Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyšetrovatelia znovu predvolali juhokórejského prezidenta na vypočúvanie

Podľa predstaviteľov bezpečnostných zložiek sa bude vypočúvanie konať 25. decembra.

Tím poslal prezidentovi druhé predvolanie, na základe ktorého by sa mal v stredu 25. decembra o 10.00 h dostaviť na vypočúvanie. Predvolanie zaslal expresnou poštou i elektronicky do prezidentskej kancelárie i na miesto bydliska.

Viaceré pokusy o doručenie prvého predvolania prezidentovi začiatkom tohto týždňa údajne zlyhali po tom, ako ho prezidentská kancelária odmietla prijať alebo poslala poštou späť.

Šéf vyšetrovacieho tímu v utorok povedal, že predvolanie bolo odmietnuté zámerne a že jeho úrad v reakcii na to rýchlo podnikne "právne kroky". Spomenul aj možnosť vydania súdneho zatykača.

Prezident 3. decembra nečakane vyhlásil stanné právo a obvinil opozíciu z protištátnych aktivít. Opozícia následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury a zneužitia moci. Jun obvinenia odmieta a podľa právnych zástupcov sa proti nim bude brániť na súde. Parlament prezidentovi pozastavil výkon funkcie, kým ústavný súd nerozhodne o jeho odvolaní alebo opätovnom dosadení do úradu.

Prezidentovi i okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, uviedla agentúra AFP. V súčasnosti má Jun Sok-jol zákaz opustiť krajinu. Prokuratúra mu dala čas do soboty (21. 12.), aby prišiel na vypočúvanie. V opačnom prípade môže byť naňho vydaný zatykač.

Prezident svojím krokom vyvolal v Južnej Kórei rozsiahle protesty. Do ulíc hlavného mesta vyšli státisíce demonštrantov, ktorí žiadali jeho odvolanie a zadržanie.

(tasr, jonhap)

Minúta  |  

Biden sa pred koncom funkčného obdobia stretne s Meloniovou a pápežom

Podľa všetkého by tak mohlo ísť o poslednú zahraničnú cestu Joea Bidena pred odchodom z prezidentského úradu.

Cieľom návštevy, ktorá sa bude konať od 9. do 12. januára, je posilniť vzťahy medzi USA a Talianskom a poďakovať sa Meloniovej za „silné vedenie skupiny G7 v uplynulom roku", ozrejmila vo vyhlásení hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Biden sa počas návštevy Talianska stretne aj s pápežom a bude „diskutovať o podpore mierového úsilia na celom svete", povedala hovorkyňa. Podľa Bieleho domu prezident vo štvrtok telefonicky hovoril s najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi a poďakoval sa mu za jeho „pokračujúce snahy o zmiernenie globálneho utrpenia".         

Súčasný prezident USA je pritom len druhou hlavou štátu rímskokatolíckeho vierovyznania v histórii krajiny. Prvým bol John F. Kennedy, píše AP.

Cesta do Talianska sa uskutoční iba niekoľko dní predtým, ako Biden odovzdá prezidentský úrad novozvolenému republikánovi Donaldovi Trumpovi. Talianska pravicová premiérka Meloniová zablahoželala Trumpovi po jeho víťazstve v novembrových voľbách a vyzdvihla "neochvejné" väzby medzi oboma krajinami, pripomína AFP.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Bez Ukrajiny nemožno prijať žiadne rozhodnutie o jej budúcnosti, zhodli sa lídri EÚ

Nemecký kancelár Olaf Scholz podčiarkol dôležitosť podpory Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné".

„Iba Ukrajina ako napadnutá krajina môže legitímne určiť, čo znamená mier a či a kedy sú splnené podmienky na začatie rokovaní," povedal predseda Európskej rady António Costa na záver summitu. „Nastal čas posilniť Ukrajinu (a pripraviť ju) na všetky možné scenáre," pokračoval.

Holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že len Kyjev môže určiť podmienky rozhovorov. „Doposiaľ Ukrajina ešte nenaznačila, že je na to pripravená," dodal.

Pozícia Ukrajiny vo vojne je v súčasnosti neistá a Rusko naďalej dosahuje úspechy na bojisku a postupne posúva frontovú líniu smerom na západ napriek stratám. Ukrajinská energetická sieť je v havarijnom stave a problémom sú aj chýbajúce sily na bojisku, pripomína AP.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Pakistan vyvíja rakety, ktoré by mohli zasiahnuť USA

Uviedol to vo štvrtok zástupca amerického poradcu pre národnú bezpečnosť Jon Finer.

