Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stovky ľudí opustili Santorini po sérii zemetrasení

Grécky ostrov Santorini zasiahli stovky zemetrasení, pričom najsilnejšie z nich malo magnitúdu 4,7.  Seizmická aktivita spôsobila paniku medzi obyvateľmi a turistami, ktorí sa snažia opustiť ostrov. Stovky ľudí zaplnili prístav, aby sa trajektami dostali do Atén, ďalší čakajú na letecké spojenie.

Úrady v reakcii na situáciu zatvorili školy na Santorini aj na susedných ostrovoch Ios, Amorgos a Anafi. Seizmológovia varujú, že otrasová aktivita môže pokračovať niekoľko dní až týždňov. Obyvateľom odporučili, aby sa vyhýbali pobrežným oblastiam pre riziko zosuvov pôdy a nezdržiavali sa v uzavretých priestoroch s väčším počtom ľudí.

Grécko patrí k seizmicky najaktívnejším oblastiam Európy, pretože sa nachádza na rozhraní africkej a eurázijskej tektonickej dosky. Historicky bolo Santorini formované sopečnými erupciami, pričom posledná významná erupcia v regióne nastala v roku 1950.

(tasr)

Minúta  |  

Chyba obce spôsobila, že mužovi zmizol dom z katastra

Obec Brodské bez vedomia vlastníkov oznámila katastrálnemu úradu zrušenie súpisného čísla nehnuteľnosti, čím bol dom vymazaný z evidencie.

Verejný ochranca práv zistil závažné pochybenie a vyzval katastrálny odbor Okresného úradu v Skalici na okamžitú nápravu. Ombudsman Róbert Dobrovodský pripomenul, že obec mala najprv informovať vlastníkov a vydať oficiálne rozhodnutie.

Poškodený občan tak prišiel o právnu istotu v súvislosti so svojím bývaním. Ombudsman zároveň odporučil obci prijať opatrenia na ochranu práv občanov.

Legislatíva ukladá obciam povinnosť informovať vlastníkov pri rušení súpisných čísel. Ich nedodržanie môže viesť k porušeniu základných práv.

(tasr)

Minúta  |  

Predaj elektrických áut Volvo Cars vzrástol o 17 percent

Elektromobily tvorili 44 percent celkového predaja, čo potvrdzuje rastúci dopyt.

Celkový predaj automobilky síce klesol o 5 percent na 50 820 vozidiel, no spoločnosť to pripisuje oslávam Čínskeho nového roka, nie zníženému dopytu. Volvo Cars plánuje do roku 2030 vyrábať iba plne elektrické vozidlá a posilňuje výrobu batérií v Európe.

Globálny trend rastu predaja elektromobilov tak podporuje stratégiu automobilky pre udržateľnú mobilitu.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko a Sýria rokujú o obrannom pakte a vojenských základniach

Dočasný sýrsky prezident Ahmed al-Šará a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v utorok v Ankare stretnú na rokovaniach o obrannom pakte. 

Diskutovať majú o zriadení tureckých vojenských základní v Sýrii a výcviku sýrskej armády. Turecko po páde Bašára al-Asada rozširuje svoj vplyv v regióne, čím môže naraziť na odpor arabských štátov i Izraela.

Dohoda by umožnila Turecku chrániť sýrske nebo pred útokmi. Rokovania sa týkajú aj kurdských jednotiek, ktoré Ankara považuje za teroristickú hrozbu. Diskutuje sa aj o výcviku sýrskej armády. Konečné znenie dohody sa však v utorok neočakáva.

Turecko dlhodobo podporovalo sýrske opozičné skupiny proti režimu Bašára al-Asada. Po jeho páde sa snaží upevniť svoju prítomnosť v krajine a eliminovať vplyv Iránu.

(reuters)

Minúta  |  

Exšéf NATO Stoltenberg sa vracia do nórskej vlády

Jens Stoltenberg, bývalý generálny tajomník NATO, sa má stať novým nórskym ministrom financií.

Stoltenberg viedol NATO desať rokov a predtým bol premiérom Nórska. Po odchode euroskeptickej Strany stredu bude Labouristická strana vládnuť samostatne len osem mesiacov pred voľbami.

Stoltenberg, ekonomicky orientovaný centrista, presadil obmedzenie využívania štátneho ropného fondu, čo ovplyvňuje hospodársku politiku krajiny.

Tento mechanizmus slúžil na dlhodobú stabilizáciu verejných financií a zachovanie ekonomického rastu.

Jeho návrat do vlády prichádza v čase politickej nestability, kedy sa otázky o rozpočtovej disciplíne a fiškálnej politike dostávajú do popredia. Stoltenbergova schopnosť udržiavať medzinárodnú dôveru môže byť kľúčová pre budúce hospodárske rozhodnutia.

Stoltenberga na poste šéfa NATO nahradil bývalý holandský premiér Mark Rutte.

(reuters)

Minúta  |  

Lídri EÚ sa nezhodli na posilnení obranných výdavkov

Európska komisia odhaduje, že do roku 2035 bude potrebných 500 miliárd eur na obranné investície.

Niektoré krajiny navrhujú spoločné úvery, no Nemecko a Rakúsko sú proti. Možným kompromisom je väčšie zapojenie Európskej investičnej banky do financovania. 

Počas samitu sa dostali do sporu o financovanie Poľsko a Francúzsko. Francúzsko chce financovať len vybavenie vyrobené v EÚ, kým Poľsko presadzuje obmedzené financovanie produktov mimo Únie. Program má do roku 2027 získať 1,5 miliardy eur. Poľský premiér Donald Tusk však ocenil konštruktívny prístup Francúzska k diskusii.

Nemecký kancelár Olaf Scholz podporil spoločnú európsku protivzdušnú obranu, pričom Berlín doteraz nebol naklonený poľským prioritám.

Na rast výdavkov na obranu dlhodobo tlačí aj americký prezident Donald Trump, ktorý opakovane vyzval európskych spojencov v NATO na splnenie záväzkov voči Aliancii. Varoval, že USA nebudú chrániť krajiny, ktoré nebudú platiť dostatočne vysoké príspevky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.