Preskočiť na obsah
  |  

Kotlár by mal mať rozšírené kompetencie, jeho správu o činnosti vláda schválila

Ohlásil to samotný splnomocnenec po stredajšom rokovaní vlády, ktorá sa zaoberala aj správou o jeho doterajšej činnosti a zobrala ju na vedomie.

„Mali sme veľmi korektnú diskusiu, niektoré pôvodné ustanovenia o rozsahu mojej činnosti sa sprecizujú v súlade s legislatívou a možnosťami realizácie," uviedol Kotlár.

Predpokladá, že jeho kompetencie môžu byť rozšírené, upozornil, že sa to bude odvíjať aj od preverovania a záchrany dát, ktoré sa týkajú prevádzky mobilných odberových miest (MOM) i nežiadúcich účinkov vakcín proti covidu.

„Práve na tieto veci sa zameriame v prvom kole v najbližšom období," vyjadril sa. „Rovnako sme sa dohodli na analýze vakcín a jednotlivých šarží, ktoré boli používané počas pandémie," dodal.
 
Podľa jeho slov nemá viesť preverovanie k bezhlavému trestaniu tých, ktorí si možno ani neuvedomovali, že páchajú protiprávnu činnosť. „Budeme však musieť vyvodiť jednoznačnú trestnoprávnu zodpovednosť v prípadoch, ktoré musia byť príkladom aj do budúcnosti, aby sa nemohla opätovne zneužiť politická moc, to sa týka vyhlasovania vyhlášok, zatvárania škôl, obmedzovanie práv a slobôd," priblížil.



Ocenil spoluprácu s ministrami všetkých troch koaličných strán. Podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas) po rokovaní vlády uviedol, že v prípade uznesenia k správe sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý bol podporený konsenzuálne.

„Je tam viacero otvorených otázok, napríklad vo vzťahu k medzinárodnoprávnym záväzkom SR k Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO). Viaceré opatrenia v rámci uznesenia sú v plnení, respektíve sa odsunuli na neskôr," vyhlásil Kmec.

Priznal, že so samotným obsahom správy nie je úplne stotožnený. „Správu sme zobrali na vedomie, uznesenie následne obsahuje niektoré opatrenia, ktoré by sa mali vykonať. Treba oddeľovať uznesenie a správu, s ktorou sa ani ja úplne nestotožňujem," doplnil Kmec, poukazujúc napríklad na niektoré vyjadrenia o pandemickej kríze.

(tasr

  |  

EÚ plánuje uvaliť sankcie na dovoz hliníku z Ruska

Komisia navrhne členským štátom Európskej únie zákaz dovozu samotnej suroviny v rámci 16. balíku sankcií proti Moskve, ktorý má Rada EÚ schváliť vo februári na tretie výročie začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Európska komisia plánuje uvaliť sankcie na ruský hliník, oznámili anonymní diplomati Únie pre agentúru Reuters. Predstavitelia európskej exekutívy sa totiž v utorok neformálne stretli so zástupcami členských štátov, aby prediskutovali podrobnosti pripravovaného balíku, dodali.

Desať štátov EÚ navrhlo koncom roka 2024 ďalšie sankcie na obchod s Ruskom vrátane primárnych komodít, ako je aj hliník. V súčasnosti je do 27-členného eurobloku zakázaný dovoz hliníkových drôtov, fólií či rúr, ktoré však predstavujú len 15 percent dovážaných hliníkových produktov.

Hliník sa pritom čoraz častejšie používa v doprave a v obalovom a stavebnom priemysle. Keďže ide o kov výrazne ľahší ako oceľ – teda má nižšiu hustotu – podľa Reutersu je „v súčasnosti obľúbeným kovom v širokej škále súčiastok pre elektrické vozidlá“.

USA a Británia vlani dovoz hliníku z Ruska zakázali, na európskej úrovni však toto rozhodnutie neprijali v dôsledku odporu niektorých členských štátov, pripomenul Reuters.

