Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Maďarský premiér sa stretne s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer).
Konkrétny program Viktora Orbána so slovenským premiérom nie je známy. O návšteve maďarského predsedu vlády informoval Úrad vlády SR.
"O záveroch stretnutia budú premiéri Slovenska a Maďarska informovať na spoločnej tlačovej konferencii," spresnil úrad.
(max)
Nastupujúci špeciálny vyslanec USA pre Blízky východ vystúpil na zhromaždení republikánskych priaznivcov vo Washingtone DC v predvečer prezidentskej inaugurácie.
Vyslanec Steve Witkoff pripomenul zásluhy zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa na uzavretí dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, pričom oznámil prepustenie troch izraelských rukojemníčok.
„Práve som dostal cez telefón fotografie prvých troch rukojemníčok, ktoré boli prepustené,“ vyhlásil uprostred prejavu Witkoff za ovácií davu.
„Mali sme skvelý tím, ale bez Donalda J. Trumpa to nejde,“ dodal. „Prezident bol zodpovedný za toto prepustenie a všetci sme mu zaviazaní, rovnako ako všetky rodiny.“
„Jeho vodcovstvo presahuje naše hranice a ovplyvňuje svet spôsobmi, ktoré odrážajú najlepšie z našich ideálov,“ pokračoval Witkoff s poukázaním na Abrahámske dohody, ktoré počas Trumpovho prvého obdobia uzavrel Izrael s viacerými arabskými štátmi.
„Dohody sú dôkazom prezidentovho presvedčenia, že mier je dosiahnuteľný, keď k výzvam pristupujeme so silou, jasnosťou a spoločnou víziou do budúcnosti,“ priblížil Witkoff.
„Blízky východ je domovom mimoriadneho potenciálu a vďaka vedeniu prezidenta Trumpa tento potenciál uvoľňujeme spôsobom, ktorý je prospešný pre región a celý svet,“ vyhlásil. „Abrahámske dohody nie sú len dohody. Sú plánom pre budúcnosť, v ktorej mier nie je výnimkou, ale očakávaním.“
(sab)
Ministerstvo obrany v Moskve v pondelok oznámilo, že jeho sily „oslobodili“ obec Ševčenko, ktorá leží len tri kilometre od dôležitého zásobovacieho uzla Pokrovsk, a obec Novojehorivka v Luhanskej oblasti. Vyhlásenie citovala agentúra AFP.
Agentúra DPA dodala, že ruská armáda aj na prelome rokov 2024 a 2025 pokračuje v postupe. Je pozoruhodné, že územné straty Ukrajiny výrazne vzrástli po ofenzíve jej jednotiek do západoruskej Kurskej oblasti, ktorú ukrajinská armáda spustila v auguste 2024, píše nemecká agentúra.
(tasr)
Konvoj smeruje z Českej republiky do Rumunska a je súčasťou medzinárodného vojenského cvičenia Steadfast Dart 2025.
"Prechod britských logistických a podporných spôsobilostí je ukážkovým príkladom, ako sa spojenci NATO navzájom podporujú pri kolektívnej obrane Európy. Ozbrojené sily Spojeného kráľovstva a Slovenskej republiky sú úzko prepojené. Ďalším príkladom spolupráce bol Tím na podporu Ukrajiny (Logistics Enabling Node), ktorý na území SR operoval takmer tri roky - od invázie na jar 2022 do decembra 2024," uviedla britská ambasáda.
Pri presune svoje kapacity poskytujú Ozbrojené sily SR, Vojenská polícia aj úrad hraničnej a cudzineckej polície či Colná správa.
"Steadfast Dart je prvé cvičenie nasadenia spojeneckých reakčných síl a s približne 100 kusmi techniky bude aj najviditeľnejším cvičením NATO v roku 2025. Ide teda o dôležitú aktivitu, ktorá má výrazný odstrašujúci účinok a demonštruje schopnosť NATO reagovať," uviedol britský vojenský pridelenec Jonathan Kitson.
(tasr)
Keď Rusko pred takmer troma rokmi napadlo Ukrajinu, americký prezident stanovil tri ciele Washingtonu, víťazstvo Ukrajiny medzi nimi nebolo.
Končiaci šéf Bieleho domu Joe Biden v plánoch Spojených štátov nikdy nepočítal s víťazstvom Ukrajiny, vysvetlil člen Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Eric Green, ktorý v roku 2022 pracoval pre odbor politiky voči Moskve.
Green v rozhovore pre magazín Time povedal, že na to existoval prozaický dôvod. Podľa názoru administratívy to bolo nad sily Ukrajincov, a to aj s výraznou pomocou západných dodávateľov zbraní.
„V konečnom dôsledku to nemal byť úspešný príbeh. Dôležitejším cieľom bolo, aby Ukrajina prežila ako suverénna, demokratická krajina, ktorá môže slobodne pokračovať v integrácii so Západom,“ doplnil poradca s tým, že na to Biden používal frázu o podpore Ukrajiny „tak dlho, ako bude treba“.
Udržanie ukrajinskej suverenity bol teda jeden z troch bodov, na ktorých Bidenova administratíva trvala. Ďalšími dvoma boli jednota medzi USA a ich spojencami a zabránenie vojny medzi NATO a Ruskom.
Exporadca tieto tri body na konci Bidenovej vlády označil ako splnené, hoci to podľa neho na dobrý pocit nestačí. „Je to, žiaľ, ten druh úspechu, pri ktorom nemáte skvelý pocit,“ povedal Green. „Pretože je tu toľko utrpenia pre Ukrajinu a toľko neistoty, ako to nakoniec dopadne,“ priblížil.
Time tiež pripomenul, že aj medzi Ukrajincami „sa sklamanie z Bidena stupňovalo počas celej invázie“, a po víťazstve Donalda Trumpa v novembrových voľbách „ho vyjadrujú stále otvorenejšie“.
„Pri všetkej úcte k Spojeným štátom a administratíve, nechcem, aby sa opakovala situácia, akú sme mali za Bidena,“ povedal prezident Volodymyr Zelenskyj v podcaste s Lexom Friedmanom. Dodal, že Washington DC podľa neho „neurobil dosť“ v otázke sprísňovania sankcií, dodávok zbraní Kyjevu či poskytnutia bezpečnostných záruk.
Magazín označil kritiku za „nezvyčajnú“, keďže Spojené štáty počas Bidenovho funkčného obdobia poskytli Ukrajine približne 66 miliárd dolárov len od februára 2022. Time sa pritom odvolal na oficiálne údaje ministerstva zahraničia.
Ak pripočítame hospodárske či humanitárne balíky, celková suma, ktorú Washington DC odovzdal Kyjevu, predstavuje asi 183 miliárd dolárov, ako oznámil dozorný orgán americkej vlády Ukraine Oversight.
Až v posledných dňoch či mesiacoch vlády začal Biden uvoľňovať pôvodne dohodnuté pravidlá obmedzeného poskytovania pomoci, ako je povolenie používania amerických zbraní dlhého doletu na ruské územie či ďalšie sprísnenie sankcií na ruskú tieňovú flotilu, ktorá pod vlajkami iných štátov nelegálne preváža ropu.
Tieto kroky podľa časopisu predstavujú pre Bidena argument, že jeho podpora Ukrajiny bola dostatočná, a znamenajú jeho víťazstvo v zahraničnej politike.
Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa „doteraz nepodarilo podmaniť si Ukrajinu“, povedal Biden vo svojom prejave na ministerstve zahraničných vecí 13. januára. „Dnes je Ukrajina stále slobodnou, nezávislou krajinou s potenciálom – potenciálom pre svetlú budúcnosť,“ dodal bez toho, aby prisľúbil, že Kyjev získa späť ďalšie svoje územie.
(sab)
Soňa zmizla v septembri 2023, obvinený z jej únosu a znásilnenia je záchranár Ivo - ten jej mal opakovane podať omamnú látku a viac ako deň držať na neznámom mieste, kým ju nevládnu nechal v kríkoch pri nemocnici.
"Uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 22. mája 2024 bolo porušené základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu," cituje z nálezu Ústavného súdu portál tvnoviny.sk, ktorý ho má k dispozícii. Poškodená podala sťažnosť voči zastaveniu trestného stíhania údajného páchateľa pre nepríčetnosť.
Ústavný súd tiež podľa slov advokáta študentky Ondreja Urbana upozornil, že Generálna prokuratúra SR dostatočne nezdôvodnila, prečo obvineného považovala za nepríčetného počas celého skutku. Domnieva sa, že teraz je priestor, aby generálna prokuratúra sama zrušila uznesenie o zastavení trestného stíhania, čím by sa vec naspäť oživila.
Spresnil, že v sťažnosti namietali pôvodný znalecký posudok. Podľa jeho slov by mal byť vyhotovený ďalší a skutok má byť dokazovaný nanovo.
Generálnou prokuratúrou vydané uznesenie Ústavný súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň unesenej priznal finančné zadosťučinenie dvetisíc eur, ktoré jej má prokuratúra zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Prokuratúra jej tiež musí uhradiť trovy a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi.
Vyšetrovateľ bratislavskej krajskej kriminálky obvinil Iva Petráša z Bratislavy zo zločinu znásilnenia a z prečinu obmedzovania osobnej slobody. Súd vzal obvineného do väzby.
Koncom apríla 2024 zastavila prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry voči mužovi trestné stíhanie pre jeho duševnú chorobu. Súd vtedy vydal predbežný príkaz na jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v júli informoval o návrhu prokurátora na obnovu konania z dôvodu nových skutočností týkajúcich sa posudzovania otázky nepríčetnosti obvineného. Po nových skutočnostiach Mestský súd Bratislava I povolil obnovu konania, záchranára vzal do väzby a prípad vrátil do prípravného konania.
Obvinený aj prokurátorka podali voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o povolení obnovy konania sťažnosť. Nimi sa bude zaoberať Krajský súd v Bratislave, na ktorý bola trestná vec predložená 16. januára. "Príslušný senát teda po dôkladnom oboznámení sa so spisovým materiálom zvolí ďalší procesný postup vo veci," ozrejmil hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.
(max, tasr)
Peking sa podľa agentúry AFP spolieha na zásah zvoleného prezidenta USA, ktorý v pondelok zloží prísahu.
Čína v pondelok vyzvala USA, aby „počúvli racionálne názory“ v súvislosti so zákazom platformy sociálnych sietí TikTok. Americký zákon zakázal v USA populárnu čínsku aplikáciu pre obavy o národnú bezpečnosť.
„Dúfame, že americká strana bude načúvať racionálnym názorom a zabezpečí otvorené, spravodlivé a nediskriminačné podnikateľské prostredie pre trhové subjekty zo všetkých krajín, ktoré pôsobia v Spojených štátoch,“ povedala hovorkyňa ministerstva zahraničia Číny Mao Ning.
„TikTok pôsobí v Spojených štátoch už dlhé roky a americkí používatelia si ho veľmi obľúbili,“ povedala Maová. „Zohral pozitívnu úlohu aj pri podpore domácej zamestnanosti.“
Platforma po krátkom výpadku v nedeľu obnovila svoju prevádzku v USA. Zásluhu na tom pripísala zvolenej hlave štátu Donaldovi Trumpovi, ktorý sa v pondelok ujme prezidentského úradu.
„Ďakujeme prezidentovi Trumpovi za potrebné uistenie pre našich poskytovateľov služieb, že nebudú sankcionovaní za prevádzkovanie TikToku pre viac ako 170 miliónov Američanov,“ uviedol TikTok v príspevku na sieti X. Spoločnosť dodala, že bude spolupracovať s Trumpom na dlhodobom riešení, ktoré udrží TikTok v Spojených štátoch.
Len krátko predtým Trump na svojej sieti Truth Social oznámil, že v pondelok po svojej inaugurácii dekrétom pozastaví zákaz pôsobenia TikToku v USA. Vyslovil sa však za to, aby službu, ktorú prevádzkuje čínska spoločnosť ByteDance, v budúcnosti spolovice vlastnili USA.
TikTok prestal v USA fungovať v sobotu večer po tom, ako Najvyšší súd v piatok potvrdil platnosť zákona. Schválil ho Kongres a čínsku materskú spoločnosť ByteDance nútil platformu do 19. januára predať, inak nemôže poskytovať svoje služby na území USA. TikTok preto odstránili spoločnosti Google, Apple a ďalšie zo svojich obchodov s aplikáciami. Prístup k obsahu platformy bol možný iba prostredníctvom webových prehliadačov, priblížila televízia NBC News.
Kongres prijal zákon na základe obáv, že čínska vláda zneužíva TikTok na špehovanie používateľov, čo spoločnosť ByteDance odmieta.
(tasr)
Príslušníci odboru počítačovej kriminality Prezídia Policajného zboru spolu s Pohotovostným policajným útvarom Prešov a policajtmi z odboru kriminálnej polície v Prešove vykonali 14. januára domovú prehliadku a zadržali muža v rámci akcie "Plyšák".
"Vyšetrovateľka obvinila 43-ročného muža zo zločinu sexuálneho zneužívania, zločinu výroby detskej pornografie a zločinu rozširovania detskej pornografie v súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení," ozrejmila polícia.
Muž – otec dvoch dvoch maloletých dcér podľa polície opakovane po dlhší čas zneužíval svoje dcéry na výrobu detskej pornografie a jednu z dcér aj sexuálne zneužil. Fotografie rozširoval na Darkwebe.
"Na identifikácii páchateľa sa v rámci medzinárodnej spolupráce podieľalo viacero identifikačných tímov z celého sveta ako aj medzinárodné policajné organizácie Europol a Interpol," dodali muži zákona.
Na obvineného už bol podaný podnet na vzatie do väzby, s ktorým sudca okresného súdu Prešov súhlasil. Za toto konanie mu hrozí trest odňatia slobody vo výmere sedem až dvanásť rokov.
(max)
Palestínske militantné hnutie vlani v lete hostil Peking na rokovaní politických hnutí s cieľom podpísania dohody o vytvorení dočasnej vlády národného zmierenia, celkovo sympatizuje s Palestínou.
Čína v pondelok privítala prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas po viac ako 15 mesiacoch ozbrojeného konfliktu, ktorý si vyžiadal takmer 49-tisíc obetí. „Čína víta vstup dohody o prímerí v Pásme Gazy do platnosti,“ povedala hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia, ktorú citovala agentúra AFP.
„Dúfame, že dohoda sa bude plne a nepretržite dodržiavať a že sa dosiahne komplexné a trvalé prímerie v Pásme Gazy,“ dodala.
„Čína bude naďalej spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom na podpore mieru a stability na Blízkom Východe,“ prisľúbila.
Peking aj v minulosti sympatizoval s Palestínou a podporoval dvojštátne riešenie konfliktu s Izraelom. Počas trvania vojny opakovane vyzýval izraelskú armádu, aby ukončila podľa neho „humanitárnu katastrofu“ v Pásme Gazy.
V lete 2024 Čína hostila 14 palestínskych frakcií vrátane súperiacich Hamasu a Fatahu v hlavnom meste, kde podpísali dohodu o vytvorení „dočasnej vlády národného zmierenia“, ktorá bude po vojne s Izraelom spravovať Pásmo Gazy.
Dohoda o prímerí medzi Izraelom a hnutím Hamas vstúpila do platnosti v nedeľu o 11.15 miestneho času (10.15 SEČ). Počas troch fáz umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa postupne stiahnu a v rámci prvej fázy po prepustení unesených rukojemníkov Izrael prepustí z väzení Palestínčanov.
