14. decembra 2024 | 9:27

Minúta | 14. decembra 2024 | 9:27

Juhokórejský parlament odhlasoval návrh na odvolanie prezidenta

Juhokórejský parlament v sobotu odhlasoval návrh na impeachment (ústavnú obžalobu) prezidenta Jun Sok-jola za jeho neúspešný pokus o vyhlásenie stanného práva minulý týždeň.

Opozícia má 192 hlasov a v 300-člennom parlamente potrebovala dvojtretinovú väčšinu na začatie procesu odvolávania prezidenta z úradu. Za hlasovalo 204 poslancov, 85 bolo proti, traja sa zdržali a osem hlasov bolo neplatných.

Juhokórejský parlament začal rokovať o procese impeachmentu po 16.00 h miestneho času (8.00 SEČ). Siedmi poslanci z Junovej konzervatívnej Ľudovej strany (PPP) už pred hlasovaním potvrdili, že proces odvolávania podporia.

Prvý pokus schváliť odvolávanie minulú sobotu zlyhal po tom, čo takmer všetci poslanci PPP hlasovanie bojkotovali. Druhý návrh na ústavnú obžalobu prezidenta predložila vo štvrtok hlavná opozičná Demokratická strana a päť ďalších menších strán.

Obvinili prezidenta, že porušil ústavu a iné zákony vyhlásením stanného práva 3. decembra. Prezidentský dekrét o šesť hodín neskôr parlament zrušil väčšinou 190 hlasov. Ústavný súd má v súčasnosti len šesť sudcov, takže ich rozhodnutie o ústavnej obžalobe musí byť jednomyseľné.

Ak argumenty opozície potvrdí, Jun bude ako druhý juhokórejský prezident odvolaný. Prezidentka Park Kun-hje prišla o funkciu v roku 2017 pre korupciu, zneužitia moci a porušenie volebného zákona. V roku 2004 prezident Ro Mu-hjun pokus o impeachment ustál a ústavný súd ho vrátil do funkcie.

Mohlo by Vás zaujímať Bývalý šéf rezortu obrany v Južnej Kórei sa vo väzbe pokúsil o samovraždu

Ak by parlament proces ústavnej obžaloby neschválil, Jun by stále mohol čeliť "právnej zodpovednosti" podľa Trestného zákona za vyhlásenie stanného práva, povedal pre agentúru AFP Kim Hjun-jung z Ústavu práva Kórejskej univerzity.

Jun bude zbavený prezidentských povinností hneď po doručení uznesenia o impeachmente do jeho úradu. Prezidentské právomoci dočasne prevezme premiér Han Tok-su. Jun Sok-jol priaznivcom sľúbil, že bude za svoje zotrvanie vo funkcii bojovať a zopakoval svoje stále nepodložené tvrdenia, že opozícia je v spojení s komunistickými nepriateľmi zo Severnej Kórey.

Hlavná opozičná Demokratická strana v sobotu hlasovanie za impeachment označila za "jediný spôsob" ako "zachrániť ústavu, právny štát, demokraciu a budúcnosť Južnej Kórey". "Už nemôžeme znášať Junovo šialenstvo," povedala jedna z poslankýň. Predstaviteľ polície v Soule odhadol, že pred parlamentom je najmenej 200.000 demonštrantov na podporu odvolania prezidenta.

"Ak Jun nebude dnes obvinený, vrátim sa na budúci týždeň," povedal jeden z demonštrantov krátko pred zlomovým hlasovaním. "Budem chodiť každý týždeň, kým sa to nestane," dodal. Na inom mieste v Soule sa tisíce ďalších ľudí zhromaždili na podporu Juna, spievali vlastenecké piesne a mávali juhokórejskými a americkými vlajkami.

"Jun nemal inú možnosť, ako vyhlásiť stanné právo. Schvaľujem každé rozhodnutie, ktoré ako prezident urobil," povedal jeho podporovateľ pre agentúru AFP.

Južná Kórea sa od utorka 3. decembra zmieta v najhoršej vnútropolitickej kríze za posledných niekoľko rokov. Podľa prieskumu Gallupovho kórejského inštitútu, ktorého výsledky boli zverejnené v piatok, prezidenta podporuje už iba 11 percent opýtaných, za jeho obžalobu sa vyslovilo až 75 percent.

(tasr)

14. decembra 2024 | 9:22

Minúta | 14. decembra 2024 | 9:22

Gruzínsky Zbor voliteľov vyberie nového prezidenta, opozícia to odmieta

Pred budovou parlamentu v hlavnom meste Tbilisi, kde voľba prebieha, sa už zhromaždilo množstvo demonštrantov. Tí s novou voľbou prezidenta nesúhlasia pre možné upevnenie moci zo strany Gruzínskej túžby.

V sobotňajších voľbách nevolia prezidenta voliči, ale vôbec prvýkrát zbor voliteľov, ktorý má 300 členov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.

Okrem nich sú v zbore voliteľov aj zástupcovia regionálnych samospráv, čo podľa analytikov bude mať za následok upevnenie moci vládnej strany Gruzínska túžba. Účasť voliteľov zastupujúcich opozíciu je otázna, keďže jej poslanci prácu parlamentu bojkotujú. Ak bude potrebné druhé kolo voľby prezidenta, uskutoční sa ešte v sobotu.

Gruzínska túžba ako svojho prezidentského kandidáta nominovala bývalého futbalového reprezentanta a poslanca parlamentu za provládnu stranu Sila ľudu Micheila Kavelašviliho (53), ktorý bol jedným z autorov zákona o zahraničnom vplyve. Prijímanie tohto zákona spôsobilo v krajine násilné protesty a zhoršenie vzťahov Gruzínska so Západom.

Mohlo by Vás zaujímať Na protestoch v Gruzínsku budú zakázané masky a pyrotechnika, rozhodol parlament

Bývalý futbalista Kavelašvili je členom gruzínskeho parlamentu od roku 2016 a na post prezidenta je jediným kandidátom.

Prozápadná gruzínska opozícia už avizovala, že hlasovanie neuzná, a uviedla, že legitímnou hlavou štátu zostane úradujúca prezidentka Salome Zurabišviliová, pripomína DPA.

Opozícia ani prezidentka neuznávajú ani výsledky parlamentných volieb, ktoré sa v krajine konali koncom októbra tohto roka, zatienili ich však obvinenia z podvodu.

Od konca októbra sú okrem toho v Gruzínsku pouličné protesty proti vládnucej strane Gruzínska túžba, ktoré sa zintenzívnili po tom, čo premiér Irakli Kobachidze odložil vyjednávanie o vstupe krajiny do EÚ do roku 2028.

Došlo i k násilným potýčkam – pri ktorých utrpelo zranenia viacero osôb –, ako aj k stovkám zadržaní. Polícia čelí obvineniam z násilností a mučenia.

Mohlo by Vás zaujímať Zurabišviliová pred voľbami v Gruzínsku odkázala, že z funkcie neodíde

Strana Gruzínska túžba plánuje inauguráciu nového prezidenta zorganizovať ešte 29. decembra. Zurabišviliová označila sobotňajšiu voľbu novej hlavy štátu za "výsmech".

(tase, afp)

14. decembra 2024 | 9:02

Minúta | 14. decembra 2024 | 9:02

Devastáciu okolia katedrály Notre-Dame čiastočne stopli. Obavy však ostávajú

Plán prestavby okolia katedrály Notre-Dame predložený v roku 2023 Národnej komisii pre dedičstvo a architektúru vyvolal obavy a vlnu kritiky. Po rôznych diskusiách a petíciách kľúčové výhrady akceptovali a zapracovali do projektu.

