Preskočiť na obsah
  |  

Irán súhlasí so zintenzívnením monitorovania v komplexe Fordú

Irán dal súhlas, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAE) posilnila monitorovanie v továrni na obohacovanie uránu v iránskom meste Fordú.

Stalo sa tak v nadväznosti na plány Iránu zvýšiť tam objem výroby vysoko obohateného uránu, ktoré na Západe vyvolali znepokojenie.

MAAE minulý týždeň uviedla, že Irán zrekonštruoval svoj závod na obohacovanie uránu vo Fordú ležiacom južne od Teheránu. Predpokladá, že tieto zmeny by výrazne zvýšili rýchlosť výroby obohateného uránu a Irán by za mesiac mohol vyrobiť viac ako 34 kilogramov vysoko obohateného uránu - v porovnaní s 4,7 kilogramu, ktoré produkuje teraz, dodala MAAE.

MAAE v tejto situácii vyzvala Irán, aby jej urýchlene umožnil inšpekcie.

V dôvernej správe MAAE, s ktorou sa oboznámila aj AFP, sa uvádza, že Irán súhlasil so žiadosťou MAAE, ktorá chce zvýšiť frekvenciu a intenzitu implementácie ochranných opatrení vo Fordú.

Irán trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely a naďalej popiera, že by sa snažil vyrobiť jadrovú zbraň.

MAAE však opakovane upozorňuje, že Irán je jediný štát bez jadrových zbraní, ktorý obohacuje urán na 60-percentnú čistotu. Na zbrojné účely je potrebné obohatenie na čistotu 90 percent, čo sa však po technickej stránke dá z pôvodných 60 percent dosiahnuť pomerne jednoducho.

Británia, Francúzsko a Nemecko v utorok odsúdili posledné kroky Iránu zamerané na rozšírenie jeho jadrového programu a dôrazne ho vyzvali, aby toto svoje konanie zastavil.

Aj hovorca Európskej únie pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni v piatok uviedol, že najnovší krok Iránu je mimoriadne znepokojujúci.

Napätie medzi Iránom a Západom trvá odvtedy, ako Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia na poste prezidenta USA odstúpil od prelomovej dohody s Teheránom z roku 2015. Na základe tejto dohody mal Irán obmedziť svoj jadrový program a výmenou za to získať zmiernenie západných sankcií.

(tasr, afp)

  |  

Švédsko pre rekordné ceny kritizuje Nemecko za odstavenie jadra

Švédska vicepremiérka Ebba Buschová obvinila Nemecko z vyvolania dramatického nárastu cien energie po tom, ako Berlín rozhodol o odstavení jadrových elektrární.

Takýto krok negatívne ovplyvňuje nielen Nemecko, ale aj jeho susedov, pričom ohrozuje konkurencieschopnosť a stabilitu európskej ekonomiky, prízvukovala švédska vicepremiérka Ebba Buschová

„V južnom Švédsku máme rekordne vysoké ceny energie, pretože musíme exportovať elektrinu do Nemecka cez podmorské káble. To znížilo dostupnosť elektriny u nás a spôsobilo prudký nárast cien,“ uviedla Buschová. Cena za megawatthodinu na nemeckej burze dosiahla 936 eur, čo je alarmujúca hodnota, referuje denník Bild.

Odstavenie jadrových elektrární a fosílnych zdrojov energie zanechalo nemecký energetický systém závislý na obnoviteľných zdrojoch, ktoré sú citlivé na počasie. „Keď vietor nefúka, tento nevyvážený energetický systém spôsobuje problémy s vysokými cenami elektriny. To je dôsledok odstavenia jadra,“ vyhlásila Buschová.

Vicepremiérka tiež upozornila na širšie negatívne vplyvy tohto rozhodnutia na Európu. Podľa nej by ďalší chod jadrových elektrární v Nemecku posilnil prenosové kapacity a prispel k zníženiu cien energie v celej Európe.

