Preskočiť na obsah
  |  

Austrálsky poslanec si zmenil meno na "Trump", označil to za protest proti vláde

Západoaustrálsky poslanec Ben Dawkins si legálne zmenil meno na 'Aussie Trump'. Tvrdí, že ide o politický protest proti vládnucej Labouristickej strane v Západnej Austrálii.

Ben Dawkins svoj krok oznámil na sociálnej sieti X, kde zároveň vyzval voličov, aby v blížiacich sa voľbách Labouristov nepodporili.

Poslanec bol zo strany vylúčený v roku 2023 pre údajné porušenie súdnych príkazov na ochranu pred domácim násilím.

Na parlamentnej stránke je už jeho meno aktualizované. Voľby v tomto bohatom banskom štáte sa uskutočnia budúci mesiac, celoštátne voľby sú naplánované najneskôr na máj.

Západná Austrália je kľúčovým regiónom pre austrálsku ekonomiku, najmä v oblasti ťažby nerastných surovín. Politické rozhodnutia v tomto štáte majú vplyv na národnú ekonomiku.

(reuters)

  |  

Panama odmieta tvrdenia USA o zrušení poplatkov za prieplav

Panama sa v posledných rokoch dostala do centra pozornosti pre rastúci čínsky vplyv.

USA tvrdia, že Panama prestane vyberať poplatky za tranzit amerických vládnych lodí Panamským prieplavom.

Washington označil doterajšie poplatky za nespravodlivé a argumentoval historickou úlohou USA pri ochrane prieplavu.

Donald Trump už skôr obvinil Panamu z vysokých poplatkov a naznačil, že USA by mohli opäť získať kontrolu nad prieplavom, čo Mulino odmietol ako nereálne.

Úrad Panamského prieplavu v stredu neskoro večer miestneho času v oficiálnom vyhlásení poprel akékoľvek zmeny v poplatkoch za prechod cez prieplav.

(tasr)

  |  

Scholz: Nemecko zastavilo na hraniciach 40-tisíc migrantov

Nemecko v roku 2023 zaviedlo kontroly na hraniciach s Poľskom, Českom a Švajčiarskom v reakcii na nárast nelegálnej migrácie. Opatrenia spôsobili diplomatické napätie so susednými krajinami.

Nemecký opozičný líder Friedrich Merz čelí kritike za podporu návrhu zákona o migrácii zo strany krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Merz tvrdí, že napriek tomu s AfD po voľbách nevytvorí koalíciu, no odborníci sú skeptickí. Kancelár Olaf Scholz obhajuje politiku vlády v oblasti migrácie a tvrdí, že zavedenie hraničných kontrol pomohlo zastaviť 40-tisíc nelegálnych migrantov.

Počet žiadostí o azyl podľa neho klesol o tretinu. Voľby do Spolkového snemu sa uskutočnia 23. februára a Merz má šancu stať sa kancelárom.

(tasr)

  |  

Rusko očakáva prvý krok od USA na zlepšenie vzťahov, tvrdí Riabkov

Námestník ruského ministra zahraničia Sergej Riabkov vyhlásil, že USA musia spraviť prvý krok k normalizácii vzťahov s Moskvou.

Donald Trump opakovane sľúbil rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin však trvá na tom, že akékoľvek mierové rozhovory musia brať do úvahy fakt, že Rusko kontroluje veľké časti ukrajinského územia.

Rokovania medzi Washingtonom a Kremľom sú zatiaľ iba v počiatočnej fáze, informoval ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin. Moskva podľa Riabkova očakáva "tvrdé vyjednávanie" a nebude ustupovať zo svojich pozícií.

Doterajšie pokusy o diplomatické riešenie, napríklad rokovania v Istanbule v roku 2022, nepriniesli trvalé výsledky. Obe strany sa navzájom obviňujú z neschopnosti kompromisu.

(tasr)

  |  

EÚ tvrdí, že Pásmo Gazy je neoddeliteľnou súčasťou budúceho palestínskeho štátu

EÚ údajne trvá na tom, že riešenie v podobe dvoch štátov je „jedinou cestou" k mieru medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Pásmo Gazy by malo byť neoddeliteľnou súčasťou palestínskeho štátu, uviedol v stredu hovorca Európskej únie pre zahraničnú politiku.

Americký prezident Donald Trump v noci na stredu na tlačovej konferencii po stretnutí s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v Bielom dome navrhol, aby Spojene štáty prevzali kontrolu nad vojnou zničeným Pásmom Gazy a Palestínčania sa odtiaľ vysťahovali do zahraničia. Návrh vzbudil odpor nielen u samotných Palestínčanov, ale aj u lídrov krajín po celom svete.

„Pripomienky prezidenta Trumpa sme vzali na vedomie. EÚ je naďalej pevne odhodlaná presadzovať riešenie v podobe dvoch štátov, ktoré je podľa nás jedinou cestou k dlhodobému mieru pre Izraelčanov aj Palestínčanov," povedal hovorca EÚ.

(tasr)

  |  

Povstalci hnutia M23 napriek prímeriu obsadili ďalšie mesto v Kongu

Rwanda a Konžská demokratická republika majú dlhodobo napäté vzťahy, KDR obviňuje Rwandu z podpory M23.

Napriek vyhlásenému prímeriu povstalci z hnutia M23 obsadili v stredu strategické mesto Nyabibwe na východe Konžskej demokratickej republiky.

Skupina, podporovaná Rwandou, už minulý týždeň získala kontrolu nad Gomou a podľa konžskej vlády pokračuje v expanzii. Rwandský prezident Paul Kagame popiera priame nasadenie svojich vojakov, no OSN tvrdí, že M23 podporuje približne 4-tisíc rwandských vojakov.

Uganda, ktorá má v regióne svoje jednotky od roku 2021, posiela ďalších tisíc vojakov. OSN žiada povstalcov o umožnenie humanitárnej pomoci v oblasti.

(tasr)