Paríž sa odhodlal urobiť rozsiahle obnovy historických pamiatok, úpravu zelene, zrušiť sa majú určité cesty alebo parkovacie miesta, naopak sa má podporiť alternatívna doprava. Rozsiahla revitalizácia bude od roku 2025 prebiehať aj v okolí katedrály Notre-Dame, ktorá bude stáť hlavné mesto 50 miliónov eur.

Námestie Jean-XXIII je najstaršia verejná záhrada v Paríži, ktorá sa nachádza za katedrálou. Na pozemku dnešnej záhrady bol pôvodne postavený arcibiskupský palác, ktorý bol zničený počas nepokojov v roku 1831. Neskôr bol rozsiahly priestor nahradený v roku 1837 záhradou. Úplne dokončená bola v roku 1844 pod pôvodným názvom Námestie de l'Archevêché. V súčasnosti je pomenovaná po pápežovi Jánovi XXIII.

Súťaž na nový projekt prebiehala bez zohľadnenia výsledkov konzultácie odbornej verejnosti, ktorá mala voči návrhu určité výhrady. Baptiste Gianeselli spustil petíciu za záchranu záhrad, ktorej vyjadrilo súhlas 55 737 podporovateľov.

Rôzne záujmové združenia, CNAP, ako aj podporovatelia petície boli dôrazne proti odstráneniu historických brán, ako aj oplotenia na námestiach Jean-XXIII a l’Île-de-France, ktoré mali byť podľa plánu otvorené počas celého dňa. Brány historického významu na Námestí Jean-XXIII boli postavené v roku 1840 a chránili kultúrne dedičstvo najmä v noci. Záhrada je od požiaru katedrály zatvorená.

Za víťazným projektom stojí belgické architektonické štúdio Bureau Bas Smets, ktoré počítalo s jedným veľkým priestorom, prepojením dvoch susedných záhrad Jean-XXIII a l’Île-de-France. Odstránením uzavretého charakteru týchto záhrad by sa narušil genius loci, celková biodiverzita, ktorú tvoria stromy, záhony a trávniky.

Mohlo by Vás zaujímať Katedrála Notre-Dame v Paríži bola slávnostne otvorená

Najväčšie obavy sa týkajú Námestia Jean-XXIII, kde sa dosiahol najväčší úspech ohľadom kritických pripomienok. Ploty a brány budú ako doteraz zachované na oboch námestiach a v noci zatvorené.

Ešte nie je isté, či ostane nedotknutý mobiliár, ktorý CNAP žiadala, aby sa nemenil. Aktivisti sa obávajú aj možného zániku kvetinových záhonov a voľnejšieho prístupu na trávniky. Uprostred záhrady sa nachádza novogotická fontána Panny Márie z roku 1845, ktorú chráni nárazníková zóna tvorená trávnikom, pri ľahšom prístupe by mohlo prísť k jej znehodnoteniu.

Záhradu skrášľuje viacero umeleckých diel významných osobností, od roku 1907 tu stojí mramorová busta spisovateľa Carla Goldoniho. V roku 2014 bola odhalená socha pápeža Jána Pavla II.

Vedľajšie Námestie l’Île-de-France, na ktorom sa nachádza Pamätník mučeníkov deportácie, pochádzajúci z roku 1962, bude mať prístup na trávnik pre návštevníkov naďalej zakázaný, pokrýva totiž kryptu pamätníka v podzemnej časti.

Jednou z kľúčových zmien je vytvorenie návštevníckeho centra v nevyužitom podzemnom parkovisku, ktoré bolo postavené v 70. rokoch 20. storočia a nachádza sa na úrovni pred hlavným vchodom do katedrály. Súčasťou plánu bude nový prístup do archeologickej krypty. Aktivisti sa obávajú, aby tam neboli nakoniec aj obchody.

Aj napriek architektonickým ústupkom musia byť aktivisti pri predkladaní povolení na jednotlivé práce ostražití.

14. decembra 2024 | 8:55

Minúta | 14. decembra 2024 | 8:55

Slovan dostal trest za správanie sa svojich fanúšikov v Žiline

Disciplinárna komisia Slovenského futbalového zväzu (DK SFZ) udelila klubu ŠK Slovan Bratislava pokutu 5-tisíc eur za nevhodné správanie sa jeho fanúšikov v decembrovom dueli 17. kola Niké ligy na ihrisku Žiliny.

Priaznivci „belasých" navyše nebudú môcť vycestovať na najbližší ligový duel svojho klubu na žilinskom štadióne.

„Správanie sa fanúšikov ŠK Slovan Bratislava v danom stretnutí bolo za hranicou nielen bežných pravidiel slušného správania sa, ale aj hranicou správania sa fanúšikov futbalu ako takého, ktorých primárnou úlohou by mala byť podpora svojho klubu. Fanúšikovia namiesto podpory svojho klubu opakovane vulgárne urážali v podstate všetkých naokolo, pričom vrcholom bolo rasistické bučanie na hráča čiernej pleti," uvádza sa v stanovisku disciplinárky na webe SFZ.

DK SFZ podnikne kroky, aby v prípade, že v stretnutí dôjde k takýmto alebo obdobným rasistickým prejavom, reakcia všetkých zainteresovaných delegovaných osôb smerovala k aktivovaniu platných predpisov. Stretnutie by tak malo byť najskôr prerušené s výzvou na zastavenie týchto prejavov, prípadne aj predčasne ukončené, ak by nedošlo k náprave.

„V stretnutí tiež došlo k použitiu pyrotechniky, kedy nielen samotné stretnutie bolo prerušené až na 8 minút, ale v dôsledku jej použitia došlo aj k zraneniu jedného z fanúšikov, ktorý musel byť ošetrený. Účelom nulovej tolerancie používania pyrotechniky v predpisoch SFZ je v prvom rade ochrana zdravia všetkých fanúšikov," píše sa ďalej v komuniké.

Futbalisti MŠK Žilina triumfovali v spomínanom stretnutí nad Slovanom 2:1.

(tasr)

14. decembra 2024 | 8:41

Minúta | 14. decembra 2024 | 8:41

Ruská výroba civilných lietadiel pre sankcie stagnuje

Z plánovaných 108 civilných dopravných lietadiel od februára 2022 bolo vyrobených len sedem.

Ruská letecká korporácia OAK, súčasť štátnej spoločnosti Rostech, sa ocitla na pokraji kolapsu. Sedem vyrobených lietadiel typu SuperJet 100 bolo dokončených zo zásob získaných pred začiatkom vojny. Okrem nich vznikli len dva prototypy lietadiel Il-96-400M a Il-114, ktoré slúžia na testovanie.

V roku 2022 prijala ruská vláda ambiciózny plán rozvoja leteckého priemyslu, podľa ktorého malo byť vyrobených 14 lietadiel do konca toho istého roku, 25 v roku 2023 a 69 lietadiel v roku 2024. Realita však ukázala, že plán bol od začiatku nereálny.

Podľa zdrojov z odvetvia bol tento program iba "upokojujúcou pilulkou" pre vládu a pokusom o simuláciu činnosti. Informoval o tom server BBC News.

Mohlo by Vás zaujímať Čo sa to stalo s rubľom

Moderné lietadlá ako SuperJet 100 a MS-21 boli navrhnuté s rozsiahlym použitím zahraničných komponentov, ktoré sankcie odrezali od ruského trhu.

Náhrada týchto dielov domácou produkciou sa ukázala byť mimoriadne náročná. Napríklad ruské motory pre lietadlá SuperJet 100 a MS-21 ešte nezískali potrebné certifikáty.

Vzhľadom na obmedzené možnosti sa Rusko obracia k lietadlám z obdobia Sovietskeho zväzu, ako sú Il-96-300 a Il-214, a to napriek ich zastaranosti. Aeroflot dokonca plánuje opätovne nasadiť do prevádzky Boeing 747, hoci boli tieto lietadlá predtým vyradené ako neefektívne.

