Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V centre Moskvy zastrelili Vladimira Feščenka, dôstojníka FSB a šampióna vo vzpieraní

Podľa vyšetrovateľov bol strelecký incident výsledkom osobného konfliktu.

Vladimir Feščenko, ktorý bol zamestnancom kontrarozviedky ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), bol nájdený mŕtvy v budove ministerstva obrany v centre Moskvy. Podľa zdrojov oboznámených s vyšetrovaním sa hlavnou verziou prípadu považuje zabitie z nedbanlivosti.

Guľka zasiahla Feščenka do hlavy a zdroje naznačujú, že k výstrelu mohlo dôjsť počas hádky medzi dvoma mužmi, uvádza portál RBC.

Moskva pridala na zoznam teroristických organizácií pôvodný názov Karelska

Mohlo by Vás zaujímať Moskva pridala na zoznam teroristických organizácií pôvodný názov Karelska

Incident sa odohral 13. januára a ruské médiá uviedli, že prípad bol považovaný za vraždu v dôsledku osobného konfliktu, ktorý vyústil do tragickej streľby. Podozrivý z trestného činu bol zadržaný a voči nemu bolo začaté trestné konanie.

Feščenko bol známy aj svojimi úspechmi v športovom svete, keď v roku 2016 získal bronz na majstrovstvách Ruska vo vzpieraní v kategórii do 85 kg.

Ruské úrady v súčasnosti pokračujú vo vyšetrovaní okolností jeho smrti.

(lipa)

Minúta  |  

Katastrálne databázy majú 175 rokov. Zamestnávatelia vnímajú problém ako príležitosť

Pracoviská katastrálnych odborov boli v uplynulých dňoch dočasne zatvorené pre rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia, ktorý zasiahol informačný systém využívajúci katastrálne odbory okresných úradov.

Vladimír Uhlík, predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav v utorok podotkol, že nie je dôvod na paniku. Aktuálny problém, ktorý kataster postihol, vnímajú ako možnosť na systémové zmeny a riešenia.

"Verejnosť to vníma len z pohľadu katastra, ale vypadli aj iné služby, ktoré kataster poskytuje. Služby, ktoré my ako geodeti a kartografi poskytujeme celej verejnosti. Vypadli aj aktívne geodetické základy, nemohli sme vykonávať meranie v reálnom čase," uviedol s vysvetlením, že geodézia meria, kartografia zobrazuje a kataster eviduje nehnuteľnosti, parcely či vlastnícke práva.

SaS vyzýva vládu na odvolanie šéfa katastrálneho úradu Juraja Cellera

Mohlo by Vás zaujímať SaS vyzýva vládu na odvolanie šéfa katastrálneho úradu Juraja Cellera

Napriek tomu, že k dnešnému dňu funguje v obmedzenom režime tridsať katastrálnych odborov, činnosť pre geodetov sa neobnovila.

"Ľudia nech nečakajú, že si objednajú geometrický plán a my ho urobíme. Poskytovanie napríklad geometrických plánov či merania pre občanov stále nie je možné vykonávať," dodal Uhlík.

Neopomenul ani model štátnej správy. "Celá infraštruktúra ako počítače či zamestnanci patria pod ministerstvo vnútra, ale infoštruktúra, teda dáta a informácie, patria pod Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR. Dlhodobo upozorňujeme, že toto rozdelenie nie je šťastné," spomenul.

Jozef Kožár, riaditeľ spoločnosti GEOKOD, ktorá 25 rokov pôsobí na trhu v oblasti geodézie, kartografie a katastra konkretizoval, že databázy katastra nehnuteľností sú jedny z historicky najstarších.

Šutaj Eštok chce kybernetickú ochranu kritickej infraštruktúry presunúť pod rezort vnútra

Mohlo by Vás zaujímať Šutaj Eštok chce kybernetickú ochranu kritickej infraštruktúry presunúť pod rezort vnútra

"Ich vek sa počíta na 175 rokov. Špecifické sú tým, že písomná časť nemá problém. Pokiaľ ide o grafickú časť - katastrálny operát, ktorý je teraz ohrozený, je starý viac ako 50, dá sa povedať aj sto rokov," uviedol Kožár.