Nárast cien zasahuje aj Nórsko, kde ceny v južnej časti krajiny dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2009. Nórski vládni predstavitelia teraz zvažujú obmedzenie energetických prepojení s Nemeckom a Dánskom, aby zabránili ďalšiemu nárastu cien.

(mm)

  |  

Európski členovia NATO budú so Zelenským rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny

Stretnutie iniciované generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa bude zaoberať aj možnými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev pre prípad dosiahnutia prímeria.

Rokovanie sa uskutoční pred stretnutím predstaviteľov EÚ so zástupcami krajín západného Balkánu. Očakáva sa na ňom účasť hláv štátov a vlád Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Poľska, ako aj najvyšších predstaviteľov EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Účastníci stretnutia budú podľa informácií DPA rokovať o tom, ako by sa dalo monitorovať prípadné prímerie na Ukrajine. Jednou z možností je rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine.

Tieto úvahy sú založené na scenári, podľa ktorého by sa zvolený americký prezident Donald Trump po návrate do Bieleho domu mohol pokúsiť dotlačiť Ukrajinu a Rusko k rokovaniam. Ak by Ukrajina odmietla, mohol by jej pohroziť prerušením vojenskej pomoci. V prípade odmietnutia zo strany Ruska by zase mohol pohroziť prezidentovi Vladimirovi Putinovi zvýšením vojenskej pomoci Kyjevu.

Trump, ktorý sa úradu ujme 20. januára, v predvolebnej kampani avizoval, že plánuje masívne znížiť vojenskú podporu Kyjevu. Opakovane tiež ubezpečoval, že vojnu na Ukrajine rýchlo ukončí, no nekonkretizoval, ako sa to stane.

(tasr, dpa)

  |  

Šíiti masovo utekajú zo Sýrie do Libanonu po páde Asadovho režimu

Počet utečencov z krajiny prekročil stotisíc, pričom mnohí ju opúšťajú neoficiálnymi prechodmi, odhadujú libanonské zdroje.

Napriek prísľubom lídra skupiny Haját Tahrír aš-Šám (HTS) Ahmada Šaru, že nová vláda zabezpečí ochranu všetkých menšín, šíiti majú obavy z možného sektárskeho násilia. Niektorí uvádzajú, že čelia anonymným hrozbám, ktoré šíria sociálne siete.

Na hraničných prechodoch sa hromadia tisíce ľudí, ktorí sa snažia uniknúť neistote. Medzi nimi sú aj zdravotná sestra z Damasku, ktorá našla svoj dom vyrabovaný a vypálený, či bývalý vojak, ktorý dostal vyhrážky v hlavnom meste, informuje CNN.

Hoci mnohí šíiti opúšťajú Sýriu, niektorí veria, že menšiny budú môcť spolu žiť v mieri. Husajn Samán, šíitsky otec troch detí, vyjadril nádej, že jeho rodina bude za novej vlády prosperovať, a ocenil lídra HTS za možnosť návratu domov.

Situácia naďalej vyvoláva obavy z eskalácie sektárskeho napätia a neistoty, ktoré sprevádzajú politické a spoločenské zmeny v krajine po páde dlhoročného režimu.

(mm)

  |  

Švajčiarsko chce pre prudký nárast antisemitizmu zakázať nacistické symboly

Príslušný zákon by v prípade porušenia ukladal pokutu 200 švajčiarskych frakov (213 eur).

Vláda návrh zákona predložila na konzultáciu, ktorá potrvá do konca marca budúceho roka a zahŕňa aj osobitný zákaz „iných extrémistických symbolov" v budúcnosti.

Po prípadnom prijatí legislatívy bude zmenený a doplnený trestný zákonník tak, aby bolo možné potrestať každého, kto používa „rasistický, extrémistický, nacistický symbol alebo symbol obhajujúci násilie, s cieľom propagovať ideológiu, ktorú predstavuje".

