Preskočiť na obsah
  |  

Šéf palestínskej agentúry OSN prisľúbil pokračovanie pomoci napriek zákazu Izraela

Tel Aviv vlani schválil zákaz UNRWA v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach z dôvodu údajného zapojenia pracovníkov agentúry do útoku palestínskych kománd na juh Izraela 7. októbra 2023.

Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) bude pokračovať v distribúcii humanitárnej pomoci do Pásma Gazy napriek izraelskému zákazu, ktorý nadobudne platnosť od konca januára, oznámil jej generálny komisár Philippe Lazzarini.

Šéf UNRWA vystúpil v stredu na stretnutí Globálnej aliancie za realizáciu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe dvoch štátov, uviedla agentúra AFP.

Izraelskí poslanci v októbri schválili zákon o zákaze pôsobenia UNRWA v Izraeli a o zastavení spolupráce izraelských orgánov s UNRWA. Agentúra poskytuje pomoc miliónom Palestínčanov v Pásme Gazy, na okupovanom Západnom brehu Jordánu, v Jordánsku, Libanone a Sýrii.

Lazzarini vyhlásil, že agentúra bude pokračovať vo svojej práci. „Miestny personál UNRWA zostane a bude naďalej poskytovať núdzovú pomoc a podľa možností aj vzdelávanie a základnú zdravotnú starostlivosť,“ povedal.

Šéf UNRWA tvrdí, že absencia komunikácie medzi agentúrou a izraelskými predstaviteľmi urobí prácu UNRWA v Pásme Gazy ešte nebezpečnejšou.

Nepalestínski zamestnanci UNRWA bez víz nebudú môcť vstúpiť na územie palestínskej enklávy a tí, ktorí sa tam teraz nachádzajú, budú musieť odísť, vysvetlil Lazzarini.

„Pokračovanie v práci bude pre našich palestínskych kolegov znamenať značné osobné riziko,“ povedal. Dôvodom je podľa neho „mimoriadne nepriateľské pracovné prostredie, ktoré vytvára Izrael nerešpektovaním medzinárodného práva a tvrdou dezinformačnou kampaňou proti agentúre“.

UNRWA sa považuje za základ humanitárnych operácií pre Palestínčanov. Izrael tvrdí, že jej zamestnanci boli zapojení do prekvapivého útoku na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy. Séria vyšetrovaní OSN zistila „problémy súvisiace s neutralitou“ v agentúre, ale zdôraznila, že Izrael neposkytol dôkazy pre svoje obvinenia.

(tasr)

  |  

Ústavný súd posúdi ústavnosť novely zákona o ochrane prírody a krajiny

Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025.

Podanie skupiny opozičných poslancov, ktorí novelu napadli, súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Zároveň nevyhovel ich návrhu na pozastavenie účinnosti právnej normy.

Národná rada SR schválila novelu 7. novembra. "Táto novela je najhorším legislatívnym počinom tejto koalície v oblasti životného prostredia," vyhlásila v decembri poslankyňa PS Tamara Stohlová. Právna úprava podľa nej oslabuje orgány ochrany prírody a vedie k "systematickej likvidácii životného prostredia".

Za najväčší problém označila zásadné obmedzenie práv verejnosti v konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. "V nich sa rozhoduje napríklad o výstavbe v chránených územiach, ťažbe dreva, výruboch v mestách a aj o ťažbe nerastných surovín," priblížila Stohlová. Opozícia taktiež namietala aj proces, akým bola novela prijatá.

Ústavný súd v stredu prijal na ďalšie konanie aj návrh Správneho súdu v Bratislave na posúdenie ústavnosti ustanovení zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.

(tasr)

  |  

Kotlár by mal mať rozšírené kompetencie, jeho správu o činnosti vláda schválila

Ohlásil to samotný splnomocnenec po stredajšom rokovaní vlády, ktorá sa zaoberala aj správou o jeho doterajšej činnosti a zobrala ju na vedomie.

„Mali sme veľmi korektnú diskusiu, niektoré pôvodné ustanovenia o rozsahu mojej činnosti sa sprecizujú v súlade s legislatívou a možnosťami realizácie," uviedol Kotlár.

Predpokladá, že jeho kompetencie môžu byť rozšírené, upozornil, že sa to bude odvíjať aj od preverovania a záchrany dát, ktoré sa týkajú prevádzky mobilných odberových miest (MOM) i nežiadúcich účinkov vakcín proti covidu.

„Práve na tieto veci sa zameriame v prvom kole v najbližšom období," vyjadril sa. „Rovnako sme sa dohodli na analýze vakcín a jednotlivých šarží, ktoré boli používané počas pandémie," dodal.
 
Podľa jeho slov nemá viesť preverovanie k bezhlavému trestaniu tých, ktorí si možno ani neuvedomovali, že páchajú protiprávnu činnosť. „Budeme však musieť vyvodiť jednoznačnú trestnoprávnu zodpovednosť v prípadoch, ktoré musia byť príkladom aj do budúcnosti, aby sa nemohla opätovne zneužiť politická moc, to sa týka vyhlasovania vyhlášok, zatvárania škôl, obmedzovanie práv a slobôd," priblížil.



Ocenil spoluprácu s ministrami všetkých troch koaličných strán. Podpredseda vlády SR pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas) po rokovaní vlády uviedol, že v prípade uznesenia k správe sa podarilo dosiahnuť kompromis, ktorý bol podporený konsenzuálne.

„Je tam viacero otvorených otázok, napríklad vo vzťahu k medzinárodnoprávnym záväzkom SR k Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO). Viaceré opatrenia v rámci uznesenia sú v plnení, respektíve sa odsunuli na neskôr," vyhlásil Kmec.

