Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden sa pred koncom funkčného obdobia stretne s Meloniovou a pápežom

Podľa všetkého by tak mohlo ísť o poslednú zahraničnú cestu Joea Bidena pred odchodom z prezidentského úradu.

Cieľom návštevy, ktorá sa bude konať od 9. do 12. januára, je posilniť vzťahy medzi USA a Talianskom a poďakovať sa Meloniovej za „silné vedenie skupiny G7 v uplynulom roku", ozrejmila vo vyhlásení hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Biden sa počas návštevy Talianska stretne aj s pápežom a bude „diskutovať o podpore mierového úsilia na celom svete", povedala hovorkyňa. Podľa Bieleho domu prezident vo štvrtok telefonicky hovoril s najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi a poďakoval sa mu za jeho „pokračujúce snahy o zmiernenie globálneho utrpenia".         

Súčasný prezident USA je pritom len druhou hlavou štátu rímskokatolíckeho vierovyznania v histórii krajiny. Prvým bol John F. Kennedy, píše AP.

Cesta do Talianska sa uskutoční iba niekoľko dní predtým, ako Biden odovzdá prezidentský úrad novozvolenému republikánovi Donaldovi Trumpovi. Talianska pravicová premiérka Meloniová zablahoželala Trumpovi po jeho víťazstve v novembrových voľbách a vyzdvihla "neochvejné" väzby medzi oboma krajinami, pripomína AFP.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Bez Ukrajiny nemožno prijať žiadne rozhodnutie o jej budúcnosti, zhodli sa lídri EÚ

Nemecký kancelár Olaf Scholz podčiarkol dôležitosť podpory Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné".

„Iba Ukrajina ako napadnutá krajina môže legitímne určiť, čo znamená mier a či a kedy sú splnené podmienky na začatie rokovaní," povedal predseda Európskej rady António Costa na záver summitu. „Nastal čas posilniť Ukrajinu (a pripraviť ju) na všetky možné scenáre," pokračoval.

Holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že len Kyjev môže určiť podmienky rozhovorov. „Doposiaľ Ukrajina ešte nenaznačila, že je na to pripravená," dodal.

Pozícia Ukrajiny vo vojne je v súčasnosti neistá a Rusko naďalej dosahuje úspechy na bojisku a postupne posúva frontovú líniu smerom na západ napriek stratám. Ukrajinská energetická sieť je v havarijnom stave a problémom sú aj chýbajúce sily na bojisku, pripomína AP.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Pakistan vyvíja rakety, ktoré by mohli zasiahnuť USA

Uviedol to vo štvrtok zástupca amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jon Finer.

Podľa Finera vyvolávajú kroky Pakistanu „skutočné otázky" ohľadom cieľov jeho raketového programu. „Úprimne povedané, je pre nás ťažké vnímať konanie Pakistanu inak ako vznikajúcu hrozbu pre Spojené štáty," ozrejmil vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu pre americký think tank Carnegie Endowment for International Peace.

„Pakistan vyvíja čoraz sofistikovanejšiu raketovú technológiu, od raketových systémov dlhého doletu až po zariadenia, ktoré by umožnili testovanie výrazne väčších raketových motorov," vysvetlil Finer. Podľa jeho slov bude „Pakistan schopný zasiahnuť ciele mimo územia južnej Ázie vrátane Spojených štátov", pokiaľ bude krajina pokračovať v tomto smerovaní, píše Reuters.

Prejav zástupcu prišiel deň po tom, ako Washington oznámil nové sankcie v súvislosti s pakistanským programom vývoja rakiet.

(tasr, afp

Minúta  |  

Orbán po samite EÚ: V Únii neexistuje konsenzus o vojne na Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán rozhodnutia týkajúce sa konfliktu preto prijal v rámci bilaterálnej diplomacie a nie v mene maďarského predsedníctva EÚ.

Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou po summite EÚ v Bruseli povedal, že vojna na Ukrajine je najdôležitejšou politickou otázkou. Podotkol však, že v EÚ neexistuje konsenzus v tejto oblasti, a preto nie je možné konať v mene Európskej rady. Premiér zároveň ozrejmil, že maďarský návrh na vianočné prímerie sa nepredkladal v rámci predsedníctva krajiny v Rade EÚ.

Orbán po summite tiež uviedol, že zrejme jedinou možnou cestou k úspechu, či dokonca prežitiu Európskej únie je podniknúť „zásadné kroky" a byť ambiciózny, píše MTI.

Pri hodnotení predsedníctva Orbán uviedol, že došlo k pokroku v oblasti rozširovania Európskej únie, pokiaľ ide o krajiny západného Balkánu. „Rozhovory s Albánskom by sa mohli začať, absolvovali sme už tri medzivládne stretnutia. Na dosah je však aj usporiadanie medzivládnej konferencie so Srbskom," povedal premiér.

Orbán zároveň pripomenul rozhodnutie o integrácii Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. Plné členstvo nadobudne účinnosť 1. januára, podotkol.

Počas súčasného maďarského predsedníctva dosiahlo 27 ministrov poľnohospodárstva tiež dohodu o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, uviedol Orbán a dodal, že sa „prijalo aj vyhlásenie o boji proti antisemitizmu a podpore židov".

(tasr, mti)

Minúta  |  

USA pred Asadovým pádom dodatočne vyslali do Sýrie viac ako tisíc vojakov

V súčasnosti je v Sýrii približne dvetisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl, oznámil vo štvrtok hovorca Pentagónu Pat Ryder s tým, že ich nasadenie je dočasné a ich úlohou je bojovať proti Islamskému štátu.

