Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Senát USA zamietol sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu

V 100-člennom Senáte ho podporilo iba 45 senátorov, 54 bolo proti a jeden nehlasoval.

Na základe zákona majú byť uvalené sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC) za vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.

Hlasovanie prebehlo prevažne podľa straníckych línií, pričom takmer všetci demokrati a nezávislí senátori hlasovali proti. Senátor John Fetterman bol jediným demokratom, ktorý hlasoval s republikánmi. Demokratický senátor Jon Ossoff nehlasoval.

Návrh zákona prešiel 9. februára Snemovňou reprezentantov pomerom hlasov 243 ku 140, , kde ho podporilo aj 45 demokratov.

Demokrati v Senáte v rozprave uviedli, že súhlasia s veľkou časťou návrhu zákona, je však formulovaný príliš všeobecne a mohol by vyvolať nevôľu dôležitých spojencov USA. Okrem toho by mohol uvaliť sankcie nižšie postavených pracovníkov súdu so sídlom v Haagu.

Líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer vyzval kolegov, aby hlasovali proti návrhu. Zároveň obvinil ICC zo zaujatosti voči Izraelu, „ktorú nemožno ignorovať". Návrh zákona je podľa neho zlý a mohol by poškodiť americké firmy, ako sú tie, ktorých produkty pomáhajú chrániť ICC pred hackermi.

ICC v novembri minulého roka vydal zatykače pre podozrenie z vojnových zločinov na Netanjahua, Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na to, že Izraela neuznáva jurisdikciu súdu na svojom území.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Fico pri plyne uprednostňuje Moskvu pred západnými partnermi

„Pred pár dňami prezident Spojených štátov Donald Trump urobil silné rozhodnutie, ktoré môže výrazne zvýšiť export amerického plynu, najmä do Európy. To je presne to, čo je potrebné pre bezpečnosť a stabilitu - viac zdrojov energie od partnerov pre Európu," odkázal ukrajinský prezident slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi so slovami „pre informáciu súčasného predsedu vlády Slovenska".

„Za americký LNG sa musí platiť peniazmi, ale ruský plyn sa predáva nielen za cenu peňazí, ale aj za cenu nezávislosti a suverenity. Mnohí v Európe si tým už prešli a rozhodli sa zachovať si svoju nezávislosť a suverenitu," pokračoval ukrajinský prezident.

Prečo je Zelenskyj náhle ochotný prepravovať plyn Ficovi

Mohlo by Vás zaujímať Prečo je Zelenskyj náhle ochotný prepravovať plyn Ficovi

Zmluva o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu vypršala na konci roka 2024, pričom Ukrajina sa rozhodla ju nepredĺžiť. Premiér SR Fico následne pohrozil Ukrajine zastavením dodávok elektriny a znížením podpory pre Ukrajincov, ktorí v súvislosti s vojnou na Ukrajine našli útočisko na Slovensku.

Ukrajinský prezident v utorok vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v súvislosti s bezpečnosťou Európy zdôraznil, že treba zaistiť, aby žiadna európska krajina nebola závislá od jediného dodávateľa energonosičov, najmä od Ruska. Zelenskyj zdôraznil, že Európa musí intenzívnejšie a dlhodobejšie pracovať na zabezpečení svojej skutočnej energetickej nezávislosti.

Zelenskyj v Davose tiež poukázal na Fica, ktorý sa podľa neho nesnaží o prístup k americkému plynu, ale „nestráca nádej, že bude využívať bezpečnostný dáždnik USA".

(tasr)

Minúta  |  

Parlament sa k návrhu na odvolávanie vlády nepodarilo otvoriť

V stredu sa v sále parlamentu prezentovalo pri prvom pokuse o desiatej hodine dopoludnia len 58 poslancov. Opätovný pokus o otvorenie schôdze Národnej rady SR sa uskutočnil o hodinu neskôr. Návrh na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu podali opozičné strany PS, SaS a KDH.

Aj krátko po jedenástej hodine sa však prezentovalo nedostatok poslancov, o dvoch menej ako pri prvom pokuse, a teda 56. Predsedajúci Tibor Gašpar (Smer) preto schôdzu ukončil a odvolávanie bude navrhnuté do programu nasledujúcej schôdze.

"Neúčasť koaličných poslancov bola avizovaná. My sme k tejto schôdzi pristúpili ako ku schôdzi, ktorá je divadlom opozície, pretože minulý týždeň mohli diskutovať, nechceli diskutovať a odišli. Napriek tomu, že tie dôvody na zvolanie sú tie isté," povedal Gašpar v stredu novinárom.

Dôvody, pre ktoré chce opozícia vládny kabinet Roberta Fica (Smer) odvolať, odmietol. Poukázal napríklad na to, že jedným z nich má byť zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. To dementoval. "Plníme a naďalej si budeme plniť záväzky, čo sa týka Európskej únie a NATO," dodal.

Vládnemu kabinetu vyčítajú opozičné strany, okrem iného, následky konsolidácie verejných financií či zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na východ.

O návrhu mali poslanci rokovať už v utorok. Schôdzu sa však nepodarilo otvoriť, v sále sa neprezentovalo dostatok poslancov a jej začiatok preto presunuli na stredu.