(tasr)
O jeho vzatí do väzby rozhodol cez víkend súd.
Juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola v pondelok umiestnili do samostatnej cely. Juna vyšetrujú za pokus o vyhlásenie stanného práva začiatkom decembra 2024. TASR o tom informuje podľa agentúry Jonhap.
Prezidentovi odobral parlament právomoci pre proces jeho odvolania z funkcie (impeachement). V súčasnosti sa nachádza v cele s výmerou 12 štvorcových metrov vo väzenskom komplexe v meste Uiwang južne od Soulu.
"(Juna) premiestnili z miestnosti pre podozrivých do väzenských priestorov a dostal som správu, že noc strávil dobre," uviedol pred parlamentným výborom pre legislatívu a súdnictvo šéf juhokórejskej väzenskej stráže Šin Jong-hä.
Junova cela je podľa agentúry Jonhap zvyčajne určená pre päť až šesť ľudí. Podľa Šina je podobne veľká ako tie, v ktorých väzbu trávili zadržaní juhokórejskí prezidenti aj v minulosti.
Šin uviedol, že Jun plne spolupracoval pri procese vzatia do väzby a na jeho bezpečnosť dohliada vyhradený príslušník väzenskej stráže.
Po nedeľnom rozhodnutí súdu môžu vyšetrovatelia držať prezidenta zbaveného právomocí vo väzbe 20 dní. Do tejto lehoty sa ráta aj čas od jeho stredajšieho zatknutia.
Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) má v úmysle po desiatich dňoch postúpiť vyšetrovanie prezidenta prokuratúre. Očakáva sa, že tá ho obžaluje ešte pred uplynutím 20-dňovej väzby.
(tasr)
V pondelok skoro ráno vypukol požiar v zariadení pre seniorov na predmestí srbskej metropoly Belehrad.
Zahynulo šesť ľudí a ďalších sedem utrpelo zranenia, uviedla tamojšia polícia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"V tomto zariadení pre seniorov zahynulo šesť ľudí. Trinásť osôb sa zároveň podarilo zachrániť," ozrejmil zástupca ministerstva vnútra Luka Čaušić, ktorý dohliada na záchranné služby v oblasti. Podľa jeho slov sa požiar začal okolo 3.30 h miestneho času. "Je to veľká tragédia, no mohlo to byť oveľa horšie," povedal Čaušić a doplnil že v tom čase bolo v budove približne 30 ľudí.
Zranené osoby previezli záchranári do belehradskej vojenskej nemocnice. Zásah hasičov bol rýchly a požiar uhasili napriek tomu, že objekt sa nachádza v odľahlej oblasti. "Príčinu (tragédie) zistíme v najbližších hodinách," dodal Čaušić.
(tasr)
Juraj Celler sa v pondelok vzdal funkcie. Vymenovali ho vlani na návrh ministerstva pôdohospodárstva.
Predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR tak podľa vlastných slov urobil pre zachovanie stability a dôveryhodnosti úradu.
"Toto rozhodnutie prijímam s plným vedomím zodpovednosti, ktorú táto funkcia nesie, a s cieľom zabezpečiť, aby úrad mohol naďalej efektívne a transparentne plniť svoje poslanie v prospech občanov Slovenskej republiky," vyjadril sa Celler.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) označil v nedeľu Cellera za osobu, ktorá je "súca na odvolanie", a ostro kritizoval jeho údajné rokovanie s hekermi. "Kto mu dal mandát na to, aby si dopisoval s tými, ktorí nás vydierajú?" pýtal sa Taraba v relácii TA3 V politike.
Celler však rázne poprel, že by si písal s hekermi, a tvrdí, že jeho účet mohol byť nabúraný. "Nikdy. Nepísal som si. Musel mi niekto nabúrať účet. Osobne si myslím, že to mohol byť aj niekto zvnútra od IT," povedal pre TA3.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) krok Juraja Cellera privítal. "Ak niekto na svojej pozícii zlyhá, musí odísť," uviedol na sociálnej sieti.
Poslanec Národnej rady SR Ján Hargaš (PS) považuje odchod Cellera za neskorý. "Politickú zodpovednosť nemôže niesť úradník. Ide o najväčší kybernetický útok na štát, aký si pamätáme. Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Richard Raši napriek tomuto úbohému pokusu problém ututlať, dobre vedia, že sa im to nepodarí," uviedol Hargaš.
Pripomenul, že koaliční politici hekerský útok na kataster spočiatku ignorovali, potom podľa neho klamali, že kataster už začína fungovať a dodnes verejnosti "nepovedali pravdu o tom, k akým citlivým údajom sa hekeri dostali a čo s nimi spravili". Vyhlásil, že zodpovednosť za incident nesie celá vláda.
Za situáciu na katastri musí podľa strany SaS niesť následky aj minister, ktorý Cellera na pozíciu nominoval - minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).
"Kataster stále nie je úplne funkčný a komplikuje situáciu nielen občanom, ale aj samosprávam. Napriek tomu, že vláda mohla odvolať šéfa katastra okamžite, počúvali sme takmer dva týždne výhovorky, ako nikto za nič nemôže,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.
Dodal, že premiéra vyzvali k ráznejším krokom. „Ten miesto odvolania Juraja Cellera nahrával video, aby šéf katastra odstúpil sám. Vládna koalícia sa absurdne zbavuje zodpovednosti, miesto razantného konania sme svedkami zahmlievania a netransparentného informovania verejnosti," uviedol.
Strana zároveň podľa poslanca Alojza Hlinu (SaS) považuje za absurdné informácie, že Celler údajne komunikoval s hekermi. Zdôraznil, že minister životného prostredia Taraba však tieto informácie nemá odkiaľ mať.
(tasr)
Chan Čeng sa po stretnutí s americkým technologickým magnátom Elonom Muskom stretol aj s viceprezidentom J. D. Vanceom.
Čínsky viceprezident Chan sa pred pondelkovou účasťou na inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa stretol v nedeľu s Muskom a ďalšími americkými podnikateľmi.
V nedeľňajšom rozhovore s Muskom Chan podľa agentúry Sinchua vyzval spoločnosť Tesla a ďalšie americké firmy, aby "využili príležitosť a zdieľali výsledky rozvoja Číny a aby novým a významnejším spôsobom prispeli k podpore čínsko-amerických hospodárskych a obchodných vzťahov".
Musk potvrdil, že Tesla má záujem o "prehĺbenie investičnej spolupráce s Čínou" a tiež chce zohrávať "aktívnu úlohu" v rámci obchodu medzi obomi krajinami.
Americký miliardár a výkonný riaditeľ spoločnosti Tesla a SpaceX sa teší popularite v Číne. Pre Teslu ide o významný trh. Spoločnosť tam má jednu zo svojich gigafabrík a snaží sa konkurovať rýchlo rastúcim domácim výrobcom.
(tasr, afp)
Ministerstvo financií v Soule prisľúbilo rekordnú finančnú podporu pre exportérov, podľa pondelkového vyhlásenia, ktoré citovali agentúry AFP a Reuters, venuje podnikom vyvážajúcim skrze štátne banky 360 biliónov wonov.
Juhokórejská vláda tieto subvencie odôvodnila „vonkajšou neistotou“ v exporte, ktorú má spôsobiť prísna colná politika nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa. „Existujú obavy, že vonkajšia neistota sa pod nastupujúcou vládou USA zvýši a nepriaznivo ovplyvní export,“ napísal rezort financií v správe.
Ministerstvo tiež uviedlo, že zvýši podporu poistenia, aby zabránilo kolísaniu výmenných kurzov, na 1,4 bilióna wonov z vlaňajších 1,2 bilióna wonov. Zvýšia sa aj výdavky na vládne projekty.
Medzi odvetvia, ktoré sú obzvlášť ohrozené novou politikou USA, patria polovodiče a batérie, poznamenalo ministerstvo, zatiaľ čo sektory obrany, jadrovej energie a výstavba lodí čelia menším rizikám, keďže je tam priestor pre spoluprácu so Spojenými štátmi.