(mm)

14. decembra 2024 | 7:59

Minúta | 14. decembra 2024 | 7:59

Rusko pripravuje odsun vojenských lietadiel zo Sýrie, naznačujú satelitné snímky

Zábery získané spoločnosťou Maxar ukázali prípravy na prepravu vybavenia na leteckej základni Hmímím v provincii Latákia, ktorá sa nachádza na severozápade Sýrie pri Stredozemnom mori.

Na základni boli zachytené dva ťažké vojenské transportné lietadlá AN-124 s otvorenými nosovými kužeľmi, čo naznačuje, že sú pripravené na náklad. Rovnako tam prebiehalo rozoberanie vrtuľníka Ka-52 a časti systému protivzdušnej obrany S-400 boli balené na transport, referuje CNN.

Michael Kofman, analytik z Carnegie Endowment for International Peace, uviedol, že Rusko zrejme konsoliduje svoje operácie na základniach Hmímím a Tartús.

„Zdá sa, že prebieha odsun. Stále však nie je jasné, či ide o úplné stiahnutie. Existujú indície a fámy, ale je lepšie počkať na ďalšie dôkazy,“ poznamenal Kofman.

Základňa Tartús na pobreží Stredozemného mora ostala podľa snímok Maxar z utorka nezmenená. Zábery ukázali prítomnosť dvoch fregát pri pobreží.

Mohlo by Vás zaujímať Ofenzívu, ktorá viedla k pádu Asada, plánovali rebeli od minulého roka

V stredu Kremeľ zdôraznil, že zabezpečenie bezpečnosti ruských vojenských základní a diplomatických misií v Sýrii má „najvyššiu prioritu“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol poskytnúť podrobnosti o počte ruských vojakov v Sýrii alebo o stave prípadných evakuácií, pričom potvrdil, že Moskva udržuje kontakt s novým vedením v Damasku.

(mm)

14. decembra 2024 | 6:45

Minúta | 14. decembra 2024 | 6:45

Británia, Taliansko a Japonsko do roku 2035 predstavia nové stíhacie lietadlo

Nadzvukové lietadlo novej generácia a nahradiť ním model Eurofighter Typhoon.

V tlačovom vyhlásení uviedli, že ide o „kľúčový moment pre medzinárodný letecký a obranný priemysel."

Vznik novej spoločnosti predstavuje výrazný krok vpred od počiatočnej iniciatívy týchto krajín o vývoji spoločného stíhacieho lietadla z roku 2022 nazvanej Global Combat Air Programme (GCAP).

Technológia stealth, ktorú na vývoj a konštrukciu nového lietadla využijú, do istej miery zamedzuje identifikáciu lietadla pomocou radarov a infračerveného žiarenia.

Mohlo by Vás zaujímať Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Tento nový dvojmotorový model by malo byť možné prevádzkovať s posádkou i bez nej a jeho súčasťou by mali byť laserové zbrane a virtuálny kokpit. Cieľom projektu je odpovedať na hrozbu Ruska a Číny.

Krajiny sú v iniciatíve GCAP zastúpené svojimi zbrojárskymi spoločnosťami. Britská BAE Systems, taliansky Leonardo a japonská Japan Aircraft Industrial Enhancement (JAIEC) budú mať vo firme každá rovnaký 33,3 percentný podiel.

Sídlo spoločnosti sa bude nachádzať v Spojenom kráľovstve a na jej čele bude stáť Talian, ktorého meno oznámia partneri neskôr. Nový podnik by mal vzniknúť do polovice roka 2025.

V rámci projektu spoja dva odlišné návrhy nového stíhacieho lietadla - britského Tempest a japonského F-X. V predošlom vývoji modelu Tempest pracovali Briti aj s možnosťou integrácie umelej inteligencie či rozšírenej reality.

Podľa riaditeľa BAE Systems nová firma „...bude lídrom vo vývoji novej generácie bojového leteckého systému a vytvorí dlhodobé, vysoko hodnotné a kvalifikované pracovné miesta v partnerských krajinách na desaťročia dopredu."

Hoci rozpočet firmy zatiaľ zverejnený nebol, riaditeľ spoločnosti Leonardo Roberto Cingolani v novembri oznámil, že talianske ministerstvo obrany na projekt už vyčlenilo 8,8 miliárd eur.

Lietadlo by malo byť uvedené do prevádzky v roku 2035, pred konkurenčným európskym projektom FCAS – vedeným Parížom, Berlínom a Madridom – a očakáva sa, že bude v prevádzke do roku 2070.

(tasr, reuters)

14. decembra 2024 | 5:46

Minúta | 14. decembra 2024 | 5:46

Scholz: Dobre integrovaní sýrski utečenci sú v Nemecku naďalej vítaní

Pravicoví a konzervatívni politici ich totiž po zvrhnutí režimu Bašára Asada vyzvali, aby sa vrátili do svojej domovskej krajiny.

„Tí, ktorí tu pracujú, ktorí sú dobre integrovaní, sú v Nemecku naďalej vítaní. To je samozrejmé," uviedol líder sociálnych demokratov a kancelár Olaf Scholz v príspevku na sociálnej sieti X, pričom poznamenal, že „niektoré vyhlásenia z posledných dní hlboko destabilizovali našich spoluobčanov sýrskeho pôvodu".

V Nemecku žije približne milión Sýrčanov, z ktorých väčšina prišla do krajiny počas migračnej krízy v roku 2015, vyvolanej občianskou vojnou, ktorá v Sýrii vypukla v roku 2011. Niektorí z nich odvtedy získali nemecké občianstvo, väčšina však nie a preto sú viac ohrození vyhostením.

Mohlo by Vás zaujímať Viaceré európske krajiny vyzývajú EÚ na urýchlenie procesu reemigrácie

Nemecko, podobne ako ďalšie európske krajiny vrátane Rakúska a Švédska, v pondelok, iba deň po páde Asadovej vlády oznámilo, že pozastavuje nové žiadosti Sýrčanov o azyl.

Alice Weidelová, spolupredsedníčka krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), neskôr v ten deň vyhlásila, že nemecké hranice „sú zatvorené a ďalších neprijmeme".

AfD získala obrovskú popularitu pre obavy z náhleho prílevu migrantov. Strana by podľa prieskumov verejnej mienky mohla skončiť vo februárových voľbách druhá a Weidelová sa v nich bude uchádzať o post kancelárky.

Stredopravá opozičná strana CDU, ktorá je momentálne na čele prieskumov, tiež vyzvala sýrskych utečencov na návrat domov. Poslanec za CDU Jens Spahn navrhol, aby Berlín vyslal charterové lety do Sýrie a ponúkol 1000 eur „každému, kto sa chce vrátiť".

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Podľa v piatok zverejnenej nemeckej štúdie by krajina mohla zápasiť s nedostatkom pracovnej sily, najmä v zdravotníctve, ak by sa Sýrčania vrátili domov. Podľa spravodajského magazínu Der Spiegel v Nemecku pracuje 5758 sýrskych lekárov.

(tasr, afp)

14. decembra 2024 | 3:58

Minúta | 14. decembra 2024 | 3:58

USA: Neočakáva sa, že čínsky prezident príde na Trumpovu inauguráciu

S odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s plánovaním inaugurácie o tom v piatok informovala spravodajská televízia CBS News.

CBS News v stredu informovala, že Donald Trump osobne pozval čínskeho prezidenta Si-Ťin Pchinga na inauguráciu krátko po svojom zvolení v novembri. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

„Máme dobré vzťahy s Čínou. Mám dobrý vzťah," povedal Trump v piatok pre CBS News. „Hovorili sme a diskutovali s prezidentom Sim o niektorých veciach," uviedol Trump, no odmietol ísť do detailov.

