Preskočiť na obsah
  |  

Hamas oznámil začiatok rokovaní o druhej fáze prímeria v Gaze

Hnutie Hamas podrobnosti nezverejnilo, no tvrdí, že sa sústredí na zabezpečenie pomoci a rekonštrukciu regiónu.

Izrael plánuje vyslať delegáciu do katarskej metropoly Dauha, aby rokovala o plnení dohody. Druhá fáza predpokladá prepustenie zostávajúcich rukojemníkov a stiahnutie izraelských síl z Gazy. Tretia fáza sa zameria na obnovu oblasti pod dohľadom OSN, Kataru a Egypta.

(tasr)

  |  

Parlament v zrýchlenom režime prerokuje zdravotnícku legislatívu aj stavebný zákon

Poslanci Národnej rady SR v utorok rozhodli, že zmeny súvisiace s novým stavebným zákonom prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené konanie má zabezpečiť, aby boli všetky právne predpisy zosúladené.

Nová legislatíva musí nadobudnúť účinnosť 1. apríla, inak hrozia komplikácie v povoľovaní stavieb. Ministerstvo dopravy upozornilo, že oneskorenie by mohlo zastaviť povoľovacie procesy a spôsobiť ekonomické škody.

Odsúhlasili aj skrátené legislatívne konanie o úpravách vyplývajúcich z dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Zákony riešia valorizáciu platov, personálne normatívy a pracovnú dobu lekárov v nemocniciach.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) podpísal s odborármi dohodu v decembri 2024, čím sa zabránilo hromadným výpovediam 3300 lekárov.

(tasr)

  |  

Prezidenti Trump a Si Ťin-pching budú dnes telefonovať

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching budú v utorok telefonovať, informoval Wall Street Journal s odvolaním sa na poradcu Bieleho domu pre obchod Petra Navarra.

Americký prezident Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching budú v utorok telefonovať, informoval Wall Street Journal s odvolaním sa na poradcu Bieleho domu pre obchod Petra Navarra.

Hlavnou témou rozhovoru bude možná pauza v už oznámených clách na čínske tovary. Spojené štáty nedávno zaviedli nové 10 percentné clá, na čo Čína reagovala odvetnými opatreniami.

Podľa Hovorkyne Bieleho domu Karoline Leavittovej ide o odvetu za šírenie fentanylu z Číny do USA, ktoré Biely dom označil za „bezprecedentné“. Napätie medzi Washingtonom a Pekingom pretrváva v otázkach obchodu aj bezpečnosti.

(reuters)

  |  

Kyjev tvrdí, že zasiahol ruské stanovište v Kurskej oblasti, Moskva hlási útok na školský autobus

Podľa Kyjeva zariadenie utrpelo „významné škody“ a došlo k „značným stratám“ medzi ruskými vojakmi.

Moskva medzitým obvinila Ukrajinu z útoku na školský autobus v Ruskom kontrolovanej časti Záporožskej oblasti. Gubernátor Jevgenij Balickij uviedol, že dron zranil šesť ľudí, vrátane piatich detí. Ruské ministerstvo zahraničia tvrdí, že Kyjev cielene útočí na civilistov, no Ukrajina sa k incidentu nevyjadrila.

(reuters)

  |  

Salvádor ponúkol USA väzenskú kapacitu pre deportovaných zločincov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zintenzívnila deportácie a snaží sa zabezpečiť dohody s krajinami Latinskej Ameriky, aby prijímali nielen svojich, ale aj cudzích deportovaných občanov.

Prezident El Salvadora Nayib Bukele navrhol Spojeným štátom, že v salvádorských väzniciach umiestni deportovaných zločincov vrátane členov gangov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio informoval, že Bukele ponúkol ubytovanie aj pre odsúdených amerických občanov výmenou za finančnú kompenzáciu.

Salvádorské väznice sú známe tvrdými podmienkami, no Bukeleho bezpečnostná politika výrazne znížila kriminalitu v krajine.

Od nástupu do funkcie prezidenta v roku 2019 zaviedol Bukele tvrdé opatrenia proti gangom, pričom bolo zatknutých viac ako 80-tisíc osôb. Kritici ho obviňujú z autoritárskych praktík.

(reuters)

  |  

Skrátenie pracovného týždňa rozdeľuje Španielsko, firmy varujú pred rastom nákladov

Španielska vláda plánuje skrátiť pracovný týždeň na 37,5 hodiny bez zníženia miezd. Ministerka práce Yolanda Díazová obhajuje opatrenie ako krok k vyššej produktivite. Hospodárske organizácie tvrdia, že zmena by mala prebiehať cez kolektívne vyjednávanie, nie zákonom.

Minister hospodárstva Carlos Cuerpo navrhol odklad opatrenia o rok, no Díazová ho obvinila zo „stranenia zamestnávateľom“. 

Podľa centrálnej banky by opatrenie mohlo zvýšiť infláciu a obmedziť tvorbu pracovných miest.

Podobné opatrenia zaviedli Francúzsko (35 hodín týždenne) a Belgicko (4-dňový pracovný týždeň). Výsledky ukazujú zmiešaný vplyv na produktivitu a zamestnanosť.

(reuters)