Mimoriadna schôdza sa však konala aj minulý týždeň. Hoci sa schôdzu Národnej rady 21. januára podarilo otvoriť, pre dôvernú správu prezentovanú premiérom Ficom sa z verejného rokovania stalo neverejné. Opozícia tento krok kritizovala - návrh stiahla a zozbierala podpisy pod nový.

Vláda nateraz odolá. Opozícia po prehratých voľbách spochybní ich výsledky, tvrdí Fico

Mohlo by Vás zaujímať Vláda nateraz odolá. Opozícia po prehratých voľbách spochybní ich výsledky, tvrdí Fico

(tasr, max)

Minúta  |  

Progresívci zvolávajú kvôli kyberútokom mimoriadne výbory

Opozíčná strana žiada rokovania parlamentného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) aj výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS).

"Žiadame o poskytnutie informácií o súčasnom stave kybernetickej bezpečnosti, konkrétnych rizikách a hrozbách, ktorým Slovenská republika aktuálne čelí. Žiadame aj presné podklady, z ktorých takéto riziká majú vyplývať. Rovnako nás budú zaujímať opatrenia na posilnenie pripravenosti a odolnosti krajiny voči kybernetickým útokom," uviedol člen výboru na kontrolu NBÚ Ján Hargaš (PS).

Na výbor pozývajú ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ministra investícií Richarda Rašiho (obaja Hlas), riaditeľa NBÚ Romana Konečného, šéfa SIS Pavla Gašpara a riaditeľa Vojenského spravodajstva Juraja Štefanku.

Elektronické recepty boli pre kyberútok opäť mimo prevádzky

Mohlo by Vás zaujímať Elektronické recepty boli pre kyberútok opäť mimo prevádzky

PS očakáva aj predstavenie opatrení na posilnenie kybernetickej bezpečnosti a zhodnotenie pripravenosti kľúčových inštitúcií na ochranu pred kybernetickými útokmi.

Hnutie sa odvoláva aj na výzvu prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý nedávno upozornil, že Slovensko môže v nasledujúcich dňoch čeliť vážnym kybernetickým útokom na rôzne informačné systémy.

"V súčasnosti už evidujeme prvé výpadky služieb VšZP a ďalšie bombové vyhrážky na univerzity. Verím, že sa kompetentní poučili z katastrofálnej komunikácie pri katastri a tentokrát budú verejnosť informovať pravdivo a včas," doplnil Hargaš.

(tasr)

Minúta  |  

Demokrati obviňujú ministra vnútra pre vynášanie z policajného spisu

Juraj Šeliga (Demokrati) tvrdí, že Matúš Šutaj Eštok (Hlas) mal prístup k dokumentom NAKA ohľadom vyšetrovania prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu.

Poslanec Samuel Migaľ (ex Hlas) v januári zverejnil na sociálnej sieti záznam takzvaného realizačného plánu policajného operatívca, ktorý chcel vyšetrovať, či sa námestník generálneho prokurátora nedopustil trestného činu mareniu vyšetrovania.

Kandera totiž zastavil pomocou paragrafu 363 trestné stíhanie vedené zo strany NAKA. Šlo o stíhanie proti tímu policajnej inšpekcie okolo Diany Santusovej. Protiprávnosť neskôr konštatoval aj Ústavný súd.

Realizačný plán mal Migaľ zverejniť na pokyn ministra vnútra, uviedol Šeliga. „Pán Migaľ vypovedá, že on to zverejnil, lebo mu to dal ako pokyn Šutaj Eštok. Ale odkiaľ mal on tieto dokumenty? Ako sa dostal k dokumentom, ktoré boli zavreté, zamknuté v trezora na NAKA?,“ pýtal sa na tlačovej besede Šeliga.

Šeliga vylúčil, že by realizačný plán mohol mať Šutaj Eštok z iného zdroja ako z trezoru samotnej NAKA.

(lh)

Minúta  |  

Zelenskyj: Zmrazenie pomoci z USA ochromilo naše humanitárne projekty

Administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa minulý týždeň nariadila pozastavenie takmer celej zahraničnej pomoci Spojených štátov a zníženie financovania mnohých programov na Ukrajine vrátane organizácií na podporu vojnových veteránov a miestnych médií. Ukrajina podľa Zelenského nahradí financovanie tam, kde to bude možné.

„Dnes som nariadil vládnym predstaviteľom, aby informovali o tých programoch podporovaných USA, ktoré sú momentálne pozastavené. Ide o humanitárne programy," povedal Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta je potrebné rozhodnúť, ktoré z projektov sú kritické a potrebujú okamžité riešenia. Časť financovania takýchto projektov môže Kyjev poskytnúť prostredníctvom verejných financií.

„Rozhodne podporíme prioritné záležitosti, ktoré sa týkajú ukrajinských detí, našich veteránov a programov na ochranu našej infraštruktúry," dodal Zelenskyj.

Ukrajina sa podľa AFP po začiatku ruskej invázie vo februári 2022 stala veľmi závislou na zahraničnej pomoci pre humanitárnu prácu, pričom USA poskytovali Kyjevu miliardovú pomoc.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.