Pozvanie Si Ťin-pchinga, ktoré bolo doručené mimo oficiálnych diplomatických kanálov, prekvapilo Peking i spojencov USA.

V súlade s bežnou praxou sa očakáva, že sa na udalosti 20. januára zúčastní čínsky veľvyslanec v USA s manželkou. Zdroje pre CBS News uviedli, že sa k nim môžu pridať ešte ďalší predstavitelia Pekingu.

Budúca hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová nevedela odpovedať na otázku, či čínsky prezident prijal Trumpovo pozvanie na inauguráciu, potvrdila len, že boli pozvaní aj ďalší svetoví lídri.

Na inaugurácie prezidentov USA obvykle pozývajú veľvyslancov a iných diplomatov. Záznamy amerického ministerstva zahraničných vecí od roku 1874 ukazujú, že na tomto slávnostnom odovzdávaní moci sa nijaký zahraničný líder nikdy nezúčastnil, uviedla CBS News.

Trump do svojej vlády nominoval početných kritikov Číny vrátane Marca Rubia, ktorého si vybral za ministra zahraničných vecí. Samotný Trump počas predvolebnej kampane pohrozil ďalšími clami na čínsky tovar.

(tasr, cbs)

13. decembra 2024 | 22:17

Minúta | 13. decembra 2024 | 22:17

Ofenzívu, ktorá viedla k pádu Asada, plánovali rebeli od minulého roka

Moment na začatie operácie proti Asadovmu režimu nastal vraj koncom novembra, keď boli najdôležitejší spojenci Sýrie - Irán a Rusko - zaujatí inými konfliktami.

Islamistami vedení sýrski povstalci začali plánovať svoju ofenzívu, ktorá viedla k prekvapivému zvrhnutiu prezidenta Bašára Asada, pred rokom, odhalil v piatok v rozhovore pre denník Guardian veliteľ ozbrojeného krídla skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) abú Hasan Hamwí.

Tvrdí, že išlo o vysoko disciplinovanú operáciu, ktorá zahŕňala tesnú koordináciu s ďalšími opozičnými zoskupeniami po celej Sýrii.

Hamwí vo svojom prvom rozhovore so zahraničnými médiami od pádu Asadovho režimu hovoril o tom, ako HTS, ktorá dlhodobo ovládala časti na severozápade Sýrie, komunikovala s povstalcami na juhu s cieľom vypracovať jednotný plán boja, aby nakoniec obkľúčili Damask z oboch strán.

Pripomenul, že HTS v roku 2019 oslabila úspešná operácia vládnych síl. Vtedy si skupina podľa neho uvedomila, že "základným problémom bola absencia jednotného vedenia a kontroly nad bojom".

V snahe napraviť svoje chyby začala HTS minulý rok s prípravou odvetnej operácie zvanej "Odstrašenie agresie", ktorej zámerom bolo zvrhnutie prezidenta Asada.

Celková príprava však trvala roky. Hamwí povedal, že skupina za ten čas posilnila svoju kontrolu nad ostatnými opozičnými skupinami na severozápade Sýrie, vycvičila vlastnú domobranu a vypracovala "komplexnú vojenskú doktrínu".

V rozhovore hovoril napríklad o tom, že si HTS začala vyrábať vlastné zbrane, vozidlá i muníciu. Svojimi obmedzenými zdrojmi okrem iného čelila letectvu Asadovho režimu, ktorý mal navyše podporu Ruska a Iránu.

Preto v rámci skupiny vznikla jednotka bezpilotných lietadiel, ktorá združovala inžinierov, mechanikov a chemikov. "Zjednotili sme ich znalosti a stanovili jasné ciele: potrebovali sme prieskumné drony, útočné drony a samovražedné drony, pričom sme sa zamerali na dolet a výdrž," povedal Hamwí s tým, že výroba dronov sa začala v roku 2019.

Moment na začatie operácie proti Asadovmu režimu podľa agentúry AFP nastal koncom novembra, keď boli najdôležitejší spojenci Sýrie - Irán a Rusko - zaujatí inými konfliktami.

Rebelom sa v krátkej ofenzíve podarilo obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Hamá i Homs na severe a napokon aj Damask, čo prinútilo Asada z vlasti utiecť. Politický azyl mu na pokyn prezidenta Vladimira Putina udelilo Rusko.

"Mali sme presvedčenie podložené historickým precedensom, že Damask nemôže padnúť, kým nepadne Aleppo. Sila sýrskej revolúcie bola sústredená na severe a my sme verili, že po oslobodení Aleppa sa budeme môcť presunúť na juh smerom k Damasku" povedal Hamwí.

HTS je viacerými západnými krajinami zaradená na zoznam teroristických organizácií. Tvrdí ale, že sa od svojich koreňov v džihádistickej sieti odklonila. Od prevzatia moci sa svojimi vyhláseniami snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii i zahraničné vlády, že nastolí inkluzívnu vládu.

"Potvrdzujeme, že menšiny v Sýrii sú súčasťou národa a majú právo vykonávať svoje rituály, vzdelanie a služby ako každý iný sýrsky občan. Režim zasial rozdelenie a my sa snažíme, ako je to len možné, tieto rozdiely preklenúť," dodal veliteľ ozbrojeného krídla HTS.

(tasr, afp)

13. decembra 2024 | 21:47

Minúta | 13. decembra 2024 | 21:47

Brazílskeho prezidenta prepustili z jednotky intenzívnej starostlivosti

Brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu po utorkovej náhlej operácii z dôvodu krvácania do mozgu v piatok preložili z jednotky intenzívnej starostlivosti do polointenzíveho režimu v nemocnici Sírio-Libanes v Sao Paule.

Na sociálnej sieti X zverejnil video, ako sa prechádza po chodbách nemocnice.

Podľa predstaviteľa prezidentskej kancelárie Lula je teraz v polointenzívnom liečebnom režime. Znamená to, že ho lekári monitorujú v pravidelných intervaloch.

„Prosím, buďte pokojní. Cítim sa silný. Prechádzam sa po chodbách, veľa sa tu rozprávam, dobre jem a čoskoro budem pripravený vrátiť sa domov a pokračovať v práci a starostlivosti o každú brazílsku rodinu," napísal prezident Lula na sieť X spolu s videom z nemocnice. Už predtým lekári avizovali, že dve tohtotýždňové operácie mozgu - prvá núdzová v utorok a menšia doplnková vo štvrtok - nebudú mať vplyv na jeho kognitívne funkcie.

Podľa lekára Marcosa Stavaleho je riziko, že by 79-ročného prezidenta opäť postihlo krvácanie do mozgu, štatisticky zanedbateľné. Z nemocnice by ho mali prepustiť v pondelok alebo utorok.

Lekári tento týždeň obmedzili návštevy u Lulu len na rodinných príslušníkov. Napriek tomu podľa ministrov vykonával niektoré povinnosti, napríklad elektronicky podpisoval dokumenty. Časť jeho pracovných povinností prevzal viceprezident Geraldo Alckmin, ktorý v utorok prijal aj slovenského premiéra Roberta Fica.

Mohlo by Vás zaujímať Brazílsky viceprezident urobil prešľap. Roberta Fica predstavil ako premiéra Juhoslávie

(tasr, afp)

13. decembra 2024 | 20:40

Minúta | 13. decembra 2024 | 20:40

Slovenskí hokejisti zvíťazili nad Lotyšmi 2:1, obhájili prvenstvo na domácom turnaji

V piatkovom zápase v Poprade triumf zaradili gólmi Šimon Petráš a Jakub Minárik.