Zvolený americký prezident Trump, ktorý sa ujme úradu neskôr v pondelok, sľúbil clá na všetok dovoz, pričom vyhlásil, že plánuje zvlášť vysoké clá na dovoz z Číny, Mexika a Kanady, čo ovplyvní aj juhokórejské spoločnosti, ktoré majú továrne v týchto krajinách.
Ekonómovia majú obavy, že Trumpova administratíva zavedie tvrdšiu obchodnú politiku aj voči Južnej Kórei po tom, čo vykázala v roku 2024 rekordne vysoký prebytok v obchode s USA vo výške 55,7 miliardy dolárov (54,09 miliardy eur), o 25,4 percenta viac ako v roku 2023.
Kórejské združenie zahraničného obchodu, najväčšia skupina exportujúcich spoločností v krajine, predpokladá, že rast exportu sa v tomto roku spomalí na 1,8 percenta. Vývoz z Južnej Kórey sa vlani zvýšil o 8,1 percenta na rekordných 683,7 miliardy dolárov, pričom export do USA vzrástol o 10,4 percenta.
(tasr)
Vyšetrovatelia zo Spojených štátov a pobaltských krajín nemajú žiadne dôkazy o tom, že by za útokom stála Ruská federácia.
Poškodené káble na dne Baltského mora majú údajne na svedomí zle udržiavané lode a neskúsené posádky námorníkov.
Podľa amerického denníka Washington Post poškodenie telekomunikačných káblov medzi Fínskom a Estónskom spôsobila séria nehôd súvisiacich s mizerným stavom miestneho námorníctva.
„Doteraz zhromaždené dôkazy poukazujú na nehody, nie na ruskú sabotáž,“ povedal vysoký predstaviteľ európskej spravodajskej agentúry. Kritici z Pobaltia tvrdia, že toto obvinenie je jednou z „typických hybridných operácií“ Moskvy a prípad nie je uzavretý.
Podľa WP vyšetrovatelia z viacerých krajín vrátane USA zistili, že za incidentmi pravdepodobne stáli neskúsené posádky a zle udržiavané lode. Škody mali spôsobiť náhodne pri plavbe so spustenými kotvami, nie na pokyn Moskvy.
Za posledných 18 mesiacov došlo k viacerým vážnym poškodeniam podmorskej infraštruktúry. Patrí medzi ne aj incident z októbra 2023, keď loď Newnew Polar Bear registrovaná v Hongkongu poškodila plynovod vo Fínskom zálive.
K zatiaľ poslednému incidentu došlo začiatkom decembra 2024, keď ruský ropný tanker Eagle S pretiahol kotvu cez elektrické a telekomunikačné káble medzi Fínskom a Estónskom.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
V Ankare sa Robert Fico stretne s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom.
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) odcestoval v pondelok ráno na oficiálnu návštevu Tureckej republiky. Sprevádza ho delegácia ministrov a podnikateľov. Hlavným cieľom cesty je potvrdenie kvality bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Tureckom a ich povýšenie na úroveň strategického partnerstva.
Na návštevu Turecka s premiérom odleteli podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer), podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) či minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer).
Rokovať budú o zintenzívnení ekonomickej spolupráce medzi oboma krajinami, ale aj o aktuálnej situácii vo svete. Počas stretnutia budú podpísané viaceré bilaterálne zmluvy.
V rámci návštevy sa premiér zúčastní aj na pietnom akte položenia venca v Mauzóleu Mustafu Kemala Atatürka.
(tasr)
S odvolaním sa na americkú stanicu CNN o tom v pondelok informovala ruská tlačová agentúra TASS.
Jednou z tém rozhovoru má byť diskusia o možnom osobnom stretnutí oboch lídrov v najbližších mesiacoch s cieľom vyriešiť vojnový konflikt na Ukrajine.
Poradcovia nastávajúceho prezidenta USA podľa medializovaných správ pripravujú rozsiahlu sankčnú stratégiu proti Rusku, Iránu či Venezuele, ktorú plánuje Biely dom využiť v prípade odmietania rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou zo strany ruského prezidenta.
Trump zároveň 7. januára pripustil, že vyriešenie konfliktu na Ukrajine môže trvať dlhšie ako 24 hodín, ktoré avizoval počas predvolebnej kampane.
V kampani pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA Trump niekoľkokrát deklaroval, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne hneď v prvý deň jeho nástupu do funkcie, ak nie skôr. Koncom októbra však urobil posun vo svojej rétorike a začal hovoriť, že vojnu dokáže vyriešiť „veľmi rýchlo“.
(mja)
Domáci ukrajinský systém má podľa hlavného veliteľa tamojšej armády za cieľ vyrovnať sa systému Patriot americkej výroby.
„V sovietskych časoch sme skutočne vyrábali všetky riadiace systémy pre protilietadlové systémy. To znamená, že máme kapacity a možnosti na vytvorenie a pracujeme na vytvorení vlastného domáceho komplexu protivzdušnej obrany,“ povedal Syrskyj.
Syrskyj vyhlásil, že hrozba, ktorú predstavuje nová ruská balistická raketa stredného doletu Orešnik, je pre Kyjev silnou motiváciou. Podľa Syrského dokáže túto strelu odraziť len niekoľko systémov protivzdušnej obrany a Ukrajina zatiaľ podobné kapacity nemá.
„To nás podnecuje k vytvoreniu vlastného systému protivzdušnej obrany, ktorý by nebol len systémom protivzdušnej obrany, ale aj protiraketovým systémom,“ povedal.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdil, že západné systémy protivzdušnej obrany Orešnik nie sú schopné zachytiť.
(mja)
Tibor Gašpar zdôraznil, že Slovensko leží v strede Európy, kde aj patrí, ale svoje národno-štátne záujmy bude chrániť na prvom mieste.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa snaží robiť z Ruska európskeho strašiaka a Ukrajina už dostala toľko pomoci, že je načase tento "nekonečný príbeh" ukončiť. Vyhlásil slovenský podpredseda parlamentu Tibor Gašpar pre ruskú agentúru TASS.
Rutte sa snaží strašiť Európu Ruskom. Gašpar takto komentoval slová generálneho tajomníka NATO, podľa ktorého členovia Aliancie musia zvýšiť svoje vojenské výdavky, inak sa EÚ bude musieť do 4-5 rokov začať učiť ruštinu.
„Kedysi v minulosti bola doba, keď sme boli pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Táto skutočnosť sa dnes používa na vyvolávanie negatívnych postojov voči Rusku," povedal Gašpar.
„Mali sme rokovanie s predsedom Štátnej Dumy Viačeslavom Volodinom, ktoré môžeme vysoko oceniť. Povedal, že vzťahy musia byť vyvážené a rovnocenné," pokračoval.
Zároveň podľa neho Ukrajina už dostala dostatok pomoci. „Je tu byť čoraz hlasnejší názor, že Ukrajina už dostala dosť pomoci a teraz je nutné začať rozmýšľať, ako ochrániť v prvom rade našich ľudí. A tak v rôznych krajinách prebieha diskusia a k moci sa dostávajú strany, ktoré chránia svojich vlastných občanov, radšej než by pokračovali tento nekonečný príbeh s Ukrajinou," vyhlásil Gašpar.
(tasr, tass)
Donald Trump, ktorý sa vráti do Bieleho domu v pondelok, avizoval tvrdý postoj v otázke približne 11 miliónov nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa v Spojených štátoch.
Pápež František v nedeľu vyhlásil, že rozsiahle deportácie nelegálnych migrantov z USA, ktoré prisľúbil novozvolený americký prezident Donald Trump, by boli "kalamitou".
„Ak je to pravda, bude to kalamita," povedal František v rozhovore pre taliansku televíziu Nove a dodal, že deportácie zasiahnu tých najchudobnejších a najzraniteľnejších.
