Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Horskí záchranári na Martinských holiach resuscitovali muža, ktorý stratil vedomie

O oživenie sa pokúšala miestna záchranárka ešte pred príchodom oblastných záchranárov z HZS Veľká Fatra.

Horskí záchranári v sobotu na Martinských holiach oživovali 64-ročného lyžiara s poruchou vedomia, ktorý sa nachádzal na parkovisku, oznámila Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

Po príchode záchranárov Oblastného strediska HZS Veľká Fatra slúžiacich na Martinských holiach na miesto už mužovi poskytovala náhodná okoloidúca zdravotnícka záchranárka prvú pomoc.

„Keďže u muža neboli prítomné základné životné funkcie, záchranári okamžite začali s rozšírenou kardiopulmonálnou resuscitáciou. S použitím automatického externého defibrilátora sa u neho podarilo obnoviť vitálne funkcie,“ priblížili záchranári.

Následne bol pacient v stabilizovanom stave a pri plnom vedomí prevezený k vrtuľníku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a letecky transportovaný do nemocnice v Martine.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas chce zaviesť do ústavy zmenu volebného systému a rovnaké odmeňovanie žien a mužov

Návrhy koaličnej strany avizoval jej predseda Matúš Šutaj Eštok v sobotu po pracovnom kongrese.

Koaličný Hlas navrhne zakotviť do Ústavy SR právo žien na rovnakú plácu za rovnako odvedenú prácu ako muži, tiež posilnenie regiónov cez zmenu volebného systému, zákaz diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a veku, a tiež rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.

O svojich návrhoch na zmenu ústavy chce Hlas debatovať v koalícii. Šutaj Eštok zdôraznil, že strana je po kongrese pevná a jednotná a s touto „znova nadobudnutou jednotou“ chce presadiť ďalšie priority.

„Zamerajme sa na ďalšie skupiny, ktoré naozaj potrebujú pomoc štátu na svoj dôstojný život,“ povedal a spomenul najmä neúplné rodiny, seniorov či mladé rodiny. Jeho strana chce aktívne presadzovať, aby mal každý región zastúpenie v parlamente, na čo treba upraviť ústavu.

Šutaj Eštok pripomenul, že aj Hlas a jeho voliči sú Európa a Slovensko je stabilný člen EÚ i schengenského priestoru. Reagoval tak na témy piatkových protestov. Jedným z pilierov Hlasu je podľa neho integračný pilier, a vždy bude zástancom členstva v EÚ a NATO, pretože je to náš civilizačný priestor, v ktorom chce naďalej byť.

„Hlas nikdy nebude súčasťou vlády, ktorá by chcela Slovensko vyviesť z EÚ alebo Severoatlantickej aliancie,“ vyhlásil s tým, že Slovensko musí v týchto inštitúciách hovoriť suverénnym hlasom a hájiť svoje národné záujmy.

Líder Hlasu deklaroval, že nielen jeho strana, ale aj celá vláda opakovane ubezpečuje občanov, že žiaden zahraničnopolitický obrat Slovenska sa nechystá, a nie je ani témou. Zakotvené je to podľa neho vo viacerých dokumentoch vrátane záverov nedávnej Bezpečnostnej rady SR.

Nepopiera, že jedným zo zásadných problémov našej spoločnosti je vnútorná rozorvanosť a nevraživosť. „Vedome sme konali tak, aby sme toto napätie v spoločnosti nezvyšovali, ale utlmovali ho,“ povedal. Koaličným partnerom odkázal, že spory sú prirodzené, ale patria za zatvorené dvere koaličnej rady a dohody sa majú dodržiavať.

Hlas chce podľa neho prispieť k zmierneniu napätia v spoločnosti, a tým je skutočné riešenie problémov ľudí. Pripomenul, že medzi prvými splnila jeho strana hlavný predvolebný sľub, a to zavedenie 13. dôchodkov.

(tasr)

Minúta  |  

V dome v Potônskych Lúkach sa zabarikádoval muž

Páchateľ najprv vnikol do cudzieho obydlia, kde napadol svoju manželku, oznámila trnavská krajská polícia na Facebooku.

Policajti v sobotu zasahujú v obci Potônske Lúky v okrese Dunajská Streda, kde sa mal 50-ročný muž zabarikádovať v dome. Podľa prvotných zistení mal muž neoprávnene vniknúť do cudzieho obydlia a tam fyzicky napadnúť svoju manželku. Následne sa zabarikádoval vo svojom dome.

Muž na výzvy polície nereagoval, preto boli na miesto privolaní policajní vyjednávači. „Vzhľadom na to, že by mal byť vlastníkom viacerých zbraní, krajský riaditeľ rozhodol aj o nasadení zásahovej jednotky, takzvaných kukláčov. Bližšie informácie poskytneme, keď to situácia umožní,“ doplnili policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Španielska polícia zadržala spolupáchateľa teroristického útoku v Bruseli

Muž v belgickej metropole poskytol v roku 2023 strelnú zbraň útočníkovi, ktorý spustil paľbu na niekoľkých Švédov na futbalovom zápase, pripomenula agentúra AFP.

Španielska polícia v sobotu oznámila zatknutie muža, ktorý je hľadaný v Belgicku pre podozrenie z podieľania sa na „teroristickom útoku“ pred futbalovým zápasom v Bruseli v októbri 2023.

