Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko daruje Ukrajine ďalší kontingent pomoci na zvládanie dôsledkov konfliktu

Súhlas s darovaním humanitárneho materiálu vyslovila vláda na svojom stredajšom rokovaní.

Medzi darovanými položkami je päť kusov odmínovacích kompletov Božena či desať kusov univerzálnych dokončovacích strojov (UDS). Dodávku tvoria tiež prostriedky na diaľkovú detekciu toxických chemických látok i súpravy náhradných dielov k týmto zariadeniam, taktiež cisternových prepravníkov a prívesy či skladacie nosidlá.

„Táto materiálna pomoc má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter," zdôraznil podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer), ktorý návrh na rokovanie predložil.

Položky dodá Slovensko Ukrajine na základe medzinárodnej darovacej zmluvy postupne v mesiacoch december 2024 až máj 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Nákup vrtuľníkov Black Hawk patrí medzi strategické investície vlády

Nákupom 13 strojov namiesto 12 predtým avizovaných by Slovensko malo podľa rezortu obrany kompletnú 24-kusovú letku viacúčelových vrtuľníkov, od roku 2025 bude mať krajina 11 kusov strojov Black Hawk.

Vláda zaradila nákup 13 modernizovaných vrtuľníkov Black Hawk medzi strategické investície. Vyplýva to z materiálu, ktorý prijala v stredu na svojom rokovaní.

„Investičný projekt bude súčasťou výzbroje Vzdušných síl Ozbrojených síl SR a zahŕňa budovanie kapacít vrtuľníkového letectva vzdušných síl na obranu územia SR. Plánovaný termín začatia investičného projektu je v roku 2025 a plánovaný termín ukončenia dodávok v rámci investičného projektu je v roku 2030," uviedlo v materiáli Ministerstvo obrany SR, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Kaliňák: Kúpime 12 vrtuľníkov Blackhawk a zriadime národné obranné sily

Mohlo by Vás zaujímať Kaliňák: Kúpime 12 vrtuľníkov Blackhawk a zriadime národné obranné sily

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ obvinil Ukrajinu zo spáchania teroristického činu

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) sa v utorok prihlásila k atentátu na veliteľa radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Igora Kirillova, podľa agentúry AFP bol najvyššie postaveným dôstojníkom, ktorého zlikvidoval Kyjev.

„Teraz je jasné, kto si objednal tento teroristický útok. Znova sa potvrdilo, že kyjevský režim sa nevyhýba teroristickým metódam,“ reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v prvom vyjadrení o útoku, ktorý sa odohral v ranných hodinách v ruskej metropole.

Výbuch, pri ktorom zahynul Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov, bol spôsobený bombou ukrytou v elektrickej kolobežke umiestnenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

Peskov dodal, že ruský prezident Vladimir Putin vyjadril sústrasť nad Kirillovovou smrťou, píše stanica Sky News.

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev podľa agentúry Reuters kritizoval britský denník Times, ktorý vo svojom článku zabitie Kirillova označil za „legitímny akt obrany ohrozeného národa“. Medvedev povedal, že rovnaká logika by znamenala, že západní predstavitelia, ktorí poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc, by boli legitímnym cieľom Ruska.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) v stredu oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo spáchania tohto útoku. Počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku.

Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100-tisíc dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruský denník Kommersant uviedla, že vyšetrovatelia zadržali aj druhého podozrivého.

SBU v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. AFP s odvolaním sa na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve ukrajinská tajná služba, ktorá útok nazvala „špeciálnou operáciou“ a Kirillova označila za „vojnového zločinca“.

(tasr)

Minúta  |  

Tragédia v Rooseveltovej nemocnici: pacient vyskočil z okna

V areáli Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici došlo v utorok v skorých ranných hodinách k tragickej udalosti.

„V súvislosti s touto udalosťou je vedené trestné konanie vo veci prečinu usmrtenia. Ohliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie a bola nariadená pitva," uviedla banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.

Rooseveltova nemocnica sa podrobnejšie k prípadu nebude vyjadrovať. „S hlbokou ľútosťou tuto smutnú udalosť potvrdzujeme. Vzhľadom na citlivosť prípadu a ohľaduplnosť voči pozostalým nebudeme k prípadu poskytovať ďalšie informácie," konštatovala pre TASR hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán na Putina mená vplyv, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident tiež odmietol sprostredkovateľskú úlohu maďarského premiéra vo vzťahu so Spojenými štátmi, citovala ho agentúra Interfax-Ukrajina.

Na utorňajšom zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv tak Volodymyr Zelenskyj reagoval na návrh Viktora Orbána týkajúci sa vianočného prímeria v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmeny zajatcov.

Ukrajinský prezident ale vyhlásil, že rok 2025 môže priniesť koniec vojny.

„Sme silná krajina, ukázali sme to na bojisku počas Putinovej agresie. Má ešte niekto iný v Európe takúto skúsenosť? Nie! Má Orbán takúto armádu? Nie! Ako budete vyvíjať tlak na Putina? Nejakým vtipom, či úsmevom? Nech si to nechá pre seba,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že Ukrajina potrebuje priame vzťahy so Spojenými štátmi bez sprostredkovateľov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila „manipulácie“ ohľadom vianočnej výmeny zajatcov a prímeria súvisiaceho s rusko-ukrajinskou vojnou. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany „sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia“, a vyhlásil, že v ceste mieru „stojí iba Rusko“.

Zelenskyj 4. októbra 2022 podpísal dekrét, ktorý zakázal vyjednávanie o prímerí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko udelilo Netflixu pokutu za neúplné informácie o používaní osobných údajov

Holandský úrad na ochranu osobných údajov v stredu oznámil, že v reakcii na sťažnosť z Rakúska uložil streamovacej platforme Netflix pokutu vo výške 4,75 milióna eur, vyhlásenie citovali agentúry AFP a Reuters.

„Netflix svojich užívateľov vo vyhláseniach o ochrane súkromia nedostatočne informoval, na čo presne tieto dáta využíva,“ uviedol úrad. „Údaje, ktoré spoločnosť k tejto problematike poskytla, boli v niekoľkých prípadoch nejasné,“ dodal s tým, že sa tak dialo medzi rokmi 2018 až 2020.

Tieto nejasnosti sa týkali napríklad dôvodov, prečo a na ako dlho dáta Netflix zbieral, ktoré z nich poskytoval tretím stranám a ako zabezpečuje bezpečnosť dát pri ich prenose mimo Európy, priblížila agentúra AFP.

Denník NL Times vysvetlil, že európske sídlo spoločnosti Netflix sa nachádza v Holandsku, preto bol za riešenie sťažnosti podanej rakúskou neziskovou organizáciou NOYB pred piatimi rokmi zodpovedný holandský dozorný orgán.

„Takáto spoločnosť s miliardovým obratom a miliónmi zákazníkov po celom svete musí svojim zákazníkom riadne vysvetliť, ako nakladá s ich osobnými údajmi,“ povedal riaditeľ úradu Aleid Wolfsen.

Holandský dozorný úrad podľa NL Times uviedol, že na prípade spolupracoval s ďalšími európskymi orgánmi na ochranu údajov.

Od roku 2020 platforma Netflix svoje vyhlásenia o ochrane súkromia aktualizovala a poskytuje používateľom podrobnejšie informácie o tom, ako nakladá s ich údajmi.

Netflix sa proti rozhodnutiu odvolal, doplnil holandský úrad. Podľa agentúry Reuters spoločnosť na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.