Trump prisľúbil "najväčšiu operáciu" v oblasti masových deportácií "v americkej histórii", avšak akýkoľvek deportačný program sa stretne so zákonnými prekážkami ako aj s potenciálnymi odmietnutiami zo strany iných krajín prijať deportovaných migrantov.
Keď sa Svätého otca novinári pýtali na jeho postoj k Trumpovej anti-imigračnej politike vo februári roku 2016, odpovedal: „Ten, kto chce iba stavať múry namiesto mostov - a je jedno kto to je - nie je kresťan."
(tasr)
Donald Trump vyhlásil, že prímerie v Pásme Gaza by sa nikdy nepodarilo uzatvoriť, pokiaľ by nezvíťazil v amerických voľbách.
Budúci prezident USA vyhlásil v nedeľu pred zhromaždením svojich prívržencov, deň pred svojou inauguráciou do úradu amerického prezidenta, že bude konať s "historickou rýchlosťou a silou".
„Počnúc zajtrajškom, budem konať s historickou rýchlosťou a silou a vyriešim každú jednu krízu, ktorej naša krajina čelí. Musíme to urobiť," Trump povedal pred davom v Capital One Arena vo Washingtone.
Trump si pripísal zásluhy za prepustenie prvých rukojemníkov a odmietol, že by k tomuto prelomovému bodu prispel akoukoľvek mierou odchádzajúci prezident Joe Biden.
„Podarilo sa nám toho dokázať viac bez funkcie prezidenta, než oni dokázali za celé štyri roky s prezidentom," dodal Trump.
Podľa budúceho prezidenta ďalším dôsledkom jeho zvolenia je, že akciové trhy prudko vyleteli nahor. Trump sľúbil, že „ukončí vládu neúspešného a skorumpovaného politického establišmentu".
„Zajtra, na obed, sa spustí opona za štyrmi dlhými rokmi amerického úpadku a začneme úplne nový deň americkej sily a prosperity, dôstojnosti a hrdosti," povedal svojim priaznivcom.
Trump vyhlásil, že plánuje "zachrániť" TikTok, populárnu čínsku mobilnú aplikáciu, ktorá od soboty večera prestala fungovať v USA po tom, čo Najvyšší súd potvrdil platnosť jej zákazu schváleného Kongresom z dôvodu národnej bezpečnosti.
Na zhromaždení prehovoril aj majiteľ spoločnosti SpaceX a najbohatší človek na svete Elon Musk, ktorého úlohou v americkej vláde Donalda Trumpa bude zvýšiť efektívnosť hospodárenia. Musk prisľúbil, že Trumpová vláda urobí Ameriku opäť silnou "na stovky rokov".
(tasr, reuters, afp, ap)
Slovenský hokejista Tomáš Tatar bodoval v druhom stretnutí za sebou, po 43 dueloch má na konte 11 bodov (4+7).
Tatar vyrovnal na priebežných 1:1. V 35. minúte potiahol útočnú akciu po ľavej strane, prihral Curtisovi Lazarovi, ktorý mu puk vrátil pred bránku a slovenský krídelník zblízka na dvakrát prekonal Antona Forsberga. Bol to jeho prvý gól od 24. novembra, keď skóroval do siete Washingtonu. Senators však dokázali strhnúť víťazstvo na svoju stranu, rozhodol o ňom v 43. minúte obranca Arťom Zub.
Tatar nastúpil vo štvrtom útoku "diablov", odohral 11:02 minúty a vyslal dve strely na bránku. Ottawa potvrdila stúpajúcu formu, dosiahla piate víťazstvo zo šiestich duelov, naopak Devils prehrali štvrtý zápas za sebou.
(tasr)
Pôvodne bol odsúdený na päť rokov väzenia za rôzne trestné činy vrátane rúhania, najvyšší súd však akceptoval námietku prokurátora umelca odsúdil na smrť za urážku proroka Mohameda.
Verdikt nie je právoplatný a je možné sa proti nemu odvolať.
Amir Tataloo (37) je jedným z najznámejších a najkontroverznejších iránskych umelcov. Má potetované celé telo a otvorene sa vyjadroval k politike a sociálnym aspektom života mladých Iráncov. Jeho hudobný štýl je charakterizovaný ako zmes popu, rapu a R&B.
Svoju kariéru ako hudobník začal v roku 2003 vydávaním skladieb na svojom blogu. V roku 2018 po niekoľkých zatknutiach iránskymi úradmi a nezískaní licencie na umeleckú činnosť od úradov emigroval do Turecka. V decembri 2023 ho turecká polícia po skončení platnosti jeho pasu odovzdala Iránu, kde ho okamžite zatkli.
Amir Tataloo bol tiež odsúdený na desať rokov za propagáciu „prostitúcie“. V iných prípadoch ho obvinili zo šírenia „propagandy“ proti islamskej republike a zverejňovania „obscénneho obsahu“.
Tataloo pritom najprv dobre vychádzal s konzervatívnymi politikmi, ktorí chceli prostredníctvom neho osloviť mladých, liberálne zmýšľajúcich Iráncov, konštatovala AFP. V roku 2015 Tataloo zverejnil pieseň na podporu iránskeho jadrového programu a v roku 2017 sa dokonca stretol s ultrakonzervatívnym iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím.
Jeho debutový album vyšiel v roku 2011. Odvtedy vydal 21 albumov. Je prvým Iráncom, ktorý spolupracoval s vydavateľstvom Universal Music Group.
(tasr, afp)
Novozvolený americký prezident Donald Trump predstavil svoju vlastnú kryptomenu s názvom $Trump, ktorá sa krátko po spustení stala virálnym fenoménom.
Podľa portálu CoinMarketCap dosiahla trhová kapitalizácia tejto „meme“ kryptomeny v priebehu niekoľkých hodín 13 miliárd dolárov (zhruba 12,6 miliardy eur).
Projekt je iniciatívou spoločnosti CIC Digital, ktorá je pridružená ku konglomerátu Trumpových podnikov Trump Organization. Tá v minulosti predávala produkty značky Trump, ako sú topánky a parfumy. Kryptomena je opísaná ako „meme coin“ – digitálny token bez vnútornej hodnoty, ktorý je často spojený s internetovými trendmi, no zároveň podlieha vysokej volatilite, referuje stanica BBC.
„Moja nová oficiálna Trump Meme je tu! Je čas osláviť všetko, čo reprezentujeme: víťazstvo,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth.
Z celkového počtu jednej miliardy tokenov bolo vydaných 200 miliónov, pričom zvyšok má byť uvoľnený v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Projekt čelí kritike za Trumpovo vlastníctvo 80 percent tokenov prostredníctvom spoločností CIC Digital a Fight Fight Fight, ktoré boli nedávno založené. Kritici tvrdia, že načasovanie spustenia, len niekoľko hodín pred Trumpovou inauguráciou ako 47. prezidenta USA, môže byť zamerané na rýchly zisk.
Webstránka projektu uvádza, že $Trump nie je politickým nástrojom ani investičnou príležitosťou a má oslavovať „lídra, ktorý sa nevzdáva, nech už sú šance akékoľvek“.
Jeho synovia Erik a Donald už v minulom roku oznámili vlastnú iniciatívu v oblasti kryptomien.
(mm)
Dosluhujúci americký prezident Joe Biden zároveň zdôraznil, že tento región sa „od základu zmenil".
„Po toľkej bolesti, smrti a stratách na životoch dnes zbrane v Gaze stíchli," povedal Biden počas návštevy v americkom štáte Južná Karolína, kam zavítal v posledný deň svojho funkčného obdobia. Obhajoval pritom svoju rozhodnú podporu Izraela voči kritike, že mohla USA zatiahnuť do rozsiahlejšieho konfliktu, na ktorou sa však podľa vlastných slov zamýšľal.
