Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macrona na samite EÚ zastúpi Scholz

Francúzsky prezident sa vo štvrtok nezúčastní zasadnutia hláv štátov a vlád Únie, namiesto toho vycestuje na ostrov Mayotte v Indickom oceáne, ktorý cez víkend zasiahol tropický cyklón Chido, oznámil v stredu Elyzejský palác.

V takýchto prípadoch francúzskeho prezidenta zvyčajne na samitoch zastupuje nemecký kancelár, pripomenul francúzsky prezidentský úrad v tlačovej správe.

Vzťahy medzi Emmanuelom Macronom a končiacim kancelárom Olafom Scholzom sú však podľa agentúry DPA napäté, keďže ich krajiny „nie vždy ťahajú za jeden povraz“. Obaja štátnici sú navyše pod veľkým tlakom na domácej pôde. Vo Francúzsku tento mesiac padla vláda a Macron menoval nového premiéra, v Nemecku zas Scholzov kabinet stratil dôveru Spolkového snemu.

Témami decembrového samitu EÚ budú vojna na Ukrajine, situácia na Blízkom východe a nelegálna migrácia do EÚ. Schôdzky na najvyššej úrovni sa budú v Bruseli konať od stredy, hlavným bodom je samit EÚ – západný Balkán, na ktorom by Macron ešte mal byť, spresnila DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Zurabišviliová vyzvala EÚ na tlak na gruzínsku vládu

Končiaca gruzínska prezidentka sa domnieva, že diplomatický tlak spôsobí, že vláda strany Gruzínska túžba zorganizuje nové voľby, píše agentúra AP.

„Európa musí nájsť páky, aby mohla konať. Ak Európa nedokáže vyvinúť tlak na krajinu s 3,7 milióna obyvateľmi, ako môže očakávať, že bude konkurovať gigantom 21. storočia?“ spýtala sa Salome Zurabišviliová europoslancov v Štrasburgu.

Gruzínsko zažíva v posledných týždňoch novú vlnu masových protestov, ktorá vypukla po rozhodnutí vlády pozastaviť do roku 2028 prístupový proces krajiny s EÚ.

Členstvo v EÚ podľa prieskumov podporuje zhruba 80 percent obyvateľov Gruzínska a tento cieľ je zakotvený aj v gruzínskej ústave.

Protesty už skôr vyvolali sporné októbrové parlamentné voľby, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov jasne zvíťazila Gruzínska túžba, hlasovanie však podľa opozície sprevádzali podozrenia z rozsiahlych podvodov. Demonštrácie sa momentálne čoraz častejšie stretajú s tvrdým potláčaním zo strany polície.

Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do Únie. V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“, podobný ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu, mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil aj desiatky miliónov eur finančnej pomoci.

Európska únia teraz zvažovala uvalenie sankcií na Gruzínsko, vetovalo ich však Maďarsko. Členské štáty sa následne v pondelok – na úrovni ministrov zahraničných vecí – dohodli iba na zavedení vízovej povinnosti pre držiteľov gruzínskych diplomatických pasov.

Zurabišviliová v stredu naznačila, že „to nestačí“, a EÚ ako najväčšieho donora, hospodársky trh, ako aj domov najpočetnejšej diaspóry Gruzíncov vyzvala na väčší tlak. Na situáciu v Gruzínsku podľa nej dosiaľ Brusel reagoval pomaly a málo.

„Zatiaľ čo v Tbilisi sú zakázané európske vlajky, Gruzínci stále čakajú na záväzné opatrenia z Bruselu a Washingtonu,“ vyhlásila s tým, že pouličné protesty sa nezastavia, dokým nedôjde k „novým slobodným a spravodlivým“ voľbám.

„Buď pôjdeme k voľbám, alebo sa určite dostaneme... do krízy, ktorú budete musieť riešiť (v oveľa horších podmienkach),“ povedala.

Funkčné obdobie Zurabišviliovej sa skončí 29. decembra, pričom nový gruzínsky parlament vybral v sobotu prostredníctvom zboru voliteľov za jej nástupcu kandidáta Gruzínskej túžby a bývalého futbalistu Michaila Kavelašviliho.

Lídri EÚ budú o situácii v Gruzínsku opäť rokovať vo štvrtok na samite v Bruseli.

(tasr)

Minúta  |  

Ekonomické a administratívne zaťaženie poľnohospodárov by sa malo znížiť

Vyplýva to z novely nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktoré v stredu schválil vládny kabinet.

„Cieľom návrhu nariadenia vlády je taktiež novelizácia príslušných ustanovení nariadenia vlády z dôvodu zosúladenia s právne záväznými aktami EÚ a modifikovaným Strategickým plánom Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027 a precizovanie ustanovení s cieľom zabezpečiť ich jednoznačnú aplikáciu aj v nadväznosti na potrebu zjednodušenia aplikačnej praxe," priblížilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Úpravy sa podľa MPRV zameriavajú na zmeny, ktoré sú prospešné pre poľnohospodárov z hľadiska zníženia ich administratívneho a ekonomického zaťaženia, reagujú na skúsenosti poľnohospodárskych podnikov so zavádzaním novej podpory formou celofarmovej ekoschémy v rokoch 2023 a 2024.

„Táto úprava povedie k zvýšeniu záujmu poľnohospodárskych podnikov pri zapojení sa do celofarmovej ekoschémy, k vytvoreniu väčšieho priestoru pre biodiverzitu na národnej úrovni, ako aj k zvýšeniu počtu zvierat pre podporu zlepšenia životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu," zdôraznil v dôvodovej správe k nariadeniu materiálu agrorezort.