Burzová cena hliníku na Londýnskej burze kovov (LME) po týchto správach narástla na najvyššiu medzimesačnú hodnotu na 2 602 dolárov za tonu, hoci pred uzávierkou obchodovania o 17:15 greenwichského času (18:15 SEČ) táto hodnota klesla na 2 576,50 dolára za tonu.

Podiel ruského hliníku na dovoze do Únie pravidelne medziročne klesá, pričom podľa údajov Trade Data Monitoru doviezli európske štáty od januára do októbra 2024 viac ako 130-tisíc ton hliníku – len šesť percent z celkového dovezeného objemu 2,2 milióna ton. V rovnakom období roku 2023 to bol 11-percentný podiel, v roku 2022 až 19 percent objemu.

(sab)

  |  

Orbán sa nezúčastní na Trumpovej inaugurácii

Rozhodnutie maďarského premiéra v stredu pre portál Telex potvrdil jeho hovorca Bertalan Havasi.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa 20. januára nezúčastní na inaugurácii zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, v ten deň totiž vystúpi s prejavom na konferencii o výsledkoch maďarského predsedníctva v Rade EÚ.

Rotujúce polročné predsedníctvo najvyššieho orgánu Únie sa Budapešti skončilo 31. decembra, keď ju vystriedala Varšava.

Orbán sa 10. decembra 2024 stretol s Trumpom v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride. Obaja lídri sa zišli aj vlani v júli a rokovali o možnostiach mieru v rusko-ukrajinskej vojne, pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine.

Maďarský premiér je dlhoročný Trumpov stúpenec a vyzdvihuje staronového prezidenta ako „muža mieru“. Tvrdí, že by rýchlo ukončil vojnu na Ukrajine, a očakáva, že jeho úzke osobné väzby s ním zvýšia jeho postavenie v politicky roztrieštenej Európe, píše Telex.

Môže to tiež posilniť podporu jeho „krajne pravicových“ spojencov v čase, keď doma „čelí vážnym prekážkam“, napísala v decembri bez upresnenia agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Vláda: Nie je možné tvrdiť, že spotreba základných potravín je ohrozená

To, že spotreba základných potravín nie je ohrozená, vyplýva z októbrovej aktualizácie Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií SR, ktorú v stredu prerokovala a vzala na vedomie vláda.

"Odporúčame sledovanie správania domácností v oblasti spotreby potravín v budúcom období. Z pohľadu prevencie sa ministerstvo financií zameria na sledovanie konečnej spotreby potravín domácnosťami a bude pokračovať v uplatňovaní opatrení na podporu cenovej stability a dostupnosti základných potravín. V prípade ďalšieho zvýšenia spotrebiteľských cien bude ministerstvo financií zvažovať potrebu ďalších priamych opatrení na zamedzenie nepriaznivého cenového vývoja," uviedol rezort financií v analýze.

Ministerstvo financií dodalo, že ceny potravín na Slovensku v roku 2024 rástli v priemere o 0,5 percenta, čo zodpovedá priemernému rastu cien v eurozóne. Tempo inflácie sa stabilizovalo a medziročne klesla na úroveň tri percentá.

Negatívnym prekvapením bol podľa rezortu vyšší medzimesačný rast cien potravín v októbri 2024. K rastu cien potravín prispeli v mesiaci október 2024 hlavne tuky a oleje medziročne o 30,5 percenta. Významne rástli medziročne aj ceny zeleniny o 13,3 percenta, ovocia o 11,9 percenta, mlieka, syrov a vajec o 1,4 percenta a nealkoholických nápojov 4,3 percenta.

(tasr)

  |  

Slovensko predloží eurokomisii návrh revízie plánu obnovy

V rámci revízie plánu obnovy a odolnosti budú upravené viaceré problematické opatrenia, niektoré míľniky a ciele totiž podľa predsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas) nie je možné splniť v určenom čase a rozsahu.

"V súčasnosti nám zostáva 1,5 roka implementácie plánu obnovy a odolnosti a považujeme za zodpovedné, aby sme realisticky pristúpili k aktualizácii míľnikov a cieľov, pri ktorých predpokladáme problém s ich plnením do 31. augusta 2026," uviedol Kmec.

