Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irak začne repatriáciu sýrskych vojakov, ktorí utiekli pred sunnitskými militantmi

Repatriácia, ktorá sa začne vo štvrtok, sa uskutoční v koordinácii s príslušnými sýrskymi úradmi, oznámilo iracké ministerstvo vnútra, ktorého vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Militanti vedení džihádistickou organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám spustili svoju nečakanú ofenzívu 27. novembra. Narazili iba na slabý odpor síl verných prezidentovi Bašárovi Asadaov. Ten utiekol zo Sýrie v noci na 8. decembra, keď povstalci začali obsadzovať hlavné mesto Damask a ukončili tak vládu rodiny Asadovcov, ktorá sa začala v roku 1971.

Iracký bezpečnostný zdroj v tom čase uviedol, že stovkám sýrskych vojakov, aj zraneným, ktorí utiekli z frontovej línie, bolo umožnené prekročiť hranice cez priechod al-Káim.

Iracké ministerstvo vnútra vo štvrtok informovalo, že vojaci budú repatriovaní cez rovnaký priechod.

Vysoko postavený iracký predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný, uviedol, že repatriácia sa uskutoční pod dohľadom medzinárodných organizácií.

Militanti po zvrhnutí Asada vyzvali vojakov a policajtov, aby zložili zbrane a zaregistrovali sa u úradov.

(tasr)

Minúta  |  

Rómsky splnomocnenec: Vďaka aktivitám úradu sa zamestnali tisícky Rómov

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) za uplynulý rok zazmluvnil približne 480 projektov za takmer 200 miliónov eur, v rámci ktorých na podporu Rómov a rozvoj infraštruktúry poskytol vyše 95 miliónov eur.

Úrad podľa splnomocnenca pre rómske komunity Alexandra Daška v roku 2024 vyhlásil 13 výziev určených na podporu Rómov a budovanie infraštruktúry v obciach s rómskym obyvateľstvom.

Vďaka aktivitám úradu sa v uplynulých mesiacoch podarilo zamestnať približne 3 100 ľudí, z toho asi 2 500 Rómov a Rómok. Naplno rozbehnúť sa podarilo aj národný projekt Rozvojové tímy, ktorý v pilotnej fáze funguje v 60 obciach naprieč Slovenskom.

"V týchto obciach máme zatiaľ zamestnaných okolo 800 ľudí, z tohto počtu je asi 75 percent zamestnaných Rómov. Približne 200 z nich dostalo vo svojom živote prvýkrát prácu," priblížila generálna riaditeľka sekcie európskych programov ÚSVRK Ingrid Zúbková. Dodala, projekt je zameraný na mäkké aktivity v oblasti vzdelávania, bývania, dlhového poradenstva či protirómskeho rasizmu, na ktoré nadväzujú infraštruktúrne projekty.

Prvý rómsky televízny moderátor Ivan Hriczko: Medzi bielymi som Róm a medzi Rómami som biely

Mohlo by Vás zaujímať Prvý rómsky televízny moderátor Ivan Hriczko: Medzi bielymi som Róm a medzi Rómami som biely

Rozvojový tím funguje približne rok aj v obci Šumiac na Horehroní, kde žije približne 650 Rómov. Jednou z aktivít je napríklad práca s malými deťmi a ich rodičmi za pomoci mentoriek z rómskej komunity. S rodinami pracujú na vývine jemnej i hrubej motoriky, deti učia farby či abecedu i slovenský jazyk.

V obci Šumiac pracujú s rómskou komunitou prostredníctvom rôznych projektov od roku 2004, projekt Rozvojové tímy vníma vedenie obce ako doposiaľ najlepší. Zameriava sa na všetky oblasti, na vzdelávanie, zdravie či bývanie.

ÚSVRK v uplynulom roku prostredníctvom rôznych výziev podporoval aj vysporiadanie pozemkov a bývanie Rómov, vyhlásená bola tiež výzva na podporu vzdelávania. Medzi dlhoročné projekty podporené úradom patrí obnova hradov či miestne občianske a preventívne služby.

Rómskych žiakov idú učiť po rómsky. Progresívne Slovensko to nazýva segregáciou

Mohlo by Vás zaujímať Rómskych žiakov idú učiť po rómsky. Progresívne Slovensko to nazýva segregáciou

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity považuje takzvané občianske hliadky za mimoriadne úspešné a dúfa, že budú pokračovať aj v budúcnosti.

