Preskočiť na obsah
  |  

Bloomberg: Trumpov vyslanec pre Rusko a Ukrajinu nevylúčil návštevu Moskvy

Osobitný vyslanec zvoleného prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko plánuje budúci mesiac navštíviť Kyjev, a bol by otvorený stretnutiu v Moskve, spresnil anonymný účastník rozhovorov v tíme Donalda Trumpa.

Generál vo výslužbe Keith Kellogg pôsobil v prvej Trumpovej administratíve v niekoľkých funkciách v oblasti národnej bezpečnosti. Jeho cesty v rámci snáh o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny budú viesť aj do Londýna, Paríža a Ríma, dodal zdroj pre agentúru Bloomberg.

Generálova otvorenosť cestovať do Moskvy po prezidentskej inaugurácii 20. januára by preňho bola „mimoriadnym krokom“ v čase platnosti veľkého množstva sankcií, konštatoval Bloomberg. Rusko a USA sa tiež vzájomne považujú za strategických protivníkov.

„Cesta bude zameraná skôr na zhromažďovanie informácií než na realizáciu nejakého konkrétneho politického cieľa," povedal predstaviteľ.

Ako prvá na Kelloggovu cestu do Kyjeva upozornila agentúra Reuters, tá však v pondelkovej správe tvrdila, že osobitný vyslanec do Moskvy nepôjde.

Trump, ktorý 5. novembra zvíťazil v prezidentských voľbách, v predvolebnej kampani opakovane tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od inaugurácie, čo by znamenalo do 21. januára 2025.

Kellogg bol tiež jedným z najmenej troch republikánových spolupracovníkov, ktorí navrhli plány na zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie, okolo ktorej by vznikla demilitarizovaná zóna. Tú by spolu s prímerím strážili európske jednotky NATO.

Generál bude musieť vysvetliť svetovým lídrom Trumpovu stratégiu v otázke takmer trojročnej vojny. Z doterajších Trumpových vyjadrení vyplýva, že je ochotný vychýliť rovnováhu síl na fronte, ak niektorá z bojujúcich strán nebude ochotná rokovať.

V posledných týždňoch sa exprezident vyjadril, že vyzbrojí Ukrajinu natoľko, aby ruského prezidenta Vladimira Putina prinútil pristúpiť k rokovaciemu stolu, pripomenul Bloomberg. Ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému chce naopak znížiť prísun americkej finančnej a vojenskej pomoci, ak rovnako odmietne.

V pondelok Trump naznačil, že očakáva, že Zelenskyj prijme určité územné straty ako cenu za mier. „Mal by byť pripravený uzavrieť dohodu, to je všetko,“ povedal Trump v rezidencii Mar-a-Lago na Floride. „Musí sa dohodnúť. Príliš veľa ľudí je zabitých,“ dodal.

(sab)

  |  

Slovensko daruje Ukrajine ďalší kontingent pomoci na zvládanie dôsledkov konfliktu

Súhlas s darovaním humanitárneho materiálu vyslovila vláda na svojom stredajšom rokovaní.

Medzi darovanými položkami je päť kusov odmínovacích kompletov Božena či desať kusov univerzálnych dokončovacích strojov (UDS). Dodávku tvoria tiež prostriedky na diaľkovú detekciu toxických chemických látok i súpravy náhradných dielov k týmto zariadeniam, taktiež cisternových prepravníkov a prívesy či skladacie nosidlá.

„Táto materiálna pomoc má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter," zdôraznil podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer), ktorý návrh na rokovanie predložil.

Položky dodá Slovensko Ukrajine na základe medzinárodnej darovacej zmluvy postupne v mesiacoch december 2024 až máj 2025.

(tasr)

  |  

Nákup vrtuľníkov Black Hawk patrí medzi strategické investície vlády

Nákupom 13 strojov namiesto 12 predtým avizovaných by Slovensko malo podľa rezortu obrany kompletnú 24-kusovú letku viacúčelových vrtuľníkov, od roku 2025 bude mať krajina 11 kusov strojov Black Hawk.