Slovenskí hokejisti obhájili prvenstvo na domácom Vianočnom Kaufland Cupe. Na tradičnom podujatí tak zvíťazili aj tretíkrát a majú na ňom stopercentnú bilanciu, keď sa tešili vo všetkých šiestich dueloch.

Turnaj na Zimnom štadióne v Poprade slúžil tímu trénera Craiga Ramsayho ako príprava pred MS, ktoré sa uskutočnia vo Švédsku a Dánsku od 9. do 25. mája. Na druhom mieste v tabuľke skončili Lotyši, ktorí vo vzájomnom stretnutí zdolali Nórsko 3:0.

Slováci sa predtým predstavili na novembrovom Nemeckom pohári a po ôsmich rokoch ho vyhrali, keď pokorili okrem domácej reprezentácie aj Dánsko a Rakúsko.

Slováci mali lepší vstup do zápasu, ale strely Takáča a aj Turana zneškodnil Vitols. Postupne sa dostali do ofenzívy aj Lotyši, no Škorvánek s ich zakončeniami nemal problém. V polovici prvej tretiny nevyšla rozohrávka obrancovi Kalkisovi, keď našiel medzi kruhmi voľného Grígera. Ten však ešte hľadal svojich spoluhráčov, no Minárik nedokázal pretlačiť puk do siete. V 15. minúte už Slováci skórovali, Petrášova strela prepadla Vitolsovi cez lapačku do brány. Krátko na to Sukeľ našiel spoza brány Kudrnu, ale ten vo veľkej šanci neuspel. Pred prestávkou mohol vyrovnať Ravinskis, no trafil žŕdku.

V úvode druhej časti dvakrát zahrozil Batna, ale Škorvánek podržal svoj tím. Slováci odpovedali tlakom v útočnom pásme, Buček a Kudrna však nepridali druhý gól. V 28. minúte prešiel ľahko cez obranu Rubins a na druhej strane si vytvoril streleckú príležitosť Faško-Rudáš, no ani jeden sa nedokázal presadiť. Veckaktins v polovici duelu spálil veľkú šancu na prvý gól Lotyšov, ktorí však pridali a o chvíľu bol sám pred bránou Cjunskis, ale ani on nevyrovnal. Potom sa opäť pripomenul Veckaktins, Škorvánek však držal opäť dobre zasiahol. V 37. minúte Dzierkals našiel voľného Batnu, ktorý z otočky bekhendom už upravil na 1:1. Pobaltský tím mohol krátko na to výsledok preklopiť na svoju stranu, Purmalis sa dostal do samostatného úniku, no opäť sa vyznamenal slovenský brankár.

Na začiatku tretieho dejstva pálil aktívny Buček, Vitols držal nerozhodný výsledok. Zverenci Ramsayho dostali presilovku, ale v krátkom slede za sebou sa neujali zakončenia Takáča, Grígera ani Petráša. Lotyši sa na druhej strane už tešili z využitia početnej výhody, Batna však trafil konštrukciu bránky. V ďalších minútach diváci sledovali boj o stredné pásmo. Slováci však z časom išli za gólom. Ten prišiel v 56. minúte, Kochova strela sa odrazila k Minárikovi, ktorý z dorážky dostal puk do siete. Roman 86 sekúnd pred koncom netrafil prázdnu bránku, ale keďže lotyšský brankár hodil hokejku, Buček mal šancu rozhodnúť z trestného strieľania. Vitols ho však vychytal.

Vianočný Kaufland Cup 2024:

SLOVENSKO – Lotyšsko 2:1 (1:0, 0:1, 1:0)

Góly: 15. Petráš, 56. Minárik (Gríger, Koch) – 37. Batna (Dzierkals, Andžans). Rozhodcovia: Stano, Snášel ml. - Bogdaň, Stanzel, vylúčení: 2:4 na 2 min, presilovky a oslabenia: 0:0, 4233 divákov (vypredané).

SLOVENSKO: Škorvánek – Mudrák, Žiak, Petrovický, Koch, Turan, Gajdoš, Bačik, Golian – Lantoši, Tamáši, Takáč – Buček, Gríger, Minárik – Faško-Rudáš, Sukeľ, Kudrna – Petráš, Roman, Lukošik

Lotyšsko: Vitols – Komuls, Rubins, Kalkis, Bindulis, Smons, Sejejs, Andžans, Fenenko – Krastenbergs, Batna, Dzierkals – Tralmaks, Egle, Ravinskis – Veckaktins, Smirnovs, Golovkovs – Bukarts, Dukurs, Cjunskis – Purmalis

(tasr)

13. decembra 2024 | 19:24

Minúta | 13. decembra 2024 | 19:24

Zurabišviliová pred voľbami v Gruzínsku odkázala, že z funkcie neodíde

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila voľbu novej hlavy štátu, ktorá sa uskutoční v sobotu, za „výsmech".

V nadchádzajúcich voľbách nebudú prezidenta voliť voliči, ale vôbec prvýkrát zbor voliteľov, ktorý má 300 členov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.

Okrem nich budú v zbore voliteľov aj zástupcovia regionálnych samospráv, čo podľa analytikov bude mať za následok upevnenie moci vládnej strany Gruzínsky sen. Účasť voliteľov zastupujúcich opozíciu je otázna, keďže jej poslanci prácu parlamentu bojkotujú. Ak bude potrebné druhé kolo voľby prezidenta, uskutoční sa ešte v sobotu.

Gruzínsky sen ako svojho prezidentského kandidáta nominoval bývalého futbalového reprezentanta a poslanca parlamentu za provládnu stranu Sila ľudu Micheila Kavelašviliho, ktorý bol jedným z autorov zákona o zahraničnom vplyve. Prijímanie tohto zákona spôsobilo v krajine násilné protesty a zhoršenie vzťahov Gruzínska so Západom.

Časť gruzínskej spoločnosti kritizuje Kavelašviliho kandidatúru aj preto, že nemá vyššie vzdelanie, informovala stanica Deutsche Welle.

Politológ Gela Vasadze v tejto súvislosti poznamenal, že Kavelašvili nebude "zvoleným, ale vymenovaným prezidentom". Politológ dodal, že v súčasných podmienkach nie je v Gruzínsku možné uskutočniť spravodlivé voľby.

Prezidentka Zurabišviliová v piatok zopakovala, že "nikam neodchádza". "Som tu a budem tu, pretože táto krajina práve teraz potrebuje legitímnu inštitúciu," objasnila podľa RFE/RL.

Podľa prezidentkinho názoru sú jediným východiskom zo súčasnej krízy v Gruzínsku nové parlamentné voľby. Zopakovala, že jej mandát bude pokračovať až do zvolenia nového prezidenta parlamentom, ktorý vzíde z nových volieb.

Zurabišviliová - podobne ako opozícia - neuznáva výsledok parlamentných volieb, ktoré sa v Gruzínsku konali koncom októbra a za ktorých víťaza bola vyhlásená strana Gruzínsky sen. Zurabišviliová sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.

Po tom, ako staronový premiér Irakli Kobachidze oznámil, že jeho vláda do roku 2028 odkladá prístupové rokovania s EÚ, v Gruzínsku vypukla nová vlna protivládnych protestov.

Zhromaždenia odporcov vlády trvajú už viac ako dva týždne. Zadržaných bolo počas nich niekoľko stoviek ľudí vrátane opozičných politikov. Časť zadržaných po prepustení na slobodu informovala, že boli vystavení policajnému násiliu.

(tasr, rádio sloboda)

13. decembra 2024 | 18:59

Minúta | 13. decembra 2024 | 18:59

Irán súhlasí so zintenzívnením monitorovania v komplexe Fordú

Irán dal súhlas, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAE) posilnila monitorovanie v továrni na obohacovanie uránu v iránskom meste Fordú.

