Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína odmieta tvrdenia CIA o úniku covidu z laboratória

Podľa Pekingu je krajne nepravdepodobné, že by bol vírus unikol z laboratória.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v sobotu zmenila svoje oficiálne stanovisko a za pravdepodobnejšiu označila alternatívu, že COVID-19 unikol z laboratória, než že by ho na človeka preniesli zvieratá. Zároveň ale pripustila, že jej úsudok sa zakladá na správach s nízkou mierou dôveryhodnosti.

K záveru, že je veľmi nepravdepodobné, že by vírus pochádzal z laboratória, dospel tím zložený zo špecialistov Číny a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), a to na základe návštev relevantných laboratórií v meste Wu-chan, uviedla v pondelok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Podľa nej to vo všeobecnosti uznalo aj medzinárodné spoločenstvo a vedecká komunita.

Mao zároveň vyzvala Spojené štáty, aby otázku určovania pôvodu ochorenia COVID-19 nezneužívali na politické účely. Podľa nej by mal Washington „prestať očierňovať a prenášať vinu na iné krajiny a mal by čo najskôr reagovať na oprávnené obavy medzinárodného spoločenstva".

Niektoré americké agentúry, ako napríklad Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvo energetiky, podporujú teóriu o tom, že vírus unikol z laboratória, hoci sa odvolávajú na informácie s odlišnou mierou spoľahlivosti. Väčšina amerických spravodajských služieb sa však stále prikláňa k prirodzenému vzniku ochorenia.

K zmene stanoviska CIA došlo krátko po vymenovaní nového riaditeľa Johna Ratcliffa. Podľa nemenovaného zdroja vychádza z novej analýzy existujúcich spravodajských informácií, ktorú nariadil predchádzajúci riaditeľ CIA William Burns a ktorá bola dokončená pred Ratcliffovým uvedením do úradu tento týždeň.

Zástancovia hypotézy o úniku z laboratória zdôrazňujú, že prvé známe prípady ochorenia COVID-19 sa vyskytli v čínskom meste Wu-chan, ktoré ja považované za centrum výskumu koronavírusov. Mesto sa taktiež nachádza asi 1600 kilometrov od najbližších populačných centier netopierov, ktoré sú nositeľmi podobných vírusov.

CIA považuje únik covidu z laboratória za pravdepodobnejšiu alternatívu pôvodu

Mohlo by Vás zaujímať CIA považuje únik covidu z laboratória za pravdepodobnejšiu alternatívu pôvodu

(tasr, afp)

Minúta  |  

Video: Putina prekvapila priemerná mzda v Moskve

Ruský prezident sa v nedeľu na pôde Moskovskej štátnej univerzity pýtal na výšku priemerného platu v hlavnom meste v porovnaní s priemernou mzdou vyučujúceho.

Prezident Vladimir Putin sa zúčastnil na rokovaní správnej rady univerzity, ktorej členom je aj prezidentská administratíva. V rámci rozhovorov o rozpočte šéf Kremľa vyhlásil, že mzdy a pracovné podmienky by mali zodpovedať štatútu najväčšej a najstaršej univerzity v Rusku, pričom sa obrátil na starostu Moskvy Sergeja Sobjanina.

„Platy podľa mňa trochu zaostávajú za priemerom v Moskve. Sergej Semionovič, aká je priemerná mzda v Moskve?“ opýtal sa Putin v zverejnenom zázname. „Asi 140-tisíc, 160-tisíc rubľov,“ odpovedal Sobjanin, čím si vyslúžil prezidentov prekvapený pohľad.

„To nie je možné. To je viac,“ trval na svojom Putin. Napriek tomu moskovský starosta zopakoval svoju informáciu. „Priemerná mzda je 160-tisíc rubľov,“ zopakoval Sobjanin.

Na to reagoval rektor univerzity Viktor Sadovničij, že mzda na škole v priemere predstavuje 180-tisíc rubľov. „Takže plán bol splnený, to je podstatné,“ konštatoval rozpačito Putin.

Video s anglickými titulkami zverejnil na sieti X komentátor Anton Geraščenko, ktorý pripomenul, že podľa portálu na vyhľadávanie práce Gorodrabot bol v decembri priemerný plat v Moskve 80- až 100-tisíc rubľov (789 až 973 eur). Keďže ide o pozíciu hlavného mesta, priemerné platy vo zvyšku Ruska sú ešte nižšie, dodal.

Video podľa Geraščenka zverejnila ruská mediálna spoločnosť RBK, ktorá ho neskôr stiahla.

(sab)

Minúta  |  

Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Tisíce Palestínčanov sa v pondelok začali vracať na sever Pásma Gazy po tom, čo Izrael prestal obyvateľom enklávy brániť v prechode v súlade s podmienkami aktuálneho platného prímerie medzi Hamasom a Izraelom.

„Návrat vysídlencov je víťazstvom pre našich ľudí a naznačuje zlyhanie a porážku plánov pre okupáciu a vysídlenie," vyhlásil Hamas.

