Preskočiť na obsah
  |  

Izrael a Katar sú po prvých dňoch prímeria v Gaze optimistické

Lídri stredovýchodných štátov vystúpili v utorok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose, pripomenuli tiež, že vyjednávačov čakajú pred rokovaniami o druhej fáze mnohé výzvy.

Izraelský prezident Jicchak Herzog a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán al-Thání sú pred rokovaniami o druhej fáze prímeria v Pásme Gazy optimistickí, poukázali však aj na to, že vyjednávačov čaká viacero výziev. Prejavy lídrov citoval denník Times of Israel (TOI).

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas vstúpila do platnosti v nedeľu. V prvej fáze prímeria prepustia spomedzi izraelských rukojemníkov najmä ženy a deti a izraelské sily sa z stiahnu smerom k hraniciam.

Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní, ktorých výsledkom by malo byť prepustenie všetkých rukojemníkov, úplne stiahnutie Izraela a trvalé prímerie.

„Som presvedčený o tom, že tu je potenciál dostať sa do druhej fázy,“ povedal Herzog v panelovej diskusii, ktorú moderoval americký novinár Fareed Zakaria.

Izraelský prezident však poukázal aj na obavy Izraelčanov, ktoré vyplývajú z uzavretých podmienok, keďže výmenou za 33 rukojemníkov v prvej fáze Izrael prepustí asi 1 900 palestínskych väzňov.

„Žiadame o prepustenie žien a detí výmenou za teroristov, barbarských teroristov,“ vyhlásil Herzog, podľa ktorého je prepustenie všetkých rukojemníkov v súčasnosti pre Izrael najvyššou prioritou.

Podľa katarského premiéra, ktorý v utorok vystúpil v inej diskusii, čaká vyjednávačov „ešte dlhá cesta“. „Dúfame, že prímerie vydrží a bude pokračovať, vydrží to až do konca a prejdeme do druhej a tretej fázy a trvalého prímeria,“ povedal Muhammad, ktorý zohral rozhodujúcu úlohu pri sprostredkovaní dohody.

Obaja lídri sa taktiež vyjadril k budúcemu usporiadaniu Pásma Gazy. Herzog, bývalý líder ľavicovej Strany práce, bol podľa TOI dlhodobo zástancom dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu. Po útoku Hamasu na južný Izrael zo 7. októbra 2023 však svoj postoj zmenil.

Herzog na WEF vyhlásil, že treba pochopiť stav mysle Izraelčanov, ktorí prežili „národnú traumu a sú obklopení hrozbami zo siedmich rôznych štátov“. Svet preto podľa neho nemôže očakávať, že Izraelčania „budú súhlasiť s tým, že sa stiahnu z osád na Západnom brehu Jordánu a dosiahnu politické riešenie s Palestínčanmi“. Takýto scenár nepovažuje Herzog za realistický.

Podľa al-Tháního bol 7. október „budíčkom pre celý región“, ktorý upozornil na to, že otázka Palestínčanov sa musí riešiť. Vo svete sa podľa neho v súčasnosti vedie diskusia o dvojštátnom riešení, ktorá vo verejnej debate dlhodobo absentovala. Uviedol taktiež, že Pásmo Gazy a Západný breh Jordánu by v budúcnosti mala spravovať jedna spoločná palestínska vláda.

(tasr)

  |  

Na zaručenie prímeria by bolo potrebných najmenej 200-tisíc vojakov, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský líder vystúpil v utorok na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, kde okrem kritiky slovenského premiéra hovoril o možnosti prímeria v rusko-ukrajinskej vojne.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave v Davose povedal, že na zabránenie novému ruskému útoku po akejkoľvek dohode o prímerí by bolo potrebných najmenej 200-tisíc zástupcov európskych mierových síl, a vyzval európskych lídrov, aby „urobili viac“ na obranu kontinentu.

Zelenského vyjadrenia korešpondujú s medializovanými plánmi spolupracovníkov prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré navrhujú zmrazenie konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie a nasadenie mierových síl. Republikán tiež vylúčil, že by sa na ochrane demilitarizovanej zóny podieľali americkí vojaci.

Európski predstavitelia sa preto podľa agentúry Reuters sústreďujú na potrebu bezpečnostných záruk vo vlastnej gescii. Ukrajinský líder sa tiež vyjadril k tomu, aký počet vojakov by bol dostatočný pre tieto záruky.

„Od všetkých Európanov? Takých 200-tisíc, to je minimum. Je to minimum, inak to nie je nič,“ povedal, keď sa ho na myšlienku mierového kontingentu pýtali v rozhovore po prednesení jeho prejavu.