"Verím tomu, že keď bude tento projekt v roku 2026 končiť, tak sa dohodneme s riadiacim orgánom, že nájdeme ďalšie finančné prostriedky, aby sme ho mohli ďalej financovať. Už teraz plánujeme, že budeme vyberať schopných ľudí, ktorí by mohli ísť do štátnej služby, Policajného zboru alebo do obrany," uviedol Daško.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri protiimigračne ladených vlád sa stretli pred samitom EÚ

Tlačová agentúra AFP upozornila, že cieľom tejto skupiny štátov je zvýšiť tlak na Brusel, aby účinnejšie riešil návrat nelegálnych migrantov.

Išlo už o druhé stretnutie tohto druhu po sebe a jeho štvrtkovým hostiteľom bolo Dánsko. Spoluorganizátormi debát v užšom kruhu boli Taliansko a Holandsko a na predsamitovom podujatí sa zúčastnila aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a lídri Cypru, Grécka, Malty, Česka, Poľska, Švédska a Maďarska.

Novým prvkom debát bola súčasná situácia v Sýrii, pretože niektoré krajiny EÚ dúfajú, že zvrhnutie Bašára Asada umožní návrat domov miliónom sýrskych utečencov, ktorí hľadali v Európe útočisko pred občianskou vojnou vo svojej krajine.

„Ak je situácia v Sýrii taká, že sa ľudia môžu vrátiť domov, budeme na tom tiež spolupracovať,“ povedal novinárom v budove Európskej rady holandský premiér Dick Schoof.

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Štvrtkové stretnutie užšej skupiny krajín nasledovalo po podobnom stretnutí, ktoré sa konalo na okraj októbrového samitu EÚ v Bruseli.

Podľa Schoofa sa takéto pracovné formáty môžu stať stabilnou súčasťou samitov a naznačil, že Holandsko bude hostiteľom ďalšieho kola neformálnych rozhovorov na túto tému.

Migrácia bola jednou z hlavných rokovaní šéfov vlád a štátov v októbri a bude sa o nej opäť diskutovať vo štvrtok na poslednom samite EÚ v tomto roku.

AFP napísala, že von der Leyenová na tomto stretnutí lídrov užšej skupiny krajín informovala o práci eurokomisie na príprave nového právneho rámca na zvýšenie a urýchlenie návratu nelegálnych migrantov, čo je jedna z priorít stanovených na októbrovom samite EÚ. Šéfka exekutívy EÚ prisľúbila, že predmetný návrh predloží na posúdenie začiatkom budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenova administratíva predstavila nové klimatické ciele mesiac pred nástupom Trumpa

Vláda končiaceho prezidenta USA vo štvrtok predstavila nové ciele v oblasti klímy, ktoré vyplývajú z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, píše agentúra DPA.

Len mesiac pred inauguráciou Donalda Trumpa sa federálna vláda zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov v USA do roku 2035 o 61 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005.

„Som hrdý na to, že moja administratíva realizuje najodvážnejší klimatický program v americkej histórii,“ povedal prezident Joe Biden vo videopríhovore, v ktorom ocenil nové opatrenia zamerané na udržanie Spojených štátov „na ceste k nulovým čistým emisiám“ do roku 2050.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v prezidentskom úrade od dohody z Paríža odstúpil. Aj keď sa očakáva, že tak spraví aj po druhýkrát a zruší emisné predpisy, Bidenove nové klimatické ciele sú podľa portálu Axios navrhnuté s ohľadom na niektoré z Trumpových pravdepodobných politík.

Hovorkyňa Trumpovho tímu Karoline Leavittová pre agentúru AFP uviedla, že Trump počas prvého obdobia v Bielom dome „podporoval ochranu prírody a životné prostredie, a zároveň hospodársky rast pre rodiny“.

Tieto politiky podľa nej priniesli „cenovo dostupnú a spoľahlivú energiu pre spotrebiteľov spolu so stabilnými a dobre platenými pracovnými miestami“.

Bidenov vyslanec pre klímu John Podesta v telefonáte s novinármi pripustil, že Trump môže klimatické úsilie odsunúť do úzadia. Zároveň ale vyjadril presvedčenie, že hnacou silou pokroku v tejto otázke bude súkromný sektor a štátne a miestne samosprávy.

Environmentálne skupiny nové klimatické ciele končiacej administratívy vo všeobecnosti privítali. Stanovenie týchto cieľov, ako aj plán, ako ich dosiahnuť, malo lehotu najneskôr do februára 2025. Je v nich zahrnutý aj záväzok znížiť emisie „mimoriadne znečisťujúceho metánu“ o 35 percent do roku 2035.