„Dospel som však k záveru, že opustenie kurzu, ktorým som sa vydal, by nás neviedlo k prímeriu, ktorého sme dnes svedkami. Namiesto toho by to predstavovalo hrozbu širšej vojny v regióne, ktorej sa mnohí obávali. Tento región sa teraz zásadne zmenil," dodal.
Biden v tejto súvislosti zdôraznil, že najvyšší predstavitelia Hamasu boli zabití a vážne oslabení boli na Blízkom východe vďaka Izraelu s podporou USA taktiež vplyvní podporovatelia tohto militantného hnutia. „Hizballáh (libanonské militantné hnutie), jeden z najväčších podporovateľov Hamasu, bol na bojisku výrazne oslabený a jeho vedenie zničené," dodal.
Povedal, že izraelské vojenské ťaženie v regióne bolo „mimoriadne úspešné", čo viedlo okrem iného k stiahnutiu Hizballáhu z Libanonu a nastoleniu nového premiéra a prezidenta tejto krajiny, ktorí podporujú jej suverenitu. Biden okrem toho spomenul aj zvrhnutie dlhoročného prezidenta Bašára Asada v Sýrii a v dôsledku toho aj značné oslabenie Iránu. Teherán sa podľa Bidena teraz nachádza „v najslabšej pozícii za celé desaťročia."
Dohoda o prímerí v Gaze medzi Izraelom a Hamasom začala platiť o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ), a teda o takmer tri hodiny neskôr, ako pôvodne mala. Dôvodom bolo, že Hamas oneskorene poskytol mená rukojemníčok, ktoré následne v nedeľu prepustil.
Biden v súvislosti s dosiahnutou dohodou povedal, že teraz je na nastupujúcej administratíve Donalda Trumpa, aby ju pomohla realizovať.
Hamas v nedeľu prepustil v súlade s dohodou prvé tri rukojemníčky, tie už dorazili do Izraela, kde sa podrobujú lekárskym prehliadkam, pričom už sa stretli so svojimi matkami, ako informovala izraelská armáda. Prepustenie rukojemníčok privítal Biden aj ďalší svetoví lídri, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej či nemeckého kancelára Olafa Scholza. Hamas výmenou za rukojemníčky očakáva od Izraela ešte v priebehu nedele prepustenie 90 palestínskych väzňov.
Palestínske militantné hnutie by malo celkovo v prvej z celkových troch fáz prímeria v priebehu 42 dní prepustiť 33 rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael má prepustiť 990 až 1650 palestínskych väzňov a zadržaných osôb.
(tasr, afp)
Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson vyjadril pochybnosti o tom, kto v skutočnosti riadil Spojené štáty počas vlády prezidenta Joea Bidena.
V rozhovore pre podcast Honestly s Bari Weissovou opísal situáciu, ktorá podľa neho dokazuje, že Biden nemal plnú kontrolu nad svojimi rozhodnutiami. A ani nad dokumentmi, ktoré podpisoval.
Johnson uviedol, že počas januárového rokovania v Oválnej pracovni, kde sa diskutovalo o pomoci Ukrajine, sa opýtal prezidenta na exekutívne nariadenie, ktoré dočasne zastavilo schvaľovanie nových licencií na export skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. Tento krok mal podľa Johnsona negatívny vplyv na jeho voličov v Louisiane. Biden však údajne poprel, že by také nariadenie podpísal.
Po vytlačení dokumentu a jeho spoločnom preskúmaní si Biden uvedomil, že podpísal nariadenie, ale myslel si, že ide len o povolenie vykonania štúdie o dopadoch exportu LNG. „Ten človek mi neklamal. On naozaj nevedel, čo podpísal,“ uviedol Johnson.
Johnson vyjadril znepokojenie nad tým, kto v skutočnosti rozhodoval v Bidenovej administratíve. Podľa neho prezident mohol prenechať kľúčové právomoci ľavicovým poradcom výmenou za ich podporu počas prezidentských primárok. „Odchádzal som z toho stretnutia s pocitom neistoty a strachu. Kto teda riadi našu krajinu?“ spýtal sa Johnson.
Johnson zdôraznil potrebu transparentnosti v rozhodovacích procesoch a vyzval voličov, aby sa pýtali, či sú vládne rozhodnutia naozaj v rukách prezidenta, alebo skôr neznámych poradcov s vlastnými záujmami. Podľa neho táto situácia spochybňuje schopnosť administratívy efektívne obhajovať strategické záujmy Spojených štátov. Biely dom zatiaľ na tieto tvrdenia nereagoval.
(mm)
Premiér Robert Fico (Smer) vo svojom vyhlásení zdôraznil, že list považuje za politicky motivovaný a zameraný na diskreditáciu súčasnej vlády.
Fico vo svojom vyhlásení adresovanom odborníkom na duševné zdravie Jozefovi Haštovi a Antonovi Heretikovi uviedol, že ich apel nie je prekvapujúci, keďže sú známi ako verejní odporcovia vládnej politiky. Kritizoval ich za zneužívanie profesijného postavenia na politické účely, čo označil za neetické a dehonestujúce.
„Vaše množstvo titulov by u mňa malo vyvolávať rešpekt, no vyvolávate len neúctu a znepokojenie,“ vyhlásil premiér.
Fico tvrdí, že autori listu sa zaradili na stranu politických oponentov, ktorí podľa neho odmietajú rešpektovať výsledky demokratických volieb a snažia sa obísť voľby v prospech získania moci. Obvinil ich z podpory protizákonných praktík, ako sú sledovanie a zneužívanie trestného práva, a pripomenul pokus o atentát na svoju osobu, ktorý spájal s politickou opozíciou.
Zdôraznil, že zmena vlády je možná len prostredníctvom demokratických parlamentných volieb, a nie prostredníctvom „pseudomedicínskych pamfletov“. Kritiku autorov listu rozšíril aj na ich zahraničné aktivity a avizoval, že o ich činnosti bude informovať medzinárodné profesijné organizácie.
Premiér prirovnal súčasnú situáciu k otvorenému listu odborníkov adresovanému Vladimírovi Mečiarovi v roku 1998, pričom tvrdil, že ide o opakovaný scenár snahy diskreditovať úspešných politikov.
(mm)
Zvolený americký prezident Donald Trump sa vyslovil za to, aby službu, ktorú prevádzkuje čínska spoločnosť ByteDance, v budúcnosti spolovice vlastnili USA.
Trump uviedol, že jeho dekrét odloží implementáciu zákazu a poskytne materskej spoločnosti viac času na nájdenie kupca. Zákon umožňuje 90-dňový odklad, ak sa črtá pokrok smerom k dohode.
„Týmto zachraňujeme TikTok, držíme ho v dobrých rukách. Bez súhlasu USA neexistuje žiadny TikTok. S naším súhlasom má hodnotu stoviek miliárd dolárov – možno biliónov,“ napísal Trump.
TikTok prestal v USA, kde má približne 170 miliónov používateľov, fungovať v sobotu večer po tom, ako najvyšší súd v piatok potvrdil platnosť zákona schváleného Kongresom, ktorý spoločnosť ByteDance nútil platformu do 19. januára buď predať, alebo ju zatvoriť. TikTok bol zároveň odstránený z obchodov s aplikáciami spoločností Google a Apple a ďalších.
Kongres prijal zákon na základe obáv, že čínska vláda zneužíva TikTok na špehovanie používateľov, čo spoločnosť ByteDance odmieta.
Zablokovanie TikToku podľa AP zaskočilo väčšinu používateľov. Odborníci uviedli, že zákon vyžaduje len to, aby bol TikTok odstránený z obchodov s aplikáciami. Súčasní používatelia mali mať naďalej prístup k videám dovtedy, kým aplikácia prestane fungovať z dôvodu absencie aktualizácií.
(tasr, ap)
Rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku pre prípravné konanie zatiaľ nie je právoplatné, obvinený si ponechal lehotu na prípadné podanie sťažnosti.