Tento počet je približne rovnaký ako veľkosť celých francúzskych ozbrojených síl, ktorých počet v roku 2020 francúzske ministerstvo obrany odhadlo na niečo vyše 200-tisíc, pripomenul Reuters.

Minimálne takýto počet by bol potrebný ako bezpečnostná záruka, ak by ruské ozbrojené sily mali celkovo 1,5 milióna príslušníkov a Ukrajina len polovicu tohto počtu, vypočítal Zelenskyj s tým, že takéto sily by boli len súčasťou bezpečnostných záruk, ktoré Ukrajina potrebuje.

(sab)

  |  

Trump dal Iránu pozvánku na moju likvidáciu, vyhlásil jeho exporadca

John Bolton, bývalý americký veľvyslanec pri OSN a poradca pre národnú bezpečnosť, prišiel o poskytovanú ochranu Tajnej služby USA len pár hodín po inaugurácii jeho bývalého šéfa Donalda Trumpa.

Bývalý poradca Bieleho domu, ktorý sa od svojho skončenia v roku 2019 stal vyhláseným kritikom staronového prezidenta, vyhlásil, že zrušenie ochrany poskytovanej tajnou službou predstavuje „pozvánku“ pre nepriateľské mocnosti, aby ho zabili.

Bolton pre denník Telegraph dodal, že oznámenie o ukončení prezidentskej ochranky dostal len 12 hodín predtým. Predstavitelia Bieleho domu mu pritom „ešte pred niekoľkými dňami“ údajne povedali, že riziko ohrozenia jeho života je stále vysoké.

V roku 2022 bol obvinený jeden z členov iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC) zo sprisahania s cieľom zabiť Boltona, pripomenul Telegraph.

Trump tajnej službe nariadil zastavenie Boltonovej ochrany pár hodín po inaugurácii. Z tohto rozhodnutia „nemožno vyvodiť iný záver“, než že ide o akt „politickej pomsty“, povedal Bolton pre Telegraph.

„Zavolali mi včera večer okolo 23.30 a ja som spal. Nepamätám si presné slová, ale bolo to niečo ako: Prezident nariadil, aby bola vaša ochrana ukončená zajtra na poludnie,“ priblížil s tým, že si hodlá najať súkromnú ochranku.

Na otázku, či mu teraz hrozí väčšie riziko útoku iránskych agentov, odpovedal: „Myslím, že je to takmer nevyhnutný záver. Ako som povedal, zavádzam opatrenia.“

(sab)

  |  

Za rok 2024 zadržali na amerických letiskách vyše 6 600 strelných zbraní

Približne 94 zbraní, ktoré si cestujúci chceli priniesť na palubu lietadla, bolo nabitých, dodal úrad.

Americký Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA) v minulom roku počas bezpečnostných kontrol na letiskách zadržal 6 678 strelných zbraní, s ktorými sa cestujúci chystali dostať na palubu lietadla.

Celkovo za minulý rok skontroloval TSA viac ako 904 miliónov ľudí a štatisticky zachytila „7,4 strelnej zbrane na milión ľudí“. Rekordným dňom sa stala nedeľa po Dni vďakyvzdania, keď na bezpečnostných kontrolách TSA preverila 3,1 milióna ľudí.

Štatistiku zverejnil TSA na svoje webovej stránke s tým, že ide len o mierny pokles v porovnaní s rokmi 2023 (6 737) a 2022 (6 542).

Odstupujúci šéf TSA David Pekoske povedal, že aj „jedna strelná zbraň (nájdená) na kontrolnom stanovišti je príliš veľa“.

V pondelok napoludnie z funkcie odstúpil, podobne ako množstvo ďalších predstaviteľov federálnych agentúr po nástupe Donalda Trumpa. Trump ho do funkcie vymenoval počas svojho prvého prezidentského mandátu v roku 2017 a opätovne ho potvrdil v roku 2022 vtedajší prezident Joe Biden.

„Ak jednotlivci so strelnou zbraňou plánujú cestovať (lietadlom), pripomíname im, že strelná zbraň musí byť vybitá, uzamknutá v pevnom puzdre, deklarovaná leteckej spoločnosti pri check-in pulte a prepravovaná v zapísanej batožine,“ odporúča TSA. V roku 2024 spustila informačnú kampaň „Priprav, zabaľ, deklaruj“ pre bezpečné cestovanie so strelnou zbraňou.

Medzi letiská s najvyšším objemom zadržaných strelných zbraní patrí Hartsfield-Jackson Atlanta v Georgii, kde v príručnej batožine našli 440 strelných zbraní. Za ním je letisko Dallas Fort Worth v Texase a letisko Georga Busha tiež v Texase s 272 strelnými zbraňami.

