Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zvažuje návrat misie na hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy

Šéfka diplomacie Kaja Kallasová uviedla, že tento krok by umožnil zvýšenie humanitárnej pomoci do Gazy.

Podľa agentúry DPA pohraničná civilná misia EÚ tam fungovala od roku 2005 a jej zámerom bolo pomôcť so spracovaním biometrických pasov či v obchodných transakciách. Pozastavená však bola už v roku 2007, keď sa k moci v Pásme Gazy dostalo militantné hnutie Hamas.

Kallasová teraz priblížila, že opätovné spustenie misie by znamenalo, že sa do Gazy dostane viac humanitárnej pomoci. O osude tejto misie, ktorá by mohla byť plne funkčná už vo februári, majú v pondelok okrem iných tém rokovať ministri zahraničných vecí EÚ na svojom zasadnutí v Bruseli.

Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Mohlo by Vás zaujímať Návrat obyvateľov Gazy na sever je víťazstvom nad plánmi na vysídlenie, vyhlásil Hamas

Šéfka diplomacie EÚ dodala, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom, ktoré v Pásme Gazy platí od nedele 19. januára, je len prvým krokom k zlepšeniu, pričom EÚ sa musí v tejto oblasti snažiť o dosiahnutie „trvalého mieru".

(tasr)

Minúta  |  

Progresívcom sa nepozdáva novela infozákona. Rozhodne Ústavný súd

Poslankyne Lucia Plaváková a Zora Jaurová z PS zároveň žiadajú o pozastavenie účinnosti novely tohto zákona.

Plaváková zdôraznila, že infozákon je dôležitým nástrojom na kontrolu štátnych inštitúcií a nakladania s verejnými prostriedkami. Podľa nej je cieľom novely obmedziť prístup verejnosti k informáciám o zlyhaniach koalície.

Obmedzenie prístupu k informáciám podľa nej ohrozuje transparentnosť a možnosť verejnosti a médií dohliadať na činnosť vlády. „Touto novelou koaliční poslanci vniesli do infozákona nástroj pre absolútnu svojvôľu zo strany povinných osôb, medzi ne patria napríklad ministerstvá, ústredné orgány verejnej správy či samosprávy," poznamenala Plaváková.

Dodala, že ktokoľvek, kto žiada o informácie v zmysle infozákona, je tak vystavený právnej neistote a nepredvídateľnosti konania štátnych orgánov.

Upozornila aj na to, že úprava nešpecifikovala, kedy vyhľadávanie informácií možno považovať za rozsiahle či za mimoriadne rozsiahle. „Nie je určené ani, aké náklady môžu pri vyhľadávaní informácií vznikať, kedy sa považujú za účelne vynaložené a ako sa majú teda vyčíslovať. Nie je právne určitým spôsobom definovaný ani možný opravný prostriedok proti vyčísleniu úhrady, to znamená, že žiadatelia sa nemôžu ani efektívne brániť," podotkla.

Jaurová dodala, že vláda nemá záujem o slobodné mediálne prostredie ani o spravodlivý prístup k informáciám. Zmena zákona podľa nej znižuje kontrolu verejnosti nad vládnymi rozhodnutiami. Ako príklad uviedla rezort kultúry, ktorý podľa nej zamlčiava „základné údaje” ako nominácie či platy funkcionárov. Dodala, že zámerne naťahuje poskytnutie informácií.

Podľa progresívcov je vládna novela infozákona v rozpore s európskym právom. Koalícia podľa nich tiež chce šikanovať média návrhmi ako právo na reakciu politikov.

Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám má nadobudnúť účinnosť 1. marca. Má okrem iného priniesť možnosť spoplatnenia poskytovania informácií cez takzvaný infozákon. Stojí za ňou koaličná SNS. Odôvodňuje ju potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

Prezident SR Peter Pellegrini úpravu nepodpísal. Predtým ju vetoval, no poslanci Národnej rady jeho veto prelomili a opätovne ju schválili. Novela tak bude platiť aj bez jeho podpisu.

(mm)

Minúta  |  

Taliansko obnovilo presuny migrantov do záchytných centier v Albánsku

Plán však neprebieha hladko a talianska iniciatíva čelí právnym výzvam, kritike ochrancov ľudských práv a otázkam o súlade s európskymi normami.