„Toto je dôležitý bod a kritérium pre perspektívne štáty, mestá a podniky, ktoré si uvedomujú, že riešenie klimatických zmien je dobré pre hospodárstvo,“ vyhlásila Rachel Cleetusová z neziskovej organizácie Únia znepokojených vedcov.

Bidenova administratíva podľa AFP pravdepodobne presadzovala vôbec najambicióznejšie klimatické programy v histórii USA. Okrem iného sa vrátila k parížskej dohode a zaviazala sa chrániť 30 percent pôdy a vody do roku 2030.

Kritici však poukazujú na rozpor, ktorý spočíva v tom, že USA si zachovávajú postavenie najväčšieho svetového producenta fosílnych palív. Aj napriek pokroku však Spojené štáty zostávajú mimo plánu na splnenie svojho súčasného cieľa znížiť emisie do roku 2030 o 50 až 52 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini podpísal dve novely zákonov, obe sa týkajú vzdelávania

Zatiaľ čo prvá novela zákona o vysokých školách má priniesť zmenu v kreovaní správnej rady verejnej vysokej školy, druhá sa týka uznávania dokladov sestrám s odbornou prípravou v Rumunsku.

Novela zákona o vysokých školách upravuje okrem iného lehoty na vyhlásenie voľby rektora, pôsobnosť akademického senátu, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy či kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora. Zavádza aj zmeny súvisiace s vnútorným systémom zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

Ukrajina odmietla Pellegriniho vyjadrenie o výmene územia za mier

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajina odmietla Pellegriniho vyjadrenie o výmene územia za mier

Úprava legislatívy o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií zase prinesie uznanie odbornej kvalifikácie sestrám zodpovedným za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku.

Zavádza zároveň koncept takzvaného automatického uznávania kvalifikácií v rámci členských krajín Európskej únie na pokračovanie v štúdiu.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunskí sociálni demokrati sa stiahli z povolebných rokovaní

Vládnuca Sociálnodemokratická strana Rumunska (PSD) je však ochotná podporiť proeurópsku stredopravicovú menšinovú vládu, napísal vo štvrtok končiaci premiér a líder PSD Marcel Ciolacu na Facebooku.

„Nemôžete vytvoriť nič konkrétne s ľuďmi, ktorí hovoria jednu vec v súkromí a niečo iné pred novinármi. S takzvanými partnermi, ktorým sa hnusí sedieť s vami za stolom a ktorí si myslia, že sa takto ‚zašpinia‘, nič neurobíte,“ citovali Ciolaca agentúry Agerpress a MTI.

PSD podľa neho tolerovala takéto postoje dlho bez rozruchu. „PSD dôstojne odchádza od rokovacieho stola, ale neuteká pred zodpovednosťou. V parlamente je pripravená hlasovať za pravicovú menšinovú vládu,“ pokračoval Ciolacu.

Dodal, že PSD to robí preto, lebo Rumunsko naliehavo potrebuje vládu, ktorá by riešila súčasné problémy až do nadchádzajúcich prezidentských volieb.

Ciolacu reagoval na skutočnosť, že predsedníčka stredopravicovej Únie záchrany Rumunska (USR) Elena Lasconiová v stredu večer odišla z rokovaní o novej vláde, ktorú majú zostaviť „proeurópske“ strany, a účasť USR v koalícii podmienila splnením osembodového zoznamu podmienok.

Politička, ktorá sa v anulovanom prvom kole prezidentských volieb umiestnila na druhom mieste, obvinila potenciálnych koaličných partnerov – PSD, Národnú liberálnu stranu (PNL), Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR) a zástupcov národnostných menšín –, že „nepochopili odkaz voličov“ z volieb 1. decembra.

Po odstúpení PSD majú zvyšky „proeurópskej koalície“ v zákonodarnom zbore menej ako 40 percent kresiel. Táto koalícia sa sformovala s cieľom pôsobiť ako blok vyvažujúci Calina Georgesca, ktorého označovala za proruského.

Ten bol totiž podľa prieskumov favoritom na zvolenie v prezidentských voľbách predtým, než ústavný súd anuloval výsledky prvého kola s tým, že Georgescovi „pomohla internetová kampaň z Ruska“.

Ďalším deklarovaným dôvodom vzniku koalície bola snaha zabrániť vstupu do vlády stranám, ktoré podľa nej predstavujú „krajnú pravicu“ – Aliancii za zjednotenie Rumunov (AUR), S.O.S. Rumunsko a Strane mladých ľudí (POT).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.