Švajčiarsko chce však podľa AFP zájsť ešte ďalej, než je len zákaz všeobecne známych symbolov tretej ríše - chce ho totiž rozšíriť aj o ich špecifické variácie, ktoré používali a používajú stúpenci nacistickej ideológie. V rozpore s navrhovaným zákonom by tak bolo aj používanie symbolov „18" - prvého a ôsmeho písmena abecedy, ktoré označujú iniciály Adolfa Hitlera, - a „88" spojené s pozdravom "Heil Hitler".

Federálna vláda tvrdí, že rozhodujúcu úlohu bude vždy zohrávať kontext, v ktorom budú tieto znaky použité.

Takisto sa podľa novej úpravy ustanovujú výnimky pre použitie týchto symbolov vo vzdelávacej, vedeckej, umeleckej alebo novinárskej praxi, ale len „v rámci toho, čo umožňuje sloboda prejavu".

Zakázané nebude ani používanie existujúcich náboženských symbolov - vrátane budhistických, hinduistických, džinistických -, ktoré sú identické alebo podobné nacistickým.

V Švajčiarsku, podobne ako inde v Európe, v posledných rokoch dramaticky stúpol počet antisemitských incidentov, a to predovšetkým po začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal teroristický útok militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.

Vo francúzsky hovoriacej časti Švajčiarska zaznamenala ženevská organizácie CICAD minulý rok rekordných 944 antisemitských incidentov, čo je viac než 70 percent v porovnaní s rokom 2022.

„Tento výrazný nárast je do veľkej miery spôsobený konfliktom medzi Izraelom a Hamasom, ktorý slúžil a naďalej slúži ako zámienka pre nárast antisemitizmu," uviedla CIDAD vo svojej výročnej správe.

(tasr, afp)

  |  

Rakúska vláda ponúka Sýrčanom tisíc eur ako príspevok na návrat domov

Rakúska vláda v piatok oznámila, že sýrskym utečencom ponúka tisíc eur na to, aby sa vrátili do svojej vlasti, kde uplynulú nedeľu došlo k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

„Rakúsko podporí Sýrčanov, ktorí sa chcú vrátiť do svojej vlasti, návratovým príspevkom vo výške tisíc eur. Táto krajina teraz potrebuje svojich občanov, aby sa mohla pozviechať," napísal po anglicky rakúsky kancelár Karl Nehammer na sociálnej sieti X.

Bezprostredne nie je zrejmé, koľko Sýrčanov by mohlo túto ponuku využiť. Rakúske aerolínie Austrian Airlines pred časom pozastavili lety na Blízky východ z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie a uvedený príspevok by tak Sýrčanom zrejme plne nepokryl ani náklady na cestu domov.

Reuters uvádza, že jednosmerná letenka tureckých aerolínií Turkish Airlines z Viedne do Bejrútu, odkiaľ zvyknú ľudia smerujúci do Damasku pokračovať v ceste pozemnou dopravou, vyjde najbližší mesiac na prinajmenšom 1066,10 eur.

Konzervatívny rakúsky kancelár Nehammer na zmeny v Sýrii zareagoval rýchlo; už v pondelok nariadil ministerstvu vnútra, aby pozastavilo aktuálne vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl a preskúmalo aj všetky doteraz udelené azyly. Udeľovanie azylov Sýrčanom pozastavila už vyše desiatka európskych krajín.

Deportovať Sýrčanov proti ich vôli však nie je možné, kým nebude situácia v Sýrii jasnejšia. Rakúska vláda zatiaľ avizovala, že sa zameria na dobrovoľné návraty.

Sýrčania sú v Rakúsku vôbec najväčšou skupinou žiadateľov o azyl, pričom Nehammer je v tejto otázke, podobne ako mnohí európski konzervatívni lídri, pod tlakom vplyvnej krajnej pravice.

Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) zvíťazila aj v septembrových parlamentných voľbách, vládu s ňu však nechcela vytvoriť žiadna strana. Nehammer tak aktuálne o zostavení novej koalície rokuje v mene svojich ľudovcov (ÖVP), ktorí vo voľbách skončili druhí, s tretími sociálnymi demokratmi (SPÖ) a štvrtou liberálnou stranou NEOS.

(tasr,