Z hľadiska vlastníkov podľa neho nehrozí, že tieto údaje nevedeli obnoviť. "Otázka je, koľko to bude trvať," povedal.

Podstatné je podľa neho tiež legislatívne nastavenie, a teda aby sa rešpektovalo, že práva jedného vlastníka končia tam, kde začínajú práva ďalšieho vlastníka.

(max)

Minúta  |  

Európska komisia prehodnocuje svoje vyšetrovania firiem ako Apple, Meta a Google

Hoci prehodnocovanie údajne nesúvisí s víťazstvom Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, jeho postoj k regulačným zásahom EÚ môže situáciu ovplyvniť.

Vyšetrované podniky sa v poslednej dobe snažia presvedčiť novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby ich v sporoch s európskymi regulátormi podporil. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje.

Revízia môže podľa zdrojov viesť k obmedzeniu či úprave vyšetrovania. Týka sa všetkých káuz, ktoré začali od vlaňajšieho marca v rámci nového nariadenia Európskej únie o digitálnych trhoch (DMA).

Toto nariadenie má obmedziť vplyv veľkých technologických spoločností a zabezpečiť rovnaké podmienky pre menších konkurentov.

Zuckerberg priznal cenzúru na Facebooku, spája ju s Bidenovou administratívou a pandémiou

Mohlo by Vás zaujímať Zuckerberg priznal cenzúru na Facebooku, spája ju s Bidenovou administratívou a pandémiou

Firmám porušujúcim nariadenie DMA môže Európska komisia vymerať pokutu vo výške až desiatich percent ich celosvetových ročných tržieb.

Jeden zo zdrojov uviedol, že revízia vyšetrovania nie je dôsledkom Trumpovho víťazstva v novembrových prezidentských voľbách. Možné dôsledky Trumpovho návratu do Bieleho domu však podľa neho budú v revízii zohľadnené.

Šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg minulý týždeň Trumpa vyzval, aby zastavil pokutovanie amerických technologických podnikov Bruselom.

Európski regulátori podľa neho v posledných 20 rokoch prinútili americké technologické podniky zaplatiť na pokutách vyše 30 miliárd dolárov, píše Financial Times.

Európska komisia podľa denníka uviedla, že je naďalej plne odhodlaná presadzovať dodržiavanie svojich pravidiel.

„Nedochádza k žiadnym oneskoreniam pri dokončovaní otvorených káuz ohľadom nedodržiavania pravidiel, najmä nie z politických dôvodov," dodala.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Minúta  |  

Filipíny varujú pred rastúcou agresiou Číny v Juhočínskom mori

Podľa filipínskych predstaviteľov čínske plavidlá využívajú zastrašovacie taktiky, aby odradili krajinu od rybolovu.

Filipíny sú znepokojené hliadkami čínskej pobrežnej stráže, ktoré sa približujú k pobrežiu krajiny, uviedol v utorok hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Jonathan Malaya.        

Čína podľa Malayu tento mesiac vyslala „monštruózne" plavidlo pobrežnej stráže, čo podľa neho dokazuje „rastúcu agresiu" Pekingu na spornej vodnej ceste.

„Dostáva sa bližšie k filipínskemu pobrežiu, a to je alarmujúce," povedal Malaya. Čínske lode sa v tomto roku približujú k Filipínam a posledné pohyby sú podľa neho „zastrašovacou taktikou" s cieľom odradiť Filipíncov od lovu rýb.

„Takéto zastrašovacie taktiky nechceme a nebudeme podporovať našim ústupom. Nezaváhame ani sa nezľakneme zastrašovania," uviedol hovorca Rady pre národnú bezpečnosť.

Spomínaná 165 metrov dlhá loď sa naposledy nachádzala 143 kilometrov západne od ostrova Capones vo filipínskej provincii Zambales, píše agentúra AFP. Podľa hovorcu filipínskej pobrežnej stráže táto loď nevykonáva „agresívne akcie avšak už len jej samotná prítomnosť je znepokojujúca".