Vláda zaradila nákup 13 modernizovaných vrtuľníkov Black Hawk medzi strategické investície. Vyplýva to z materiálu, ktorý prijala v stredu na svojom rokovaní.

„Investičný projekt bude súčasťou výzbroje Vzdušných síl Ozbrojených síl SR a zahŕňa budovanie kapacít vrtuľníkového letectva vzdušných síl na obranu územia SR. Plánovaný termín začatia investičného projektu je v roku 2025 a plánovaný termín ukončenia dodávok v rámci investičného projektu je v roku 2030," uviedlo v materiáli Ministerstvo obrany SR, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

(tasr)

  |  

Kremeľ obvinil Ukrajinu zo spáchania teroristického činu

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) sa v utorok prihlásila k atentátu na veliteľa radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Igora Kirillova, podľa agentúry AFP bol najvyššie postaveným dôstojníkom, ktorého zlikvidoval Kyjev.

„Teraz je jasné, kto si objednal tento teroristický útok. Znova sa potvrdilo, že kyjevský režim sa nevyhýba teroristickým metódam,“ reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v prvom vyjadrení o útoku, ktorý sa odohral v ranných hodinách v ruskej metropole.

Výbuch, pri ktorom zahynul Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov, bol spôsobený bombou ukrytou v elektrickej kolobežke umiestnenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

Peskov dodal, že ruský prezident Vladimir Putin vyjadril sústrasť nad Kirillovovou smrťou, píše stanica Sky News.

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev podľa agentúry Reuters kritizoval britský denník Times, ktorý vo svojom článku zabitie Kirillova označil za „legitímny akt obrany ohrozeného národa“. Medvedev povedal, že rovnaká logika by znamenala, že západní predstavitelia, ktorí poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc, by boli legitímnym cieľom Ruska.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) v stredu oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo spáchania tohto útoku. Počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku.

Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100-tisíc dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruský denník Kommersant uviedla, že vyšetrovatelia zadržali aj druhého podozrivého.

SBU v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. AFP s odvolaním sa na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve ukrajinská tajná služba, ktorá útok nazvala „špeciálnou operáciou“ a Kirillova označila za „vojnového zločinca“.

(tasr)

  |  

Tragédia v Rooseveltovej nemocnici: pacient vyskočil z okna

V areáli Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici došlo v utorok v skorých ranných hodinách k tragickej udalosti.

„V súvislosti s touto udalosťou je vedené trestné konanie vo veci prečinu usmrtenia. Ohliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie a bola nariadená pitva," uviedla banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Petra Kováčiková.

Rooseveltova nemocnica sa podrobnejšie k prípadu nebude vyjadrovať. „S hlbokou ľútosťou tuto smutnú udalosť potvrdzujeme. Vzhľadom na citlivosť prípadu a ohľaduplnosť voči pozostalým nebudeme k prípadu poskytovať ďalšie informácie," konštatovala pre TASR hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

(tasr)

  |  

Orbán na Putina mená vplyv, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident tiež odmietol sprostredkovateľskú úlohu maďarského premiéra vo vzťahu so Spojenými štátmi, citovala ho agentúra Interfax-Ukrajina.

Na utorňajšom zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv tak Volodymyr Zelenskyj reagoval na návrh Viktora Orbána týkajúci sa vianočného prímeria v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmeny zajatcov.

Ukrajinský prezident ale vyhlásil, že rok 2025 môže priniesť koniec vojny.

„Sme silná krajina, ukázali sme to na bojisku počas Putinovej agresie. Má ešte niekto iný v Európe takúto skúsenosť? Nie! Má Orbán takúto armádu? Nie! Ako budete vyvíjať tlak na Putina? Nejakým vtipom, či úsmevom? Nech si to nechá pre seba,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že Ukrajina potrebuje priame vzťahy so Spojenými štátmi bez sprostredkovateľov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila „manipulácie“ ohľadom vianočnej výmeny zajatcov a prímeria súvisiaceho s rusko-ukrajinskou vojnou. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany „sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia“, a vyhlásil, že v ceste mieru „stojí iba Rusko“.

Zelenskyj 4. októbra 2022 podpísal dekrét, ktorý zakázal vyjednávanie o prímerí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

(tasr)