Podľa Finera vyvolávajú kroky Pakistanu „skutočné otázky" ohľadom cieľov jeho raketového programu. „Úprimne povedané, je pre nás ťažké vnímať konanie Pakistanu inak ako vznikajúcu hrozbu pre Spojené štáty," ozrejmil vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu pre americký think tank Carnegie Endowment for International Peace.

„Pakistan vyvíja čoraz sofistikovanejšiu raketovú technológiu, od raketových systémov dlhého doletu až po zariadenia, ktoré by umožnili testovanie výrazne väčších raketových motorov," vysvetlil Finer. Podľa jeho slov bude „Pakistan schopný zasiahnuť ciele mimo územia južnej Ázie vrátane Spojených štátov", pokiaľ bude krajina pokračovať v tomto smerovaní, píše Reuters.

Prejav zástupcu prišiel deň po tom, ako Washington oznámil nové sankcie v súvislosti s pakistanským programom vývoja rakiet.

(tasr, afp

Minúta  |  

Orbán po samite EÚ: V Únii neexistuje konsenzus o vojne na Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán rozhodnutia týkajúce sa konfliktu preto prijal v rámci bilaterálnej diplomacie a nie v mene maďarského predsedníctva EÚ.

Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou po summite EÚ v Bruseli povedal, že vojna na Ukrajine je najdôležitejšou politickou otázkou. Podotkol však, že v EÚ neexistuje konsenzus v tejto oblasti, a preto nie je možné konať v mene Európskej rady. Premiér zároveň ozrejmil, že maďarský návrh na vianočné prímerie sa nepredkladal v rámci predsedníctva krajiny v Rade EÚ.

Orbán po summite tiež uviedol, že zrejme jedinou možnou cestou k úspechu, či dokonca prežitiu Európskej únie je podniknúť „zásadné kroky" a byť ambiciózny, píše MTI.

Pri hodnotení predsedníctva Orbán uviedol, že došlo k pokroku v oblasti rozširovania Európskej únie, pokiaľ ide o krajiny západného Balkánu. „Rozhovory s Albánskom by sa mohli začať, absolvovali sme už tri medzivládne stretnutia. Na dosah je však aj usporiadanie medzivládnej konferencie so Srbskom," povedal premiér.

Orbán zároveň pripomenul rozhodnutie o integrácii Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. Plné členstvo nadobudne účinnosť 1. januára, podotkol.

Počas súčasného maďarského predsedníctva dosiahlo 27 ministrov poľnohospodárstva tiež dohodu o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, uviedol Orbán a dodal, že sa „prijalo aj vyhlásenie o boji proti antisemitizmu a podpore židov".

(tasr, mti)

Minúta  |  

USA pred Asadovým pádom dodatočne vyslali do Sýrie viac ako tisíc vojakov

V súčasnosti je v Sýrii približne dvetisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl, oznámil vo štvrtok hovorca Pentagónu Pat Ryder s tým, že ich nasadenie je dočasné a ich úlohou je bojovať proti Islamskému štátu.

V Sýrii pred začatím ofenzívy džihádistov pôsobilo približne 900 amerických vojakov. Väčšina z nich bola na základni at-Tanf v púšti pri hraniciach s Jordánskom a Irakom. Pôsobili aj v oblastiach kontrolovaných Kurdmi na východe Sýrie.

Po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada USA zintenzívnili útoky na pozície Islamského štátu (IS). Končiaciprezident USA Joe Biden po dobytí Damasku islamistickými silami vyhlásil, že nedovolia teroristom z IS využiť mocenské vákuum v Sýrii a americkí vojaci preto naďalej zostanú na sýrskom území. Pentagón však doteraz tvrdil, že dodatočné sily do krajiny nenasadili, spresnila agentúra AP.

Agentúra Reuters pripomenula, že USA sa zapojili do vojny v Sýrii v roku 2014 na čele medzinárodnej koalície proti IS, ktorý v tom čase kontroloval veľké územie v Sýrii a Iraku. Washington tiež vojensky podporuje sýrske kurdské milície, ktoré do veľkej miery prispeli k takmer úplnej porážke IS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.