Stalo sa tak v nadväznosti na plány Iránu zvýšiť tam objem výroby vysoko obohateného uránu, ktoré na Západe vyvolali znepokojenie.

MAAE minulý týždeň uviedla, že Irán zrekonštruoval svoj závod na obohacovanie uránu vo Fordú ležiacom južne od Teheránu. Predpokladá, že tieto zmeny by výrazne zvýšili rýchlosť výroby obohateného uránu a Irán by za mesiac mohol vyrobiť viac ako 34 kilogramov vysoko obohateného uránu - v porovnaní s 4,7 kilogramu, ktoré produkuje teraz, dodala MAAE.

MAAE v tejto situácii vyzvala Irán, aby jej urýchlene umožnil inšpekcie.

V dôvernej správe MAAE, s ktorou sa oboznámila aj AFP, sa uvádza, že Irán súhlasil so žiadosťou MAAE, ktorá chce zvýšiť frekvenciu a intenzitu implementácie ochranných opatrení vo Fordú.

Irán trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely a naďalej popiera, že by sa snažil vyrobiť jadrovú zbraň.

MAAE však opakovane upozorňuje, že Irán je jediný štát bez jadrových zbraní, ktorý obohacuje urán na 60-percentnú čistotu. Na zbrojné účely je potrebné obohatenie na čistotu 90 percent, čo sa však po technickej stránke dá z pôvodných 60 percent dosiahnuť pomerne jednoducho.

Británia, Francúzsko a Nemecko v utorok odsúdili posledné kroky Iránu zamerané na rozšírenie jeho jadrového programu a dôrazne ho vyzvali, aby toto svoje konanie zastavil.

Aj hovorca Európskej únie pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni v piatok uviedol, že najnovší krok Iránu je mimoriadne znepokojujúci.

Napätie medzi Iránom a Západom trvá odvtedy, ako Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia na poste prezidenta USA odstúpil od prelomovej dohody s Teheránom z roku 2015. Na základe tejto dohody mal Irán obmedziť svoj jadrový program a výmenou za to získať zmiernenie západných sankcií.

(tasr, afp)

13. decembra 2024 | 18:55

Minúta | 13. decembra 2024 | 18:55

Švédsko pre rekordné ceny kritizuje Nemecko za odstavenie jadra

Švédska vicepremiérka Ebba Buschová obvinila Nemecko z vyvolania dramatického nárastu cien energie po tom, ako Berlín rozhodol o odstavení jadrových elektrární.

Takýto krok negatívne ovplyvňuje nielen Nemecko, ale aj jeho susedov, pričom ohrozuje konkurencieschopnosť a stabilitu európskej ekonomiky, prízvukovala švédska vicepremiérka Ebba Buschová

„V južnom Švédsku máme rekordne vysoké ceny energie, pretože musíme exportovať elektrinu do Nemecka cez podmorské káble. To znížilo dostupnosť elektriny u nás a spôsobilo prudký nárast cien,“ uviedla Buschová. Cena za megawatthodinu na nemeckej burze dosiahla 936 eur, čo je alarmujúca hodnota, referuje denník Bild.

Odstavenie jadrových elektrární a fosílnych zdrojov energie zanechalo nemecký energetický systém závislý na obnoviteľných zdrojoch, ktoré sú citlivé na počasie. „Keď vietor nefúka, tento nevyvážený energetický systém spôsobuje problémy s vysokými cenami elektriny. To je dôsledok odstavenia jadra,“ vyhlásila Buschová.

Vicepremiérka tiež upozornila na širšie negatívne vplyvy tohto rozhodnutia na Európu. Podľa nej by ďalší chod jadrových elektrární v Nemecku posilnil prenosové kapacity a prispel k zníženiu cien energie v celej Európe.

Nárast cien zasahuje aj Nórsko, kde ceny v južnej časti krajiny dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2009. Nórski vládni predstavitelia teraz zvažujú obmedzenie energetických prepojení s Nemeckom a Dánskom, aby zabránili ďalšiemu nárastu cien.

(mm)

13. decembra 2024 | 17:55

Minúta | 13. decembra 2024 | 17:55

Švajčiarsko chce pre prudký nárast antisemitizmu zakázať nacistické symboly

Príslušný zákon by v prípade porušenia ukladal pokutu 200 švajčiarskych frakov (213 eur).

Vláda návrh zákona predložila na konzultáciu, ktorá potrvá do konca marca budúceho roka a zahŕňa aj osobitný zákaz „iných extrémistických symbolov" v budúcnosti.

Po prípadnom prijatí legislatívy bude zmenený a doplnený trestný zákonník tak, aby bolo možné potrestať každého, kto používa „rasistický, extrémistický, nacistický symbol alebo symbol obhajujúci násilie, s cieľom propagovať ideológiu, ktorú predstavuje".

Švajčiarsko chce však podľa AFP zájsť ešte ďalej, než je len zákaz všeobecne známych symbolov tretej ríše - chce ho totiž rozšíriť aj o ich špecifické variácie, ktoré používali a používajú stúpenci nacistickej ideológie. V rozpore s navrhovaným zákonom by tak bolo aj používanie symbolov „18" - prvého a ôsmeho písmena abecedy, ktoré označujú iniciály Adolfa Hitlera, - a „88" spojené s pozdravom "Heil Hitler".

Federálna vláda tvrdí, že rozhodujúcu úlohu bude vždy zohrávať kontext, v ktorom budú tieto znaky použité.

Takisto sa podľa novej úpravy ustanovujú výnimky pre použitie týchto symbolov vo vzdelávacej, vedeckej, umeleckej alebo novinárskej praxi, ale len „v rámci toho, čo umožňuje sloboda prejavu".

Zakázané nebude ani používanie existujúcich náboženských symbolov - vrátane budhistických, hinduistických, džinistických -, ktoré sú identické alebo podobné nacistickým.

V Švajčiarsku, podobne ako inde v Európe, v posledných rokoch dramaticky stúpol počet antisemitských incidentov, a to predovšetkým po začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal teroristický útok militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.

Vo francúzsky hovoriacej časti Švajčiarska zaznamenala ženevská organizácie CICAD minulý rok rekordných 944 antisemitských incidentov, čo je viac než 70 percent v porovnaní s rokom 2022.

„Tento výrazný nárast je do veľkej miery spôsobený konfliktom medzi Izraelom a Hamasom, ktorý slúžil a naďalej slúži ako zámienka pre nárast antisemitizmu," uviedla CIDAD vo svojej výročnej správe.

(tasr, afp)

13. decembra 2024 | 17:35

Minúta | 13. decembra 2024 | 17:35

Rakúska vláda ponúka Sýrčanom tisíc eur ako príspevok na návrat domov

Rakúska vláda v piatok oznámila, že sýrskym utečencom ponúka tisíc eur na to, aby sa vrátili do svojej vlasti, kde uplynulú nedeľu došlo k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

„Rakúsko podporí Sýrčanov, ktorí sa chcú vrátiť do svojej vlasti, návratovým príspevkom vo výške tisíc eur. Táto krajina teraz potrebuje svojich občanov, aby sa mohla pozviechať," napísal po anglicky rakúsky kancelár Karl Nehammer na sociálnej sieti X.

Bezprostredne nie je zrejmé, koľko Sýrčanov by mohlo túto ponuku využiť. Rakúske aerolínie Austrian Airlines pred časom pozastavili lety na Blízky východ z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie a uvedený príspevok by tak Sýrčanom zrejme plne nepokryl ani náklady na cestu domov.

Reuters uvádza, že jednosmerná letenka tureckých aerolínií Turkish Airlines z Viedne do Bejrútu, odkiaľ zvyknú ľudia smerujúci do Damasku pokračovať v ceste pozemnou dopravou, vyjde najbližší mesiac na prinajmenšom 1066,10 eur.