Informovala o tom hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
„Dôvodom väzby je obava, že by obvinený mohol ujsť alebo pokračovať v trestnej činnosti, teda úteková a preventívna väzba," priblížila hovorkyňa s tým, že sudca zamietol návrh obvineného na uloženie dohľadu probačným a mediačným úradníkom. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti proti väzobnému rozhodnutiu.
Študent čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal v sobotu (18. 1.) návrh na vzatie obvineného do väzby.
Na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi došlo vo štvrtok (16. 1.) k útoku, pri ktorom zomreli dve ženy vo veku 18 a 51 rokov. Išlo o študentku a zástupkyňu riaditeľky školy. Ďalšia žiačka bola zranená. Podozrivý zo spáchania skutku je 18-ročný študent z Ľubice, ktorý gymnázium navštevoval.
(tasr)
Joe Biden omilostil napríklad zosnulého černošského ľudskoprávneho aktivistu Marcusa Garveyho, ktorý svojho času ovplyvnil napríklad aj Malcolma X.
Dvom ďalším osobám prezident zmiernil trest.
Garvey, ktorý zomrel v roku 1940, bol lídrom černošského hnutia bojujúceho za občianske práva. V roku 1923 bol odsúdený za poštové podvody na päťročné väzenie, rozsudok bol však považovaný za sporný a časťou spoločnosti za politicky motivovaný. Americký prezident Calvin Coolidge mu v roku 1927 zvyšok trestu odpustil.
Ľudskoprávne organizácie považujú Garveyho za prvého človeka, ktorý zorganizoval masové hnutie Afroameričanov. Biely dom vo svojom vyhlásení pripomenul, že Garvey vytvoril lodnú spoločnosť Black Star Line a založil organizáciu Universal Negro Improvement Association, ktorá oslavovala africkú históriu a kultúru.
Ďalšími omilostenými sú Darryl Chambers, zástanca prevencie násilia páchaného strelnými zbraňami či obhajca práv imigrantov Ravidath "Ravi" Ragbir. Obaja boli odsúdení za tzv. nenásilné trestné činy. Ďalším omilosteným je Don Leonard Scott, ktorý bol v roku 2019 zvolený do zákonodarného zboru štátu Virgínia a vlani sa stal jeho prvým černošským predsedom, uviedol Biely dom. Omilostená bola aj Kemba Smithová Pradiaová, lobujúca za reformu trestného systému.
Biden okrem toho zmiernil tresty ďalším dvom osobám, ktoré boli odsúdené v 90. rokoch, pričom podľa prezidenta doteraz preukázali pozoruhodnú nápravu. Ide o Robina Peoplesa a Michelle Westovú.
Agentúra DPA komentuje, že americkí prezidenti majú tendenciu udeľovať milosti pred koncom svojho funkčného obdobia. Biden v ostatných týždňoch omilostil či zmiernil tresty stovkám ľudí usvedčeným prevažne z nenásilných drogových trestných činov. Mnohí z nich boli odsúdení na základe legislatívy, ktorá bola medzičasom pozmenená. Značnú kritiku si však podľa DPA dosluhujúci prezident vyslúžil, keď začiatkom decembra omilostil svojho syna Huntera Bidena usvedčeného z nezákonnej držby zbrane a daňových deliktov.
(tasr, ap)
Predseda českého opozičného hnutia ANO Andrej Babiš chce nielen zrušiť koncesionárske poplatky a financovať prevádzku verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu.
Ušetriť by sa mohlo aj tým, že sa obe inštitúcie zlúčia.
„Chceme, aby sa financovali inak. Jedna z možností je spojiť Český rozhlas a Českou televíziou (ČT). Tam sa veľa ušetrí,“ uviedol bývalý premiér. Niektoré zdvojené agendy by sa podľa neho mohli napríklad zlúčiť, čím by sa výdavky znížili.
Babiš opakovanie kritizoval ČT za údajnú neobjektívnosť. Navrhuje, aby sa nevyberali koncesionárske poplatky, ktorých zvýšenie vláda teraz navrhuje, a aby o rozpočte rozhodovali politici, respektíve vláda, ktorá bude práve pri moci. To však podľa expertov môže významne narušiť politickú nezávislosť verejnoprávnych médií.
„Urobili by sme to podľa vzoru iných štátov. Väčšina krajín financuje verejnoprávne médiá iným spôsobom než poplatkami. Nevidím dôvod, prečo by aj mladí ľudia mali platiť za mobil, keď na televíziu nepozerajú,“ povedal Babiš. Kde sa chce inšpirovať, nespresnil.
Babiš tiež vyhlásil, že chce dosiahnuť zníženie platov politikov. Pohoršený bol z toho, že v Poslaneckej snemovni fungujú desiatky podvýborov, za čo poberajú ich predsedovia príspevok navyše k platu, ale fakticky nevykazujú činnosť.
Na túto skutočnosť upozornili Novinky.cz. Portál pripomenul, že plat radového poslanca sa zvýši tento rok o 7100 korún na 109.500 korún mesačne. Ak návrh schváli Senát, predseda výboru si polepší zo 144.100 na 154.100 korún. Balík peňazí by mal mať podľa Babiša k dispozícii poslanecký klub, ktorý by platil napríklad prácu asistentov.
Babiš zopakoval, že by považoval za ideálne, keby mohol zostaviť jednofarebnú vládu. Podľa riaditeľa agentúry STEM Martina Buchtíka by mohlo hnutiu ANO pomôcť, keby sa do parlamentu dostalo čo najmenej strán a keby mandáty nezískali ani Piráti.
Podľa modelu STEM pre CNN Prima News zverejneného v nedeľu by sa víťazom volieb stalo hnutie ANO so ziskom 34,4 percenta hlasov. Koalícia Spolu tvorená ODS, TOP 09 a ľudovcami by mala 18,1 percenta, STAN 9,9, SPD 8,2 a Piráti 7,3 percenta hlasov.
(tasr, cnn prima news, novinky.cz)
Krok šéfa katastra prichádza po obvineniach ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý tvrdí, že mal písomne komunikovať s hekermi.
Taraba označil predsedu úradu katastra Juraja Cellera za osobu, ktorá je „súca na odvolanie“, a ostro kritizoval jeho údajné rokovanie s hekermi. „Kto mu dal mandát na to, aby si dopisoval s tými, ktorí nás vydierajú?“ pýtal sa Taraba v relácii TA3 V politike.
Celler však rázne poprel, že by si písal s hekermi, a tvrdí, že jeho účet mohol byť nabúraný. „Nikdy. Nepísal som si. Musel mi niekto nabúrať účet. Osobne si myslím, že to mohol byť aj niekto zvnútra od IT,“ uviedol pre TA3.
Celler svoje rozhodnutie o odstúpení zdôvodnil aj výzvou ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a potvrdil, že funkciu opustí v pondelok ráno. Do funkcie bol vymenovaný vlani na návrh ministerstva pôdohospodárstva.
(mm)
Palestínske militantné hnutie Hamas odovzdalo v nedeľu Červenému krížu v meste Gaza tri izraelské rukojemníčky.
Agentúre AFP to povedal vysokopostavený predstaviteľ Hamasu. Informáciu následne potvrdila aj izraelská armáda, pričom izraelské médiá vysielajú zábery prepustených rukojemníčok. K prepusteniu došlo v súlade s dohodou o prímerí, ktorá začala platiť v nedeľu predpoludním. Hamas výmenou za rukojemníčky očakáva zo strany Izraela ešte v nedeľu prepustenie 90 palestínskych väzňov.
Podľa nemenovaného popredného predstaviteľa Hamasu, ktorého cituje AFP, boli tri rukojemníčky oficiálne odovzdané Červenému krížu na námestí v meste Gaza po tom, ako sa s nimi stretol príslušník Červeného kríža a uistil sa o ich dobrom zdravotnom stave.