Palestínsky Islamský džihád, spojenec Hamasu, v reakcii na návrat vysídlencov na sever enklávy vyhlásil, že ide o „odpoveď všetkým, ktorí snívajú o vysídlení nášho ľudu".

Na návrat Palestínčanov na sever Pásma Gazy reagoval aj bývalý minister národnej bezpečnosti Ben Gvir, podľa ktorého ide o „ďalšiu ponižujúcu súčasť bezohľadnej" dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov, informuje portál The Times of Israel (TOI).

„Úplné víťazstvo takto nevyzerá, takto vyzerá úplná kapitulácia," napísal Gvir na sociálnej sieti X.

Krajne pravicový izraelský politik, ktorý podal demisiu na protest proti dohode o prímerí, povedal, že „heroickí izraelskí vojaci nebojovali a nepoložili svoje životy v Pásme Gazy" len preto, aby sa Palestínčania vrátili na sever. „Musíme sa vrátiť k vojne - a zničiť!", dodal, píše TOI.

Palestínčania sa začali vracať na sever Pásma Gazy cez koridor Necarim, ktorého otvorenie sa oneskorilo o dva dni kvôli sporu medzi Hamasom a Izraelom, ktorý uviedol, že militantná skupina zmenila poradie rukojemníkov, ktorých prepustila výmenou za stovky palestínskych väzňov.

Izrael v prvých dňoch vojny nariadil rozsiahlu evakuáciu severu Gazy a krátko po vstupe pozemných jednotiek ho uzavrel. Približne milión ľudí utieklo v októbri 2023 na juh a doteraz sa nemohli vrátiť. Státisíce ľudí zároveň zostali na severe, kde prebiehali jedny z najťažších bojov a kde došlo k najhoršiemu ničeniu počas vojny.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Migaľ sa domnieva, že prezident chce pád vlády: Hlas riadi z paláca cez Druckera

Poslanca Národnej rady SR Samuela Migaľa vylúčili počas piatkového kongresu Hlasu spolu s kolegom Radomírom Šalitrošom zo strany.

Vylúčenec Migaľ v rozhovore pre Denník N zhodnotil, že v strane Hlas to po odchode Petra Pellegriniho do prezidentského paláca vyzerá úplne inak, ako sa verejnosť domnieva.

"Nadstranícky prezident, ako o sebe hovorí Peter Pellegrini, bol aj na poslednom pracovnom kongrese strany, kde mal veľmi horlivý prejav o tom, ako nás treba potrestať, ako sme zradili hodnoty strany Hlas. Nie som presvedčený o tom, že je to nadstranícky prezident, pretože doteraz prostredníctvom Tomáša Druckera ovláda Hlas. Hovorím to veľmi otvorene a s plnou vážnosťou," vyslovil Migaľ.

Poznamenal, že aj minister investícií a podpredseda Hlasu Richard Raši chce "utiecť z ministerstva a stať sa predsedom Národnej rady", pretože čerpanie eurofondov je jedno z najslabších za posledné obdobia.

Majerský: S migaľovcami sme o vstupe do nášho klubu nediskutovali

Mohlo by Vás zaujímať Majerský: S migaľovcami sme o vstupe do nášho klubu nediskutovali

"Sú aj ďalší ministri a ľudia, ktorí z môjho pohľadu nenapĺňajú program, myšlienky a všetko, o čom hovoril Peter Pellegrini. Mám pocit, že jediný, kto chce, aby došlo k pádu vlády, je prezident tejto krajiny," povedal bývalý člen koaličnej strany v rozhovore.

Odôvodnil to tým, že ak vláda padla, "prezident má v rukách možnosť zostaviť úradnícku vládu".

"Dnes počúvame v kuloároch, že ak by došlo k pádu vlády, tak prezident vymenuje úradnícku vládu, v ktorej budú mať zaručené pokojné vládnutie ministri Hlasu. Obávam sa, či by nemohlo dôjsť k nejakej forme zneužitia tejto ústavnej funkcie," konštatoval.

Koniec vlády? Šutaj Eštok je pripravený na všetko. Ficovi sa hasiť problémy nechce

Mohlo by Vás zaujímať Koniec vlády? Šutaj Eštok je pripravený na všetko. Ficovi sa hasiť problémy nechce

Neopomenul, že Roman Malatinec (Hlas), ktorý tvorí skupinu migaľovcov a najnovšie sa taktiež vyslovil, že nebude hlasovať v parlamente, dostal od lídra Hlasu Matúša Šutaja Eštoka ponuku funkcie štátneho tajomníka rezortu školstva. Jánovi Ferenčákovi (Hlas) zasa údajne ponúkali "vysokú funkciu v diplomatickom zbore", avšak neponúkal ju predseda strany.