Konzervatívny rakúsky kancelár Nehammer na zmeny v Sýrii zareagoval rýchlo; už v pondelok nariadil ministerstvu vnútra, aby pozastavilo aktuálne vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl a preskúmalo aj všetky doteraz udelené azyly. Udeľovanie azylov Sýrčanom pozastavila už vyše desiatka európskych krajín.

Deportovať Sýrčanov proti ich vôli však nie je možné, kým nebude situácia v Sýrii jasnejšia. Rakúska vláda zatiaľ avizovala, že sa zameria na dobrovoľné návraty.

Sýrčania sú v Rakúsku vôbec najväčšou skupinou žiadateľov o azyl, pričom Nehammer je v tejto otázke, podobne ako mnohí európski konzervatívni lídri, pod tlakom vplyvnej krajnej pravice.

Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) zvíťazila aj v septembrových parlamentných voľbách, vládu s ňu však nechcela vytvoriť žiadna strana. Nehammer tak aktuálne o zostavení novej koalície rokuje v mene svojich ľudovcov (ÖVP), ktorí vo voľbách skončili druhí, s tretími sociálnymi demokratmi (SPÖ) a štvrtou liberálnou stranou NEOS.

(tasr,

13. decembra 2024 | 17:05

Minúta | 13. decembra 2024 | 17:05

Pellegrini dal zelenú elektronickej verzii dokladov

Novela zákona umožní vytvorenie digitálnych verzií najpoužívanejších dokladov, pričom zmeny budú aj pri vydávaní náhradného cestovného dokladu EÚ.

Občania Slovenskej republiky budú môcť od nového roka využiť aj elektronické verzie dvoch základných a najviac používaných dokladov - občianskeho preukazu a vodičského preukazu.

Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú podpísal prezident SR a ktorou sa mení aj zákon o občianskych preukazoch.

„V tejto súvislosti sa zmenami v zákonoch vytvárajú základné legislatívne predpoklady na vytváranie digitálnych verzií v mobilných zariadeniach, ako aj na ich overovanie kontrolnými orgánmi," vysvetlil dôvody úpravy rezort vnútra.

Možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov by nemala nijako meniť zaužívané procesy vydávania fyzických dokladov.

„Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie oboch preukazov bude najskôr ich vydanie vo fyzickej podobe. Z právneho hľadiska sú digitálne verzie v návrhu zákona definované ako rovnopisy, čo znamená, že ide o doslovné odpisy fyzických dokladov, s čím sú spojené aj akékoľvek dôvody neplatnosti či nemožnosti ich používať," dodalo ministerstvo.

V prvom štádiu by sa digitálne verzie oboch dokladov mali používať len pri policajnej kontrole okrem hraničných kontrol, kde sa podľa medzinárodných predpisov musia vyžadovať doklady spĺňajúce dané fyzické predpoklady.

Ministerstvo objasnilo, že „v praxi pôjde predovšetkým o využívanie tejto možnosti pri kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície.“ V ďalších fázach projektu sa ráta s rozšírením funkcionalít i dostupnosti pre tretie osoby.

Vydávanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie (EÚ) sa bude taktiež riadiť novými pravidlami. Vyplýva to z novely zákona o cestovných dokladoch, ktorú podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Náhradný cestovný doklad EÚ definuje nová legislatíva ako cestovný doklad s obmedzenou územnou a časovou platnosťou ohraničenou účelom cesty, ktorým je návrat do vlasti alebo iného štátu pobytu, so štandardnou dĺžkou platnosti najviac 15 dní.

„V mimoriadnych prípadoch môže byť náhradný cestovný doklad vydaný aj s dlhšou časovou platnosťou," vysvetlil rezort vnútra.

Novela definuje aj poplatok za vydanie náhradného cestovného dokladu EÚ. Má byť vo výške 50 eur. Na danú sumu sa má zvýšiť aj poplatok za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu a na 100 eur za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Zvýšia sa aj ďalšie konzulárne poplatky tak, aby boli deliteľné piatimi a nebolo nutné používať mince.

(tasr)

13. decembra 2024 | 16:45

Minúta | 13. decembra 2024 | 16:45

Trump zvažuje letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Zvolený americký prezident Donald Trump zvažuje niekoľko možností, ako zabrániť Iránu vo vývoji vlastných jadrových zbraní, jednou z nich sú preventívne letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, informoval v piatok denník The Wall Street Journal.

Podľa WSJ Trump pracuje na takzvanej "stratégii maximálneho tlaku 2.0". Znamenalo by to obnovenie politiky tvrdých sankcií voči Iránu, ktorú Trump presadzoval počas svojho prvého funkčného obdobia, keď odstúpil od dohody z roku 2015, podľa ktorej mal Irán obmedziť svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií.

Štyri informované zdroje uviedli, že Trump zvažuje dve možné stratégie. Prvá predpokladá, že Spojené štáty zvýšia vojenský tlak na Irán vyslaním veľkého počtu amerických vojakov, lietadiel a lodí na Blízky východ. Tento plán počíta s predajom pokročilých zbraní Izraelu, vrátane bômb na ničenie bunkrov, čo by posilnilo útočné schopnosti izraelskej armády a umožnilo znefunkčnenie iránskych jadrových zariadení.

Druhou možnosťou je hrozba vojenskou silou v kombinácii s tvrdými finančnými sankciami USA, ktoré by mohli podkopať iránsku ekonomiku. Ako píše WSJ, vládu v Teheráne by to mohlo dotlačiť k diplomatickému urovnaniu krízy.

Podľa WSJ Trump hľadá možnosti, ktoré zabránia vypuknutiu novej vojny, vrátane tej, do ktorej by boli zatiahnuté americké ozbrojené sily.

Zdroje WSJ poznamenali, že diskusie o iránskom jadrovom programe sa zintenzívnili, ale zatiaľ sú všetky v počiatočnom štádiu.

Nie je jasné, ktorú možnosť si Trump - ktorý povedal, že sa snaží vyhnúť tretej svetovej vojne - vyberie. V rozhovore pre magazín Time zverejnenom 12. decembra uviedol, že USA by mohli ísť do vojny s Iránom, a to aj preto, že Teherán pripravuje plány na jeho zabitie. „Stať sa môže čokoľvek. Toto je veľmi nestabilná situácia," povedal Trump.

Irán obnovil svoj jadrový program v roku 2019, rok po tom, čo od jadrovej dohody s ním odstúpili Spojené štáty vedené Trumpom. Teherán však dohodu podpísanú aj s ďalšími štátmi ešte do istej miery dodržiaval, avšak napokon od nej úplne odstúpil v januári 2020 po tom, čo pri Trumpom schválenom raketovom útoku zahynul v Bagdade iránsky generál Kásem Solejmání.

(tasr, Times of Israel)

13. decembra 2024 | 16:42

Minúta | 13. decembra 2024 | 16:42

Nemecko bude v roku 2025 čeliť veľkým problémom, varuje centrálna banka

Deutsche Bundesbank vydala pesimistickú prognózu pre nemeckú ekonomiku na najbližšie roky.

Prezident Bundesbanky Joachim Nagel upozornil na pretrvávajúce hospodárske problémy, ako aj na štrukturálne výzvy, ktorým čelí nemecké hospodárstvo.

Očakávaný hospodársky rast pre rok 2024 znížili na 0,2 percenta, pričom v júni banka predpovedala rast na úrovni 1,1 percenta.

Nagel zdôraznil, že nemecké hospodárstvo, ktoré je výrazne závislé od exportu, čelí rastúcemu riziku protekcionizmu vo svete. Zvlášť varoval pred potenciálnymi obchodnými clami zo strany Spojených štátov, ktoré by mohli spôsobiť pokles nemeckého HDP o 1,3 až 1,4 percenta do roku 2027, ak by ich zaviedli plošne, informuje server Politico.

