviliho kandidatúru aj preto, že nemá vyššie vzdelanie, informovala stanica Deutsche Welle.

Politológ Gela Vasadze v tejto súvislosti poznamenal, že Kavelašvili nebude "zvoleným, ale vymenovaným prezidentom". Politológ dodal, že v súčasných podmienkach nie je v Gruzínsku možné uskutočniť spravodlivé voľby.        

Prezidentka Zurabišviliová v piatok zopakovala, že "nikam neodchádza". "Som tu a budem tu, pretože táto krajina práve teraz potrebuje legitímnu inštitúciu," objasnila podľa RFE/RL.

Podľa prezidentkinho názoru sú jediným východiskom zo súčasnej krízy v Gruzínsku nové parlamentné voľby. Zopakovala, že jej mandát bude pokračovať až do zvolenia nového prezidenta parlamentom, ktorý vzíde z nových volieb.

Zurabišviliová - podobne ako opozícia - neuznáva výsledok parlamentných volieb, ktoré sa v Gruzínsku konali koncom októbra a za ktorých víťaza bola vyhlásená strana Gruzínsky sen. Zurabišviliová sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.

Po tom, ako staronový premiér Irakli Kobachidze oznámil, že jeho vláda do roku 2028 odkladá prístupové rokovania s EÚ, v Gruzínsku vypukla nová vlna protivládnych protestov.

Zhromaždenia odporcov vlády trvajú už viac ako dva týždne. Zadržaných bolo počas nich niekoľko stoviek ľudí vrátane opozičných politikov. Časť zadržaných po prepustení na slobodu informovala, že boli vystavení policajnému násiliu.

(tasr, rádio sloboda)

Minúta  |  

Nancy Pelosiovú hospitalizovali počas pracovnej cesty v Luxembursku

Kongresmanka Nancy Pelosiová utrpela zranenie, ktoré však jej hovorca bližšie nešpecifikoval.

Pelosiová (84) do Luxemburska pricestovala pri príležitosti 80. výročia bitky o Ardeny, v ktorej spojenecké sily odrazili poslednú veľkú ofenzívu nacistického Nemecka na západnom fronte počas druhej svetovej vojny.

ĐPelosiová počas cesty s delegáciou kongresmanov v Luxembursku utrpela na oficiálnej akcii zranenie a bola prijatá do nemocnice na vyšetrenie," uviedol hovorca Ian Krager vo vyhlásení s tým, že politička pokračuje vo svojej práci.

Kongresmanka zo San Francisca pôsobila ako líderka demokratov v Snemovni reprezentantov 20 rokov, z toho dvakrát ako predsedníčka snemovne - post, na ktorom bola ako vôbec prvá žena a na ktorý rezignovala pred pred takmer dvoma rokmi. V novembrových voľbách opäť obhájila mandát v Kongrese. Naďalej ostáva vplyvnou osobnosťou Demokratickej strany s titulom emeritnej predsedníčky.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Irán súhlasí so zintenzívnením monitorovania v komplexe Fordú

Irán dal súhlas, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAE) posilnila monitorovanie v továrni na obohacovanie uránu v iránskom meste Fordú.

Stalo sa tak v nadväznosti na plány Iránu zvýšiť tam objem výroby vysoko obohateného uránu, ktoré na Západe vyvolali znepokojenie.

MAAE minulý týždeň uviedla, že Irán zrekonštruoval svoj závod na obohacovanie uránu vo Fordú ležiacom južne od Teheránu. Predpokladá, že tieto zmeny by výrazne zvýšili rýchlosť výroby obohateného uránu a Irán by za mesiac mohol vyrobiť viac ako 34 kilogramov vysoko obohateného uránu - v porovnaní s 4,7 kilogramu, ktoré produkuje teraz, dodala MAAE.

MAAE v tejto situácii vyzvala Irán, aby jej urýchlene umožnil inšpekcie.

V dôvernej správe MAAE, s ktorou sa oboznámila aj AFP, sa uvádza, že Irán súhlasil so žiadosťou MAAE, ktorá chce zvýšiť frekvenciu a intenzitu implementácie ochranných opatrení vo Fordú.

Irán trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely a naďalej popiera, že by sa snažil vyrobiť jadrovú zbraň.

MAAE však opakovane upozorňuje, že Irán je jediný štát bez jadrových zbraní, ktorý obohacuje urán na 60-percentnú čistotu. Na zbrojné účely je potrebné obohatenie na čistotu 90 percent, čo sa však po technickej stránke dá z pôvodných 60 percent dosiahnuť pomerne jednoducho.

Británia, Francúzsko a Nemecko v utorok odsúdili posledné kroky Iránu zamerané na rozšírenie jeho jadrového programu a dôrazne ho vyzvali, aby toto svoje konanie zastavil.

Aj hovorca Európskej únie pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni v piatok uviedol, že najnovší krok Iránu je mimoriadne znepokojujúci.