V nedeľu hliadkovacie plavidlo prepravilo 49 migrantov do zariadenia v krajine, ktorá nie je členom EÚ, čo je prvý presun od novembra, informoval týždenník Euro. Ďalších 53 migrantov, ktorí pri príchode predložili svoje pasy, zostáva v Taliansku, kým sa ich prípady preskúmajú.

Program, ktorý sa začal za vlády premiérky Giorgie Meloniovej, je prvým svojho druhu v Európe. Jeho cieľom je odľahčiť taliansky systém prijímania migrantov tým, že sa žiadatelia o azyl posielajú do centier v Albánsku.

Právne námietky však opakovane oddialili jeho realizáciu a kritici spochybňujú, či je v súlade s európskymi a medzinárodnými právnymi predpismi. Talianske súdy v minulosti zastavili presuny a rozhodli, že migranti poslaní do Albánska musia byť vrátení do Talianska.

Do veci sa vložil aj Európsky súdny dvor, ktorý uviedol, že žiadnu krajinu nemožno považovať za úplne „bezpečnú“, ak jej časti zostávajú nebezpečné. To komplikuje závislosť Talianska od Albánska ako cieľovej krajiny pre migrantov z takzvaných bezpečných krajín.

Organizácie na ochranu ľudských práv vyjadrili znepokojenie nad podmienkami v albánskych zadržiavacích centrách a tvrdia, že outsourcing zodpovednosti by mohol spôsobiť zraniteľnosť migrantov. Varujú, že táto politika môže uprednostniť pohodlie pred súcitom a prehliadnuť základné problémy, ktoré stoja za migračnou krízou v Európe.

Pre premiérku Meloniovú je táto iniciatíva ústredným prvkom jej sľubu znížiť nelegálnu migráciu. Jej zástancovia tvrdia, že ide o praktické riešenie, ako sa vyrovnať s rastúcim počtom prichádzajúcich. Kritici však tvrdia, že zdôrazňuje nedostatok koordinovanej migračnej stratégie EÚ a vyvíja neprimeraný tlak na krajiny, ako je Albánsko, aby prevzali bremeno.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Minúta  |  

Trump chce rýchlejšie deportácie migrantov, zavádza vysoké kvóty

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nariadila Úradu pre imigráciu a clá (ICE), aby denne zatkol 1 200 až 1 500 migrantov, čo je výrazný nárast oproti predošlým číslam.

Kvóty oznámil počas telefonátu so zástupcami ICE, pričom každá pobočka má denne zatknúť 75 osôb. Za nesplnenie cieľov ponesú zodpovednosť vedúci pobočiek. Podľa informácií denníka Washington Post ide o nariadenie prezidenta pre jeho nespokojnosť s tempom deportácií, ktoré boli jedným z hlavných sľubov jeho kampane.

Podľa šéfa zabezpečenia hraníc Toma Homana sa ICE má prioritne zamerať na migrantov s trestnou minulosťou a členov gangov. Zavedenie kvót však vytvára tlak na zvýšenie počtu zatknutých, vrátane osôb bez trestnej minulosti. Tento krok sprevádza aj zrušenie smernice, ktorá zakazovala zatýkanie migrantov na citlivých miestach, ako sú školy, nemocnice či kostoly.

Hoci Biely dom označil informácie Washington Post za nepravdivé, odmietol poskytnúť podrobnosti. Homan v rozhovore pre ABC News potvrdil, že plán masových deportácií je len na začiatku a počet zatknutých sa bude zvyšovať. ICE už začal cielené operácie v spolupráci s FBI v Chicagu a iných mestách.

Spojené štáty odhadujú, že v krajine žije viac ako desať miliónov ľudí bez povolenia na pobyt. Trumpova administratíva označuje túto skupinu za hrozbu pre bezpečnosť krajiny a plánuje realizovať jednu z najväčších deportačných operácií v histórii USA.

(mm)

Minúta  |  

Nemecká CDU navrhuje „turbo-zákon“ na sprísnenie migračnej politiky

Návrh obsahuje plošné odmietanie migrantov z bezpečných krajín, posilnenie právomocí polície a rýchlejšie deportácie, čo má zabezpečiť okamžitú reakciu na nelegálnu migráciu.

Návrh Kresťanskodemokratickej únie (CDU) podľa aktuálnych prieskumov podporuje 66 percent obyvateľov, ktorí žiadajú rázne kroky proti nelegálnej migrácii. Kandidát CDU na nemeckého kancelára Friedrich Merz zdôraznil, že nejde o symbolickú politiku, ale o reálne legislatívne zmeny.