Priznal, že so samotným obsahom správy nie je úplne stotožnený. „Správu sme zobrali na vedomie, uznesenie následne obsahuje niektoré opatrenia, ktoré by sa mali vykonať. Treba oddeľovať uznesenie a správu, s ktorou sa ani ja úplne nestotožňujem," doplnil Kmec, poukazujúc napríklad na niektoré vyjadrenia o pandemickej kríze.

(tasr

  |  

EÚ plánuje uvaliť sankcie na dovoz hliníku z Ruska

Komisia navrhne členským štátom Európskej únie zákaz dovozu samotnej suroviny v rámci 16. balíku sankcií proti Moskve, ktorý má Rada EÚ schváliť vo februári na tretie výročie začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Európska komisia plánuje uvaliť sankcie na ruský hliník, oznámili anonymní diplomati Únie pre agentúru Reuters. Predstavitelia európskej exekutívy sa totiž v utorok neformálne stretli so zástupcami členských štátov, aby prediskutovali podrobnosti pripravovaného balíku, dodali.

Desať štátov EÚ navrhlo koncom roka 2024 ďalšie sankcie na obchod s Ruskom vrátane primárnych komodít, ako je aj hliník. V súčasnosti je do 27-členného eurobloku zakázaný dovoz hliníkových drôtov, fólií či rúr, ktoré však predstavujú len 15 percent dovážaných hliníkových produktov.

Hliník sa pritom čoraz častejšie používa v doprave a v obalovom a stavebnom priemysle. Keďže ide o kov výrazne ľahší ako oceľ – teda má nižšiu hustotu – podľa Reutersu je „v súčasnosti obľúbeným kovom v širokej škále súčiastok pre elektrické vozidlá“.

USA a Británia vlani dovoz hliníku z Ruska zakázali, na európskej úrovni však toto rozhodnutie neprijali v dôsledku odporu niektorých členských štátov, pripomenul Reuters.

Burzová cena hliníku na Londýnskej burze kovov (LME) po týchto správach narástla na najvyššiu medzimesačnú hodnotu na 2 602 dolárov za tonu, hoci pred uzávierkou obchodovania o 17:15 greenwichského času (18:15 SEČ) táto hodnota klesla na 2 576,50 dolára za tonu.

Podiel ruského hliníku na dovoze do Únie pravidelne medziročne klesá, pričom podľa údajov Trade Data Monitoru doviezli európske štáty od januára do októbra 2024 viac ako 130-tisíc ton hliníku – len šesť percent z celkového dovezeného objemu 2,2 milióna ton. V rovnakom období roku 2023 to bol 11-percentný podiel, v roku 2022 až 19 percent objemu.

(sab)

  |  

Orbán sa nezúčastní na Trumpovej inaugurácii

Rozhodnutie maďarského premiéra v stredu pre portál Telex potvrdil jeho hovorca Bertalan Havasi.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa 20. januára nezúčastní na inaugurácii zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, v ten deň totiž vystúpi s prejavom na konferencii o výsledkoch maďarského predsedníctva v Rade EÚ.

Rotujúce polročné predsedníctvo najvyššieho orgánu Únie sa Budapešti skončilo 31. decembra, keď ju vystriedala Varšava.

Orbán sa 10. decembra 2024 stretol s Trumpom v jeho sídle Mar-a-Lago na Floride. Obaja lídri sa zišli aj vlani v júli a rokovali o možnostiach mieru v rusko-ukrajinskej vojne, pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine.

Maďarský premiér je dlhoročný Trumpov stúpenec a vyzdvihuje staronového prezidenta ako „muža mieru“. Tvrdí, že by rýchlo ukončil vojnu na Ukrajine, a očakáva, že jeho úzke osobné väzby s ním zvýšia jeho postavenie v politicky roztrieštenej Európe, píše Telex.

Môže to tiež posilniť podporu jeho „krajne pravicových“ spojencov v čase, keď doma „čelí vážnym prekážkam“, napísala v decembri bez upresnenia agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Vláda: Nie je možné tvrdiť, že spotreba základných potravín je ohrozená

To, že spotreba základných potravín nie je ohrozená, vyplýva z októbrovej aktualizácie Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií SR, ktorú v stredu prerokovala a vzala na vedomie vláda.

"Odporúčame sledovanie správania domácností v oblasti spotreby potravín v budúcom období. Z pohľadu prevencie sa ministerstvo financií zameria na sledovanie konečnej spotreby potravín domácnosťami a bude pokračovať v uplatňovaní opatrení na podporu cenovej stability a dostupnosti základných potravín. V prípade ďalšieho zvýšenia spotrebiteľských cien bude ministerstvo financií zvažovať potrebu ďalších priamych opatrení na zamedzenie nepriaznivého cenového vývoja," uviedol rezort financií v analýze.

Ministerstvo financií dodalo, že ceny potravín na Slovensku v roku 2024 rástli v priemere o 0,5 percenta, čo zodpovedá priemernému rastu cien v eurozóne. Tempo inflácie sa stabilizovalo a medziročne klesla na úroveň tri percentá.

Negatívnym prekvapením bol podľa rezortu vyšší medzimesačný rast cien potravín v októbri 2024. K rastu cien potravín prispeli v mesiaci október 2024 hlavne tuky a oleje medziročne o 30,5 percenta. Významne rástli medziročne aj ceny zeleniny o 13,3 percenta, ovocia o 11,9 percenta, mlieka, syrov a vajec o 1,4 percenta a nealkoholických nápojov 4,3 percenta.

(tasr)