Keďže piata žiadosť o platbu obsahovala aj opatrenie zamerané na výkup pozemkov v národných parkoch, ktoré objektívne nebolo možné zrealizovať v stanovenom čase a rozsahu, návrh revízie je potrebné predložiť Európskej komisii čo najskôr.

Medzi nerealizovateľné opatrenia patrí Počet registrovaných a štandardizovaných psychodiagnostických metód, ktorého vykonávateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Taktiež Centralizovaný systém súdneho riadenia v rámci Ministerstva spravodlivosti SR a Počet zmlúv s osobami ohrozenými energetickou chudobou na obnovu ich domov na Ministerstve životného prostredia SR.

"Uvoľnená finančná alokácia z týchto opatrení bude použitá na navýšenie cieľov už existujúcich opatrení alebo na realizáciu nových opatrení, ktoré budú spĺňať všetky kritériá," ozrejmil predkladateľ s tým, že uvoľnená alokácia týchto troch opatrení je vo výške asi 20,25 milióna eur.

V ďalšej kategórii je päť opatrení, pri ktorých je potrebné znížiť ambíciu, keďže predstavujú najvyššie riziko nesplnenia do takej miery, ako uvádza ich cieľ. "Predbežná dohoda s Komisiou nám dáva možnosť presunúť zvyšnú časť alokácie na existujúce opatrenia s vyššou absorpčnou kapacitou alebo na nové opatrenia," dodal predkladateľ. Revíziou rizikových opatrení v týchto dvoch kategóriách sa tak uvoľní na alternatívne opatrenia asi 413 miliónov eur.

Navýšenie existujúcich opatrení sa bude týkať napríklad opatrení, akými sú Obnova verejných budov, Zvyšovanie kapacít materských škôl či Nová sieť nemocníc. Celkovo ich je deväť. Medzi nové opatrenia patrí Nová vlaková jednotka, Podpora lesov odolných voči klimatickej zmene či Integrované bezpečnostné centrá.

(tasr)

  |  

Úspešne integrovaní migranti v Nemecku si zaslúžia väčší rešpekt, vyhlásila Faeserová

Končiaca spolková ministerka vnútra v stredajšom rozhovore pre denník Rheinische Post povedala, že takmer 25 miliónov ľudí – teda asi 30 percent obyvateľov – má „migračné korene“.

„Už dlho sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti a udržujú našu krajinu v chode v mnohých oblastiach – v nemocniciach a opatrovateľských domovoch, v podnikoch a priemysle,“ citovala ministerku Nancy Faeserovú (SPD) agentúra DPA.

Ich práca si zaslúži väčší rešpekt, dodala.

Faeserová tiež v rozhovore kritizovala návrh kandidáta strán CDU/CSU Friedricha Merza, aby sa osobám s dvojakým občianstvom odsúdeným za trestný čin odňalo nemecké občianstvo. To by podľa nej vytvorilo „priepasť medzi občanmi prvej a druhej kategórie“.

Odsúdila tiež výzvu strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) na reemigráciu migrantov. DPA pripomenula, že ide o návrh „pravicových extrémistov“ na odsun veľkého množstva ľudí iného ako nemeckého pôvodu do svojich krajín, ktorý môže byť aj nedobrovoľný.

Reemigráciu označila Faeserová za „neľudskú“ a škodlivú pre reputáciu Nemecka vo svete.

DPA konštatovala, že Faeserovej rozhovor vyšiel v čase, keď bude nemecký kabinet rokovať o správe o migrácii za rok 2023, ktorú v stredu predložili ministerstvo vnútra a Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF).

Podľa správy, ktorú má DPA k dispozícii, sa v roku 2023 do Nemecka prisťahovalo približne 1,93 milióna ľudí, zatiaľ čo 1,27 milióna odišlo. Čistá migrácia tak predstavuje 660-tisíc osôb, čo je takmer o 55 percent menej ako v predchádzajúcom roku.

Migrácia je popri ekonomike jednou z hlavných tém kampane pred predčasnými voľbami, ktoré sa v Nemecku budú konať 23. februára.

(tasr)