V Sýrii pred začatím ofenzívy džihádistov pôsobilo približne 900 amerických vojakov. Väčšina z nich bola na základni at-Tanf v púšti pri hraniciach s Jordánskom a Irakom. Pôsobili aj v oblastiach kontrolovaných Kurdmi na východe Sýrie.

Po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada USA zintenzívnili útoky na pozície Islamského štátu (IS). Končiaciprezident USA Joe Biden po dobytí Damasku islamistickými silami vyhlásil, že nedovolia teroristom z IS využiť mocenské vákuum v Sýrii a americkí vojaci preto naďalej zostanú na sýrskom území. Pentagón však doteraz tvrdil, že dodatočné sily do krajiny nenasadili, spresnila agentúra AP.

Agentúra Reuters pripomenula, že USA sa zapojili do vojny v Sýrii v roku 2014 na čele medzinárodnej koalície proti IS, ktorý v tom čase kontroloval veľké územie v Sýrii a Iraku. Washington tiež vojensky podporuje sýrske kurdské milície, ktoré do veľkej miery prispeli k takmer úplnej porážke IS.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Zelenskyj mi sľúbil 500 miliónov z ruských aktív za zmenu postoja k členstvu Ukrajiny v NATO

Podľa neho treba vyvinúť tlak na eurokomisiu, aby zvážila, ako bude chrániť záujem členských štátov EÚ.

Premiér SR Robert Fico (Smer) sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas štvrtkového summitu nezhodol na piatich zásadných témach. Predseda vlády to uviedol po skončení zasadnutia Európskej rady.

Fico spresnil, že chápe ukrajinského prezidenta v tom, že vzhľadom na situáciu v domovskej krajine je pod tlakom. Podľa vlastných slov nečakal, že dôverné vyjadrenia, ktoré odzneli za zatvorenými dverami, sa dostanú na verejnosť.

Zelenskyj na tlačovej besede totiž spomenul Fica a vyhlásil, že je hanebné, keď niekto hovorí, že po zastavení tranzitu ruského zemného plynu cez Ukrajinu príde o zisky. Zdôraznil, že Ukrajina aj pre peniaze zarobené Ruskom na predaji tohto plynu prichádza o ľudské životy.

Zelenskyj vraj popiera akékoľvek prímerie

"Naša vzájomná výmena názorov potvrdila, že máme názorové rozdiely k piatim témam," skonštatoval Fico. Pripomenul, že vláda SR od prvých dní vojny označila vpád ruských vojsk za porušenie medzinárodného práva, pomáha Ukrajine humanitárnymi dodávkami, predáva potrebnú elektrinu, vypravila prvý vlak do Kyjeva, ale neverí vo vojenské riešenie konfliktu a odmieta darovať zbrane.

Premiér vysvetlil, že nie všetkým sa páčila jeho otázka o mierových iniciatívach a slová o tom, že EÚ by sa mala viac spoliehať aj na tie čínske a brazílske, pričom spomenul aj vytvorenie skupiny priateľov mieru v rámci OSN. Tvrdí, že reakcie na to boli, že kto je priateľom mieru, je priateľom agresora.

"Zelenskyj popiera akékoľvek prímerie," uviedol Fico. A podľa neho je to aj postoj viacerých krajín EÚ.

Suplovať Američanov nechce

Za Slovensko odmietol možnosť znášať vyššie náklady Európanov na pomoc Ukrajine, ak nový americký prezident Donald Trump podporu USA zníži. Zopakoval, že žiaden slovenský vojak nebude súčasťou operácie EÚ na Ukrajine v prípade uzavretia prímeria. "Nebolo by správne, keby to časť štátov EÚ urobila, nebol by v tom konsenzus," vysvetlil.

Zdôraznil tiež, že Slovensko nepodporí taký balík sankcií, ktorý by sa vzťahoval na jadrovú energetiku, lebo je odkázané na výrobu elektriny z jadra.

"Názorový rozdiel máme, čo sa týka tranzitu plynu cez Ukrajinu. Pýtal som sa ho, či bude ochotný tranzitovať iný ako ruský plyn," povedal Fico. Zelenskyj podľa neho vylúčil, že by Ukrajina mohla tranzitovať akýkoľvek plyn. "Pýtal sa, že či si vieme predstaviť platiť za plyn, ktorý financuje vojnu," opísal Fico rozhovor. Odmietol zároveň Zelenského slová, že SR zarába na predaji elektriny Ukrajine.

Pol miliardy z ruských aktív

Ďalší spor sa podľa Fica týka vstupu Ukrajiny do NATO. Tvrdí, že Zelenskyj mu sľúbil uvoľniť 500 miliónov eur zo zmrazených ruských aktív, ak Slovensko svoj postoj zmení. "Nikdy," odkázal mu Fico aj cez novinárov.

"Rešpektujeme pomoc EÚ Ukrajine, sme jej súčasťou, a preto sa pýtam, či vtedy, keď niekto pomáha a je súčasťou EÚ a organizuje spoločné rokovania vlád, či Ukrajina má právo ohrozovať ekonomické záujmy členského štátu Únie," uviedol premiér.

Priblížil tiež, že na samite o tejto otázke separátne rokoval so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a upozornil ich, že keď Kyjev zastaví tranzit plynu, tak táto surovina zdražie.

Podľa neho treba vyvinúť tlak na eurokomisiu, aby zvážila, ako bude chrániť záujem členských štátov EÚ. Lebo "ak niekto bráni tranzitu plynu a spôsobí zvyšovanie cien a hospodárske škody EÚ, tak je to Zelenskyj," doplnil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.