Prepustenými majú byť 31-ročná Doron Steinbrecherová, 28-ročnú Emily Damariová, ktorá má britsko-izraelské občianstvo, a 24-ročná Romi Gonenová. Zábery z ich odovzdania na námestí v centre mesta Gaza odvysielala katarská televízia Al-Džazíra a prebrali ich izraelské médiá. Podľa izraelského denníka The Times of Israel na nich zmienené tri ženy kráčajú bez pomoci.
BREAKING:
— Visegrád 24 (@visegrad24) January 19, 2025
Hamas announces they will release Doron Steinbrecher, Romi Gonen and Emily Damari today pic.twitter.com/vwA2FetZz6
Izraelská armáda informovala, že rukojemníčky teraz odvážajú smerom k stanovišťu izraelských ozbrojených a bezpečnostných síl v Pásme Gazy. Kedy dôjde zo strany Izraela k prepusteniu palestínskych väzňov bezprostredne zrejmé nebolo.
Izraelské médiá neskôr informovali, že všetky tri izraelské rukojemníčky sú v stabilnom stave. Na tlačovej konferencii to v nedeľu večer uviedol riaditeľ Nemocnice Šeba v meste Ramat Gan ležiacom neďaleko Tel Avivu.
"S radosťou vám oznamujem, že sú v stabilizovanom stave. To nám aj im umožňuje sústrediť sa na to, čo je momentálne najdôležitejšie – opätovné stretnutie s rodinami," povedal riaditeľ nemocnice Yael Frankel-Nir.
Dodal, že lekári budú pokračovať v monitorovaní stavu prepustených žien a bude trvať ešte niekoľko dní, kým dokončia všetky potrebné vyšetrenia.
Dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom začala platiť o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ), a teda o takmer tri hodiny neskôr, ako pôvodne mala. Dôvodom bolo, že Hamas oneskorene poskytol mená rukojemníčok, ktoré v nedeľu prepustí, čo zdôvodnil „technickými problémami".
Prímerie sa má v súlade s dohodou realizovať v troch fázach, pričom umožní státisícom vysídlencom z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí im prísun humanitárnej pomoci. Obe strany už počas prvej fázy začnú s prepúšťaním rukojemníkov. Izraelské sily sa tiež postupne začnú sťahovať z Pásma Gazy.
(tasr)
Študenti v Európe by mohli čoskoro získať príležitosť cestovať za vzdelaním nielen v rámci akademických skúseností, ale aj s cieľom pripraviť sa na zvládanie kríz, ako sú lesné požiare, povodne či dokonca vojnové situácie.
Návrh na vojnový a krízový program pre študentov predložila belgická eurokomisárka pre rovnosť, krízovú pripravenosť a riešenie kríz Hadja Lahbibová počas návštevy Ukrajiny. Iniciatívu označila za „určitý Erazmus pre krízové situácie“.
Lahbibová navrhuje, aby mládež vo veku 16 až 18 rokov absolvovala dobrovoľné vzdelávacie programy zamerané na reakcie v krízových situáciách. „Videla som, ako sa na Ukrajine deti učia reagovať pri požiaroch alebo útokoch. Myslím si, že takáto pripravenosť by sa mala vyučovať v celej Európe,“ uviedla v rozhovore pre agentúru Ukrinform.
Podľa nej by mohli mladí ľudia tráviť niekoľko mesiacov v iných krajinách, kde by sa učili krízovým reakciám od svojich rovesníkov a odborníkov. Španielske a grécke skúsenosti s požiarmi, ako aj opatrenia proti povodniam v iných krajinách, označila za príklady hodné zdieľania. Lahbibová vyzdvihla aj improvizačné schopnosti ukrajinských záchranárov, ktoré sú výsledkom dlhodobého pôsobenia v náročných podmienkach.
Európska únia už ponúka možnosti krátkodobej dobrovoľníckej práce v humanitárnych štruktúrach prostredníctvom programu European Solidarity Corps. Lahbibová však zdôraznila, že nový návrh by bol rozsiahlejším projektom s dôrazom na praktické zručnosti a cezhraničnú spoluprácu mladých ľudí.
Lahbibová už o projekte diskutovala s poľskými a francúzskymi ministrami. Ďalšie kroky by mohli zahŕňať vypracovanie konkrétnej podoby programu a získanie podpory medzi členskými štátmi.
(mm)
Nemecký minister obrany však zdôraznil, že o tejto otázke sa bude diskutovať, až keď nastane vhodný čas.
„Ako najväčší európsky partner NATO musíme prevziať zodpovednosť,“ povedal Boris Pistorius v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung.
Uviedol, že prioritou je zabezpečiť takú úroveň bezpečnosti pre Ukrajinu, ktorá by zabránila Rusku opäť zaútočiť. Zároveň upozornil, že diskusie o konkrétnych krokoch by mali zostať dôverné, aby Rusko nemohlo tieto plány využiť vo svojej stratégii. „Dôležité je, aby sme nielen reagovali, ale aj pripravili Ukrajinu na dlhodobú bezpečnosť,“ poznamenal Pistorius.
Ukrajina podľa neho vedie pôsobivú obrannú kampaň, a to aj napriek tomu, že približne 18 až 19 percent jej územia kontroluje Moskva. „Rusko po takmer troch rokoch vojny nedosiahlo výrazné úspechy, a to aj napriek veľkým stratám a enormným nákladom,“ dodal.
Minister ocenil modernizáciu Ukrajiny, ktorá je podľa neho v niektorých oblastiach pokrokovejšia než niektoré európske krajiny. „Mnohé vládne služby sú dostupné elektronicky a v oblasti obrany využívajú inovatívne prístupy, ako napríklad vývoj dronov,“ poznamenal.
Pistorius zdôraznil, že rozhodnutia o podpore Ukrajiny budú prijímané v spolupráci s partnermi z NATO. Minister zároveň vyjadril presvedčenie, že posilnená spolupráca a podpora Ukrajiny prispejú k zachovaniu stability a mieru v regióne.
(mm)
Spojené štáty vlani prvýkrát od roku 2016 vytlačili Čínu z pozície najväčšieho obchodného partnera Nemecka.
Podľa nezverejneného prieskumu rozvojovej agentúry Germany Trade & Invest (GTAI) dosiahol celkový nemecký dovoz a vývoz z USA a do USA hodnotu 255 miliárd eur, čo bolo približne o 8 miliárd eur viac v porovnaní s hodnotou vzájomného obchodu s Čínou.
Podľa predbežných údajov bolo v minulom roku tretím najväčším obchodným partnerom Nemecka Holandsko, za ktorým nasledujú Francúzsko a Poľsko. Obchod s Holandskom podporilo využívanie rotterdamského prístavu.
GTAI uviedla, že Nemecko by sa mohlo ocitnúť medzi dvoma stoličkami v prípade obchodného konfliktu a zvýšenia ciel, ktoré prisľúbil novozvolený prezident USA Donald Trump.
„Nie je jasné, do akej miery sa USA pod Trumpovým vedením zamerajú vo svojej obchodnej politike na Európsku úniu, a teda aj na Nemecko," uvádza sa v správe GTAI. Vyostrenie obchodného konfliktu medzi USA a Čínou by podľa agentúry mohlo spôsobiť, že Washington bude tlačiť na Nemecko, aby podporilo politiku USA.
Ešte v roku 2022 predstavovala hodnota obchodu medzi Nemeckom a Čínou takmer 300 miliárd eur. V súčasnosti je obzvlášť výrazný prepad vývozu do Číny, ktorý v minulom roku klesol približne o 6,4 percentá. Podľa GTAI je jedným z dôvodov pretrvávajúca slabosť čínskej ekonomiky, zatiaľ čo USA ťažili z investičných programov a silnej ekonomiky.
Nemecký zahraničný obchod ako celok v roku 2024 klesol, a to približne o 2 percenta.
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…