Bundesbank upozornila aj na zhoršujúcu sa situáciu na trhu práce, ktorý už neplní svoju úlohu v postpandemickom oživení. Nezamestnanosť dosiahla úroveň 6,1 percenta, čo je najviac za uplynulé štyri roky, a očakáva sa ďalší pokles zamestnanosti počas zimy. Výrazné prepúšťanie v priemyselnom sektore, najmä v automobilke Volkswagen, znepokojilo politickú elitu a podkopalo dôveru spotrebiteľov.

„Po mnohých rokoch veľmi priaznivých výsledkov na trhu práce je tento pokles obzvlášť výrazný,“ uviedla centrálna banka vo svojej správe.

(mm)

13. decembra 2024 | 16:35

Minúta | 13. decembra 2024 | 16:35

Prezident schválil povinnosť oznamovať prepravu hotovosti cez hranice

Prísnejšia kontrola hotovosti na hraniciach EÚ, ktorá vyplýva z novely zákona, nadobudne platnosť od 15. januára.

Do legislatívy sa zavádza povinnosť deklarovať peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave cez vnútornú hranicu Európskej únie. Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú podpísal prezident Peter Pellegrini.

Po novom sa bude tiež môcť neuposlúchnutie výzvy príslušníka finančnej správy na oznámenie prepravy hotovosti v sume presahujúcej 10-tisíc eur alebo uvedenie nesprávneho údaju o sume posudzovať ako priestupok, oznámila prezidentská kancelária.

Zavádza sa aj pojem osoba usadená vo vysokorizikovej krajine. Precizujú sa tiež povinnosti pri vykonávaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov a pri vypracovaní programu vlastnej činnosti povinnej osoby.

(tasr)

13. decembra 2024 | 16:14

Minúta | 13. decembra 2024 | 16:14

Nemecko žiada 100-tisíc eur od muža, ktorého 13 rokov nezákonne väznili

Manfred Genditzki čelí požiadavke nemeckých úradov na zaplatenie takmer 100-tisíc eur za náklady na stravu a ubytovanie počas výkonu trestu.

Táto požiadavka prichádza po tom, čo muž žiadal dodatočné odškodnenie vo výške trištvrte milióna eur za stratu práce a iné následky svojho neoprávneného väznenia.

Genditzki bol v roku 2010 odsúdený na doživotie za údajnú vraždu 87-ročnej seniorky, ktorú mal utopiť vo vani. Na základe nových znaleckých posudkov však súd dospel k záveru, že žena zomrela bez cudzieho zavinenia. Po 13 rokoch ho v roku 2022 prepustili a v nasledujúcom roku ho súd oficiálne oslobodil, referuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Predsedajúca sudkyňa Elisabeth Ehrlová označila prípad za „kumuláciu pochybení“ a mužovi sa ospravedlnila. Napriek tomu štát teraz požaduje preplatenie nielen nákladov na stravu a ubytovanie, ale aj peniaze, ktoré si muž zarobil prácou vo väzení, kde dostával približne dve eurá na hodinu.

Podľa sudcu Simona Pschorra je takáto požiadavka legálnou praxou, ktorú však bývalý minister spravodlivosti Marco Buschmann chcel zrušiť. Hoci bol príslušný návrh zákona pripravený, Spolkový snem ho nestihol prerokovať pre rozpad vládnej koalície kancelára Olafa Scholza.

(mm)

13. decembra 2024 | 16:07

Minúta | 13. decembra 2024 | 16:07

Peskov: Trumpova administratíva uvalila na Rusko sankcie viac ako 50-krát

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok na brífingu vyhlásil, že Kremeľ má bohaté skúsenosti s viacerými americkými administratívami vrátane tej Trumpovej v rokoch 2017 - 2021.

Podľa Peskova netreba nezabúdať na to, že Spojené štáty počas predchádzajúceho prezidentského obdobia Donalda Trumpa uvalili na Rusko sankcie viac ako 50-krát.

„(Za Trumpa) došlo k mnohým nepriateľským prejavom voči našej krajine. Na to by sme nemali zabúdať," doplnil Peskov. Zároveň však odporučil počkať si, či za druhej Trumpovej vlády nepríde k pozitívnemu vývoju v rusko-amerických vzťahoch.

Peskov okrem toho na brífingu ocenil Trumpovo vyjadrenie o nebezpečnosti úderov taktickými americkými raketami dlhého doletu ATACMS hlboko v ruskom vnútrozemí. Hovorca Kremľa doplnil, že Trumpov postoj je plne v súlade s postojom Moskvy. "To, že chápe príčiny eskalácie, na ruskú stranu zapôsobilo," vyhlásil pred novinármi Peskov.

Trump bol za prezidenta USA zvolený v novembri druhýkrát po jednom volebnom období mimo Bieleho domu. Ako 47. prezident USA bude inaugurovaný 20. januára 2025.

(tasr, reuters)

13. decembra 2024 | 15:58

Minúta | 13. decembra 2024 | 15:58

Na protestoch v Gruzínsku budú zakázané masky a pyrotechnika, rozhodol parlament

V prípade jeho porušenia bude uložená pokuta vo výške 2000 lari (približne 677 eur).

S odvolaním sa na gruzínsku agentúru Interpress o tom napísala agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR.

Poslanci prijatím zákona reagovali na potýčky medzi políciou a civilistami, ku ktorým došlo na protestoch proti rozhodnutiu vlády pozastaviť prístupové rozhovory s Európskou úniou. Od vypuknutia demonštrácií, ktoré v piatok pokračujú 16. dňom po sebe, bolo zadržaných už viac než 400 ľudí.

Toto rozhodnutie podľa Reuters vyvolalo rozhorčenie mnohých ľudí v Gruzínsku. Viac než 100 gruzínskych diplomatov podpísalo na protest otvorený list a viacero veľvyslancov na svoje posty rezignovalo.

Mnohí demonštranti nosia na tvári plynové alebo improvizované masky v snahe vyhnúť sa identifikácii zo strany úradov a tiež chrániť sa pred slzotvorným plynom. Niektorí demonštranti na bezpečnostné zložky hádzali pyrotechniku, iní sa zas snažili oslepiť lasermi policajtov aj bezpečnostné kamery pred budovou parlamentu.

Pri týchto incidentoch utrpeli zranenia desiatky ľudí vrátane policajtov. Približne 30 osôb bolo obvinených z trestných činov a vo väzbe sú už dvaja lídri proeurópskej opozície - predseda najväčšej opozičnej strany Koalícia za zmenu Nika Gvaramia a Alek Elisašvili zo strany Silné Gruzínsko.

Veľvyslanec Európskej únie v Gruzínsku Pawel Herczyňski označil zaobchádzanie polície s demonštrantmi za neprijateľné a varoval pred možnými sankciami zo strany Bruselu. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze, naopak, reakciu polície obhajuje. Ministerstvo vnútra takisto tvrdí, že zranených bolo až 150 príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Ľudskoprávne skupiny vyjadrujú znepokojenie nad útokmi voči opozičným politikom, aktivistom a novinárom zo strany gangov maskovaných mužov. Tvrdia, že takéto zásahy nemajú v Gruzínku obdoby.

V tejto kaukazskej krajine sa koncom októbra konali parlamentné voľby. Podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila s 54 percentami hlasov vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorú Západ obviňuje z proruskej orientácie. Na druhom mieste skončila prozápadná Koalícia za zmenu s 11 percentami. Opozícia tento výsledok volieb neuznala a hlasovanie označila za zmanipulované. Rovnaký názor zastáva aj prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.

(tasr, afp)