Celkovo bezpečnostné kontroly v USA objavili zbrane na 277 letiskách. Osobe, ktorá ich priniesla, hrozí pokuta až 14 950 dolárov a na letiskách strácajú možnosť zjednodušenej kontroly na päť rokov. Osoba bude tiež podrobená zvýšenej kontrole.

(tasr)

  |  

Imigračné zložky v USA budú môcť zatýkať aj v kostoloch či nemocniciach

Zákaz zadržiavania podozrivých migrantov na takzvaných citlivých miestach platil od roku 2011, prezident Joe Biden ho neskôr ešte rozšíril, pripomenula agentúra DPA.

Príslušníci pohraničnej stráže (CBP) budú môcť opäť zatýkať migrantov na takzvaných „citlivých“ miestach, ako sú kostoly, školy či nemocnice. Dôvodom je zrušenie pravidiel obmedzujúcich miesta, kde je možné zatýkanie vykonávať, zo strany administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

„Zločinci sa už ďalej nebudú môcť skrývať pred zatknutím v amerických školách a kostoloch,“ uviedlo americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti vo vyhlásení.

„Trumpova administratíva nebude zväzovať ruky našim statočným bezpečnostným zložkám. Namiesto toho verí, že budú viac používať zdravý rozum,“ dodalo ministerstvo.

Druhé nariadenie dáva americkým úradom opäť možnosť rýchlo deportovať zatknutú osobu bez potrebných dokladov, ktorá nie je schopná preukázať, že je v krajine viac ako dva roky, dodala agentúra DPA.

Kostoly či kláštory podľa európskeho zvykového práva garantujú azyl ľuďom unikajúcim pred svetskou spravodlivosťou, otázne teda je, ako sa k tomu postavia americké cirkvi.

(tasr, sab)

  |  

Trump predstavil investičný projekt Stargate za 500 miliárd dolárov

Na založení spoločného podniku medzi technologickými firmami OpenAI a Oracle a bankou SoftBank začali pracovať ešte v roku 2024, pripomenula agentúra AP.

Prezident Donald Trump v utorok oznámil založenie spoločného podniku (joint venture), ktorý investuje až 500 miliárd dolárov do infraštruktúry prepojenej s umelou inteligenciou prostredníctvom nového partnerstva vytvoreného spoločnosťami OpenAI, Oracle a SoftBank.

Nový subjekt s názvom Stargate začne podľa Bieleho domu v Texase budovať dátové centrá a zariadenia na výrobu elektrickej energie potrebnej na ďalší rozvoj rýchlo sa rozvíjajúcej umelej inteligencie. Očakáva sa, že počiatočná investícia bude 100 miliárd dolárov a môže dosiahnuť päťnásobok tejto sumy.

„Sú to veľké peniaze a vysoko kvalitní ľudia,“ povedal Trump a dodal, že ide o „hlasné vyjadrenie dôvery v potenciál Ameriky“ pod jeho novou administratívou.

K Trumpovi sa v Bielom dome čerstvo po inaugurácii pripojili Masayoshi Son zo SoftBank, Sam Altman zo spoločnosti OpenAI a Larry Ellison z Oraclu. Všetci traja ocenili Trumpa za pomoc pri realizácii projektu, hoci výstavba v Texase sa už začala a projekt siaha do roku 2024.

„Bude to najdôležitejší projekt tejto éry,“ povedal Altman, generálny riaditeľ spoločnosti OpenAI.

Ellison poznamenal, že dátové centrá sa už stavajú, pričom doteraz ich bolo vybudovaných desať. Líder Oraclu naznačil, že projekt je spojený aj s digitálnymi zdravotnými záznamami a uľahčí liečbu chorôb, ako je rakovina, možným vývojom vakcíny na mieru.

Technický spravodajský portál The Information o projekte prvýkrát informoval v marci 2024. Spoločnosť OpenAI sa pri budovaní svojich systémov umelej inteligencie dlho spoliehala na dátové centrá spoločnosti Microsoft, ale čoraz častejšie signalizuje záujem o budovanie vlastných.

OpenAI vlani na jeseň v liste adresovanom ministerstvu obchodu administratívy exprezidenta Joea Bidena napísala, že plánovanie a povoľovanie takýchto projektov „môže byť zdĺhavé a zložité, najmä v prípade energetickej infraštruktúry“.

Podľa samostatných vyhlásení spoločností Oracle a OpenAI medzi ďalších partnerov projektu patria Microsoft, investor MGX a výrobcovia čipov Arm a NVIDIA.

(sab)