Čínska centrálna banka zastavila nákupy vládnych dlhopisov

Mohlo by Vás zaujímať Čínska centrálna banka zastavila nákupy vládnych dlhopisov

Filipínska pobrežná stráž vyslala dve plavidlá, aby tak prinútila čínsku loď „posunúť sa ďalej od pobrežia Zambales".

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí tvrdí, že hliadkovania pobrežnej stráže sú „v súlade so zákonom". Filipíny vyzval, aby „zastavili akékoľvek porušovanie, provokácie a vyvolávanie napätia a zastavili všetky akcie, ktoré podkopávajú mier a pokoj v Juhočínskom mori a komplikujú situáciu".

Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more vrátane častí, ktoré označujú za vlastné Filipíny, Brunej, Malajzia, Taiwan či Vietnam. Medzinárodný arbitrážny súd už v roku 2016 odmietol nároky Pekingu na takmer celú obchodnú cestu v Juhočínskom mori. Čína sa však nezúčastnila na súdnom pojednávaní a jeho verdikt neakceptuje.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd riešil obžalobu juhokórejského prezidenta len štyri minúty

Prezident sa nedostavil a jeho námietky voči procesu súd zamietol.

Len štyri minúty trvalo v utorok v sídle juhokórejského ústavného súdu prvé ústne pojednávanie v procese ústavnej obžaloby prezidenta Jun Sok-jola za jeho pokus vyhlásiť vlani v decembri stanné právo.

Suspendovaný prezident na pojednávanie neprišiel, súd zároveň zamietol jeho žiadosť o vylúčenie jedného z ôsmich sudcov z procesu, uvádza agentúra Jonhap. Sudcovia tiež zamietli Junovu námietku proti určeniu piatich termínov pojednávaní s tým, že rozhodnutie bolo prijaté na základe platných zákonov.

Ďalšie pojednávanie sa uskutoční vo štvrtok bez ohľadu na to, či bude suspendovaný prezident prítomný alebo nie.

Suspendovanému prezidentovi Jun Sok-jolovi zvýšia plat napriek impeachmentu

Mohlo by Vás zaujímať Suspendovanému prezidentovi Jun Sok-jolovi zvýšia plat napriek impeachmentu

Utorňajšie pojednávanie sa konalo presne mesiac po tom, čo parlament schválil ústavnú obžalobu Jun Sok-jola za jeho krátkodobé vyhlásenie stanného práva 3. decembra.

Junovi právnici avizovali, že prezident, ktorý bol zbavený funkcie, sa na pojednávaní nezúčastní pre obavy o svoju bezpečnosť v súvislosti s pokusom vyšetrovateľov zadržať ho na základe obvinení zo vzbury a zneužitia právomocí.

Ústavný súd má 180 dní na rozhodnutie, či potvrdí alebo zamietne Junovu obžalobu, ktorú mu doručili 14. decembra. Ak ju potvrdí, Jun Sok-jol bude odvolaný z funkcie a do 60 dní sa musia konať predčasné prezidentské voľby.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra chce skrátiť čas na uzavretie zmluvy o ubytovaní odídenca z Ukrajiny

Pôvodných 120 dní avizuje rezort skrátiť o polovicu, a teda na 60 dní od jeho prvého poskytnutia dočasného útočiska.

Zmena sa netýka zraniteľných osôb, ktorými sú deti alebo napríklad starší ľudia. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády SR o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca, ktorý ministerstvo vnútra predložilo do pripomienkového konania.

Nariadenie vlády reflektuje zmeny v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o azyle. Ak vláda nariadenie prijme, do účinnosti by malo vstúpiť 1. marca 2025.

Po zmene zákona o azyle majú ľudia poskytujúci ubytovanie pre odídencov nárok na príspevok len počas 60 dní, ak to nie sú zraniteľné osoby. Pobyt v azylovom centre je možný rovnako na maximálne 60 dní.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.