MPRV dodalo, že zmena sa týka aj spôsobu obhospodarovania biopásov a termínu ich zrušenia bez povinnosti náhrady založením nových, zmeny manažmentu biopásov a neproduktívnych plôch pri eliminácii premnoženého hraboša poľného. Úpravou sa zároveň zvyšuje variabilita podielu zmesí osív pre opeľovače.

(tasr)

Minúta  |  

Bloomberg: Trumpov vyslanec pre Rusko a Ukrajinu nevylúčil návštevu Moskvy

Osobitný vyslanec zvoleného prezidenta USA pre Ukrajinu a Rusko plánuje budúci mesiac navštíviť Kyjev, a bol by otvorený stretnutiu v Moskve, spresnil anonymný účastník rozhovorov v tíme Donalda Trumpa.

Generál vo výslužbe Keith Kellogg pôsobil v prvej Trumpovej administratíve v niekoľkých funkciách v oblasti národnej bezpečnosti. Jeho cesty v rámci snáh o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny budú viesť aj do Londýna, Paríža a Ríma, dodal zdroj pre agentúru Bloomberg.

Generálova otvorenosť cestovať do Moskvy po prezidentskej inaugurácii 20. januára by preňho bola „mimoriadnym krokom“ v čase platnosti veľkého množstva sankcií, konštatoval Bloomberg. Rusko a USA sa tiež vzájomne považujú za strategických protivníkov.

„Cesta bude zameraná skôr na zhromažďovanie informácií než na realizáciu nejakého konkrétneho politického cieľa," povedal predstaviteľ.

Ako prvá na Kelloggovu cestu do Kyjeva upozornila agentúra Reuters, tá však v pondelkovej správe tvrdila, že osobitný vyslanec do Moskvy nepôjde.

Trump, ktorý 5. novembra zvíťazil v prezidentských voľbách, v predvolebnej kampani opakovane tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od inaugurácie, čo by znamenalo do 21. januára 2025.

Kellogg bol tiež jedným z najmenej troch republikánových spolupracovníkov, ktorí navrhli plány na zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie, okolo ktorej by vznikla demilitarizovaná zóna. Tú by spolu s prímerím strážili európske jednotky NATO.

Generál bude musieť vysvetliť svetovým lídrom Trumpovu stratégiu v otázke takmer trojročnej vojny. Z doterajších Trumpových vyjadrení vyplýva, že je ochotný vychýliť rovnováhu síl na fronte, ak niektorá z bojujúcich strán nebude ochotná rokovať.

V posledných týždňoch sa exprezident vyjadril, že vyzbrojí Ukrajinu natoľko, aby ruského prezidenta Vladimira Putina prinútil pristúpiť k rokovaciemu stolu, pripomenul Bloomberg. Ukrajinskému lídrovi Volodymyrovi Zelenskému chce naopak znížiť prísun americkej finančnej a vojenskej pomoci, ak rovnako odmietne.

V pondelok Trump naznačil, že očakáva, že Zelenskyj prijme určité územné straty ako cenu za mier. „Mal by byť pripravený uzavrieť dohodu, to je všetko,“ povedal Trump v rezidencii Mar-a-Lago na Floride. „Musí sa dohodnúť. Príliš veľa ľudí je zabitých,“ dodal.

(sab)

Minúta  |  

Slovensko daruje Ukrajine ďalší kontingent pomoci na zvládanie dôsledkov konfliktu

Súhlas s darovaním humanitárneho materiálu vyslovila vláda na svojom stredajšom rokovaní.

Medzi darovanými položkami je päť kusov odmínovacích kompletov Božena či desať kusov univerzálnych dokončovacích strojov (UDS). Dodávku tvoria tiež prostriedky na diaľkovú detekciu toxických chemických látok i súpravy náhradných dielov k týmto zariadeniam, taktiež cisternových prepravníkov a prívesy či skladacie nosidlá.

„Táto materiálna pomoc má výhradne nesmrtiaci a humanitárny charakter," zdôraznil podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer), ktorý návrh na rokovanie predložil.

Položky dodá Slovensko Ukrajine na základe medzinárodnej darovacej zmluvy postupne v mesiacoch december 2024 až máj 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Nákup vrtuľníkov Black Hawk patrí medzi strategické investície vlády

Nákupom 13 strojov namiesto 12 predtým avizovaných by Slovensko malo podľa rezortu obrany kompletnú 24-kusovú letku viacúčelových vrtuľníkov, od roku 2025 bude mať krajina 11 kusov strojov Black Hawk.

Vláda zaradila nákup 13 modernizovaných vrtuľníkov Black Hawk medzi strategické investície. Vyplýva to z materiálu, ktorý prijala v stredu na svojom rokovaní.

„Investičný projekt bude súčasťou výzbroje Vzdušných síl Ozbrojených síl SR a zahŕňa budovanie kapacít vrtuľníkového letectva vzdušných síl na obranu územia SR. Plánovaný termín začatia investičného projektu je v roku 2025 a plánovaný termín ukončenia dodávok v rámci investičného projektu je v roku 2030," uviedlo v materiáli Ministerstvo obrany SR, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Kaliňák: Kúpime 12 vrtuľníkov Blackhawk a zriadime národné obranné sily

Mohlo by Vás zaujímať Kaliňák: Kúpime 12 vrtuľníkov Blackhawk a zriadime národné obranné sily

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.