Partnerská bavorská strana CSU, vedená Markusom Söderom, prispela k návrhu ďalšími opatreniami, vrátane obmedzenia práva na azyl a sprísnenia podmienok pre osoby s dvojitým občianstvom, referuje nemecký denník Bild.

Návrh je aj reakciou na nedávne násilné incidenty, medzi ktoré patrí dvojnásobný vražedný útok v Aschaffenburgu, ktoré zvýšili tlak na vládu k prijatiu tvrdších opatrení. CDU/CSU apelujú na možnosť odmietania žiadateľov o azyl už na hraniciach a zrušenie odvolaní pri zamietnutých žiadostiach.

Mesiac pred voľbami má CDU/CSU podľa prieskumov šancu na 30 percent hlasov. Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá podporuje ešte tvrdšiu migračnú politiku, však zaznamenáva nárast podpory, aktuálne na 21 percent, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám.

CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

Mohlo by Vás zaujímať CDU/CSU údajne navrhuje pre prílev migrantov vyhlásiť v Nemecku mimoriadnu situáciu

(mm)

Minúta  |  

Policajný zbor má novú prezidentku. Chce stabilizáciu a prilákať do zboru mladých

Funkcie prezidenta sa od 27. januára ujala Jana Maškarová, ktorá bola v rokoch 2018 až 2021 prvou viceprezidentkou Policajného zboru SR a ešte pred pár dňami námestníčkou Národného bezpečnostného úradu SR.

Od Maškarovej, ktorá stála aj pri zrode dnes už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), očakáva významné kroky aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý ju do funkcie šéfky polície vymenoval.

"Tento rok to bude 30 rokov, čo je pani generálka na strane zákona," povedal Šutaj Eštok s dôvetkom, že Maškarová spĺňa osobné, morálne aj profesionálne predpoklady, aby sme sa nemuseli za Policajný zbor hanbiť a bol vzorom pre celú spoločnosť.

Spolupráca bezpečnostných zložiek je podľa ministra najlepšia za posledných 30 rokov. "Bezpečnosť Slovenska je dnes dôležitá a kruciálna," doplnil s tým, že dôležitý je aj boj proti nelegálnej migrácii a stabilizácia zboru. "Generálka tomu významným spôsobom pomôže."

Zurian odmieta, že by sa uchádzal o post policajného prezidenta

Mohlo by Vás zaujímať Zurian odmieta, že by sa uchádzal o post policajného prezidenta

Maškarová poďakovala za prejavenú dôveru a príležitosť zúročiť niekoľkoročné skúsenosti. "Pevne verím, že urobím všetko pre to, aby som dosiahla nielen efektívnu činnosť zboru, ale aj aby som pri jeho odovzdávaní urobila odpočet toho, čo som si pre jeho zlepšenie vytýčila," dodala nová prezidenta Policajného zboru.

Pripomenula, že základom efektívneho riadenia činnosti je "mať jasný cieľ, byť rozhodný, mať otvorenú komunikáciu s ľuďmi a byť im svojím konaním príkladom".

"Najväčšia priorita je stabilizácia zboru. Vytvoriť prostredie, aby policajti neboli frustrovaní a boli podporovaní," ozrejmila. Zamerať sa chce napríklad na motiváciu mladých ľudí pre prácu v radoch polície, platové podmienky, dobrú zdravotnú starostlivosť, podporu v bývaní či kariérny rast. "Aby pracovali nestranne a zákonne," spomenula.

Do generálskej hodnosti bola vymenovaná prezidentom Andrejom Kiskom 28. mája 2019. Stala sa tak prvou ženou v tejto hodnosti v Policajnom zbore a rovnako prvou ženou vo funkcii viceprezidentky tohto zboru.

Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Mohlo by Vás zaujímať Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Ľubomír Solák na poste prezidenta Policajného zboru skončil po tragédii na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, kde 18-ročný Samuel 16. januára nožom zranil niekoľko ľudí, pričom dve osoby zomreli. Na odchode z funkcie sa Solák dohodol s ministrom vnútra.

Šutaj Eštok odchod Soláka odôvodnil tým, že od riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana dostal nové informácie zásadného charakteru – v období pred útokom boli identifikované závažné pochybenia zo strany obvodného oddelenia policajného zboru v Spišskej Starej Vsi. O funkciu preto prišiel aj riaditeľ Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.