"Pokiaľ viem, tak táto požiadavka alebo ponuka zaznela na stretnutí počas odovzdávania prezidentských vyznamenaní zo strany prezidenta Pellegriniho, toho nadstraníckeho prezidenta," uviedol Migaľ.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj po tretíkrát vymenil veliteľa formácie východného frontu

Urobil tak pri kľúčovej vojenskej formácii zodpovednej za obranu východného frontu v Doneckej oblasti, kde sa nachádza strategické mesto Pokrovsk a kde ruské sily v uplynulých mesiacoch zaznamenávajú postup.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videu na sociálnej sieti X oznámil, že poveril generálmajora Mychajla Drapatého velením operačno-strategickej skupiny Chortycia, do oblasti zodpovednosti ktorej patrí veľká časť východného frontu Ukrajiny.

„Toto sú najnáročnejšie oblasti boja," povedal ukrajinský prezident a dodal, že o tejto zmene velenia diskutoval s najvyšším veliteľom ukrajinských síl Olexandrom Syrským.

Rusi sa už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá - Pokrovsk a Časiv Jar. Rusko minulý pondelok tvrdilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Ševčenko, vzdialenú zhruba tri kilometre od Pokrovska. V prípade, že by ruské sily obsadili Pokrovsk, by boli bližšie k obsadeniu celej Doneckej oblasti, píše Reuters. V Pokrovsku žilo pred začiatkom invázie ruských jednotiek na Ukrajinu približne 60.000 ľudí. Mesto je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt vo východnej Doneckej oblasti a už mesiace je ohniskom prudkých bojov.

Podľa Zelenského pomôže Drapatého vymenovanie spojiť bojovú činnosť armády s náležitým výcvikom jednotiek. „Práve potreby v prvej línii by mali určovať štandardy pre personálne obsadenie a výcvik jednotiek," uviedol Zelenskyj.

Drapatyj nahradil generála Andrija Hnatova, ktorý bol na čele skupiny Chortycia od júna minulého roka. Hnatov bude podľa Zelenského pôsobiť ako zástupca veliteľa generálneho štábu pre riadenie výcviku a komunikácie.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Bielorusko prepustilo z väzenia Američanku, o ktorej nevedeli ani ľudskoprávne organizácie

Jej zatknutie podľa zdroja agentúry AP súvisí s protivládnymi protestmi po prezidentských voľbách v roku 2020.

Bieloruské úrady prepustili z väzenia americkú občianku Anastassiu Nuhferovú, oznámil v nedeľu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Vďaka vedeniu prezidenta USA Bielorusko práve jednostranne prepustilo nevinnú Američanku Anastassiu Nuhferovú, ktorá bola vzatá do väzby počas prezidentovania Joea Bidena,“ napísal Rubio na sieti X. Dodal, že jej prepustenie je dôkazom úspešnosti politiky „mier prostredníctvom sily“, ktorú chce uplatňovať administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.

Rubiovo vyhlásenie sa objavilo krátko po vlnách prepúšťania väzňov v Bielorusku. Najstaršia bieloruská organizácia pre ľudské práva Viasna však súčasne tvrdí, že pre odpor voči bieloruskému režimu zostáva vo väzbe viac ako 1 250 ľudí.

Podrobnosti o zadržaní Nuhferovej sú podľa Rádia Sloboda nejasné. Jej meno sa predtým verejne nespomínalo a nefigurovalo na zoznamoch politických väzňov. Pavel Sapelka z Viasny povedal, že on ani jeho kolegovia nevedeli o jej zadržaní ani o jeho okolnostiach.

„Minsk nikdy nezverejnil jej meno a Washington nezverejňuje mená Američanov zadržiavaných v zahraničí bez súhlasu ich rodín,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie USA.

Americké ministerstvo však neskôr v nedeľu informovalo, že Nuhferová bola zadržaná začiatkom decembra 2024. Začiatkom januára bol konzulárnemu úradníkovi z Washingtonu umožnený prístup k americkej zadržanej, doplnila AP s tým, že takáto ústretovosť je v Bielorusku ojedinelá.

V súčasnosti nie je jasné, aké ústupky (ak vôbec nejaké) Minsk požadoval výmenou za prepustenie občianky USA.

Bývalý vysokopostavený bieloruský diplomat pre agentúru AP povedal, že zatknutie Nuhferovej súvisí s protestmi v Bielorusku v roku 2020.

Zdroj, ktorý pre obavy o bezpečnosť hovoril pod podmienkou anonymity, tvrdí, že prepustenie americkej občianky ponúkol samotný Lukašenko ako „ako gesto dobrej vôle“. Tento Západom neuznaný prezident však pritom odmieta z väzenia prepustiť zostávajúcich bieloruských opozičných a ľudskoprávnych aktivistov.

V Bielorusku sa v nedeľu 26. januára konali prezidentské voľby, za ktorých víťaza bol vyhlásený Alexandr Lukašenko a ktorý tak získal svoj v poradí už siedmy prezidentský mandát. Lukašenko je často označovaný za „posledného európskeho diktátora“, píše AP.

Lukašenkova podpora pre vojnu na Ukrajine viedla k pretrhnutiu vzťahov Bieloruska s USA a EÚ, čím sa skončila aj jeho „hra“ so Západom, ktorej cieľom bolo získanie ďalších dotácií od Kremľa.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.