Polícia v piatok zatkla na letisku v Malage hľadanú osobu pri tom, ako sa pokúšala opustiť krajinu. „Mužovi na úteku hrozí doživotný trest, keďže belgické orgány po ňom pátrajú pre zločiny spojené s terorizmom, vraždou a ťažkým ublížením na zdraví,“ dodala.

Muž je podozrivý z poskytnutia zbrane útočníkovi, ktorý z nej strieľal v centre Bruselu pred začiatkom futbalového zápasu medzi Belgickom a Švédskom, uviedla vo vyhlásení polícia.

Strelec v oranžovej bunde spustil v pondelok 16. októbra 2023 paľbu na Švédov, pričom dvoch z nich zabil a tretieho zranil. Následne utiekol na skútri, čo viedlo k nočnému pátraniu. Polícia muža našla v kaviarni a smrteľne ho postrelila. Belgický premiér Alexander de Croo vtedy uviedol, že strelec bol tuniského pôvodu a v krajine žil nelegálne.

Útočník v príspevku na sociálnej sieti po vraždách vyhlásil, že sa inšpiroval extrémistickou skupinou Islamský štát a že motiváciou útoku bola švédska národnosť jeho obetí, pripomenula AFP.

Útok bol pravdepodobne reakciou na zvýšenie stupňa teroristickej pohotovosti zo strany Štokholmu v auguste 2023. Švédska vláda zároveň varovala pred nárastom hrozieb voči švédskym záujmom v zahraničí. V krajine sa v tom čase totiž odohralo viacero incidentov namierených proti islamu.

Útok vyvolal obavy v Bruseli, kde bol v polčase prerušený medzinárodný futbalový zápas, no aj vo Švédsku. Úrady vtedy evakuovali približne 35-tisíc fanúšikov zo štadióna kráľa Baudouina.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj dúfa, že do rozhovorov o ukončení vojny sa zapoja USA i Európa

Západní dodávatelia by podľa ukrajinského prezidenta mali stanoviť, v akom formáte by mali prebiehať rusko-ukrajinské mierové rokovania, citovali agentúry AFP a Reuters.

Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj dúfa, že Európa a Spojené štáty sa zapoja do prípadných rozhovorov o ukončení vojny jeho krajiny s Ruskom. Povedal to v sobotu na tlačovom brífingu.

„Pokiaľ ide o usporiadanie rozhovorov: Ukrajina, skutočne dúfam, že tam bude Ukrajina, Amerika, Európa a Rusi,“ vymenoval Zelenskyj. „Veľmi by som si želal, aby sa zúčastnila Európa, pretože budeme členom Európskej únie.“

Prezident je podľa vlastných slov tiež presvedčený, že vojnu by mohol ukončiť nový prezident USA Donald Trump, avšak len vtedy, ak do rozhovorov zapojí Ukrajinu. „Inak to nebude fungovať. Pretože Rusko nechce ukončiť túto vojnu, zatiaľ čo Ukrajina ju chce ukončiť,“ vyhlásil.

Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou v Kyjeve okrem toho oznámil, že Ukrajina je pripravená poskytnúť Moldavsku uhlie pre jeho hlavnú elektráreň, ktorá sa nachádza v odštiepeneckom regióne Podnestersko.

Ten mimoriadne zasiahla energetická kríza, ktorá v krajine vypukla po zastavení prepravy ruského zemného plynu cez Ukrajinu začiatkom roka.

„Ak im dáme uhlie, sme ochotní hovoriť o nízkej cene, dokonca zadarmo,“ povedal Zelenskyj s tým, že stabilita susedného Moldavska je aj v záujme Ukrajiny.

Sanduová pred novinármi vyhlásila, že energetickú krízu v jej krajine zosnovalo Rusko, pričom najviac zasiahla ľudí v Podnestersku, ktorých „drží tri desaťročia ako rukojemníkov neústavný režim podporovaný Ruskom“. Podľa moldavskej prezidentky je to súčasť stratégie Moskvy „rozosievať chaos“ v jej krajine a pomôcť nástupu „proruskej“ vlády po tohtoročných voľbách.

(tasr)

Minúta  |  

Zuckerberg plánuje tento rok investovať do vývoja AI najmenej 60 miliárd dolárov

Zakladateľ spoločnosti Meta avizoval masívne investície do umelej inteligencie so slovami, že rok 2025 bude pre digitálne technológie „kľúčový“, citovala ho agentúra Reuters.

Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook či Instagram, plánuje v roku 2025 vo veľkom investovať do AI, pričom navrhovaná suma predstavuje 60 až 65 miliárd dolárov, oznámil v piatok riaditeľ Mety Mark Zuckerberg. „Tento rok bude pre umelú inteligenciu kľúčový,“ povedal.

Investičný plán podľa Mety zahŕňa dátové centrum dostatočne veľké na to, aby pokrylo veľkú časť newyorskej štvrte Manhattan. V roku 2024 koncern podľa odhadov v segmente AI investoval 38 až 40 miliárd dolárov.

Najnovším oznámením sa Meta pridáva k ďalším americkým technologickým gigantom. Najväčší svetoví poskytovatelia cloudových služieb Amazon Web Services (AWS), Microsoft a Google už skôr informovali, že do rozširovania dátových centier využívajúcich umelú inteligenciu plánujú tento rok investovať desiatky miliárd dolárov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.