Napätie medzi Iránom a Západom trvá odvtedy, ako Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia na poste prezidenta USA odstúpil od prelomovej dohody s Teheránom z roku 2015. Na základe tejto dohody mal Irán obmedziť svoj jadrový program a výmenou za to získať zmiernenie západných sankcií.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Švédsko pre rekordné ceny kritizuje Nemecko za odstavenie jadra

Švédska vicepremiérka Ebba Buschová obvinila Nemecko z vyvolania dramatického nárastu cien energie po tom, ako Berlín rozhodol o odstavení jadrových elektrární.

Takýto krok negatívne ovplyvňuje nielen Nemecko, ale aj jeho susedov, pričom ohrozuje konkurencieschopnosť a stabilitu európskej ekonomiky, prízvukovala švédska vicepremiérka Ebba Buschová

„V južnom Švédsku máme rekordne vysoké ceny energie, pretože musíme exportovať elektrinu do Nemecka cez podmorské káble. To znížilo dostupnosť elektriny u nás a spôsobilo prudký nárast cien,“ uviedla Buschová. Cena za megawatthodinu na nemeckej burze dosiahla 936 eur, čo je alarmujúca hodnota, referuje denník Bild.

Odstavenie jadrových elektrární a fosílnych zdrojov energie zanechalo nemecký energetický systém závislý na obnoviteľných zdrojoch, ktoré sú citlivé na počasie. „Keď vietor nefúka, tento nevyvážený energetický systém spôsobuje problémy s vysokými cenami elektriny. To je dôsledok odstavenia jadra,“ vyhlásila Buschová.

Vicepremiérka tiež upozornila na širšie negatívne vplyvy tohto rozhodnutia na Európu. Podľa nej by ďalší chod jadrových elektrární v Nemecku posilnil prenosové kapacity a prispel k zníženiu cien energie v celej Európe.

Nárast cien zasahuje aj Nórsko, kde ceny v južnej časti krajiny dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2009. Nórski vládni predstavitelia teraz zvažujú obmedzenie energetických prepojení s Nemeckom a Dánskom, aby zabránili ďalšiemu nárastu cien.

(mm)

Minúta  |  

Európski členovia NATO budú so Zelenským rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny

Stretnutie iniciované generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa bude zaoberať aj možnými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev pre prípad dosiahnutia prímeria.

Rokovanie sa uskutoční pred stretnutím predstaviteľov EÚ so zástupcami krajín západného Balkánu. Očakáva sa na ňom účasť hláv štátov a vlád Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Poľska, ako aj najvyšších predstaviteľov EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Účastníci stretnutia budú podľa informácií DPA rokovať o tom, ako by sa dalo monitorovať prípadné prímerie na Ukrajine. Jednou z možností je rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine.

Tieto úvahy sú založené na scenári, podľa ktorého by sa zvolený americký prezident Donald Trump po návrate do Bieleho domu mohol pokúsiť dotlačiť Ukrajinu a Rusko k rokovaniam. Ak by Ukrajina odmietla, mohol by jej pohroziť prerušením vojenskej pomoci. V prípade odmietnutia zo strany Ruska by zase mohol pohroziť prezidentovi Vladimirovi Putinovi zvýšením vojenskej pomoci Kyjevu.

Trump, ktorý sa úradu ujme 20. januára, v predvolebnej kampani avizoval, že plánuje masívne znížiť vojenskú podporu Kyjevu. Opakovane tiež ubezpečoval, že vojnu na Ukrajine rýchlo ukončí, no nekonkretizoval, ako sa to stane.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Šíiti masovo utekajú zo Sýrie do Libanonu po páde Asadovho režimu

Počet utečencov z krajiny prekročil stotisíc, pričom mnohí ju opúšťajú neoficiálnymi prechodmi, odhadujú libanonské zdroje.

Napriek prísľubom lídra skupiny Haját Tahrír aš-Šám (HTS) Ahmada Šaru, že nová vláda zabezpečí ochranu všetkých menšín, šíiti majú obavy z možného sektárskeho násilia. Niektorí uvádzajú, že čelia anonymným hrozbám, ktoré šíria sociálne siete.

Na hraničných prechodoch sa hromadia tisíce ľudí, ktorí sa snažia uniknúť neistote. Medzi nimi sú aj zdravotná sestra z Damasku, ktorá našla svoj dom vyrabovaný a vypálený, či bývalý vojak, ktorý dostal vyhrážky v hlavnom meste, informuje CNN.

Hoci mnohí šíiti opúšťajú Sýriu, niektorí veria, že menšiny budú môcť spolu žiť v mieri. Husajn Samán, šíitsky otec troch detí, vyjadril nádej, že jeho rodina bude za novej vlády prosperovať, a ocenil lídra HTS za možnosť návratu domov.

Situácia naďalej vyvoláva obavy z eskalácie sektárskeho napätia a neistoty, ktoré sprevádzajú politické a spoločenské zmeny v krajine po páde dlhoročného režimu.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.