Preskočiť na obsah
  |  

USA deportovali do Mexika takmer 11-tisíc migrantov

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v piatok spresnila, že medzi migrantmi, ktoré prijali, bolo aj približne 2 500 ne-Mexičanov.

Spojené štáty od inaugurácie Donalda Trumpa 20. januára deportovali do Mexika takmer 11-tisíc ľudí, oznámila mexická prezidentka. Tento týždeň pritom dosiahla dohodu s Trumpom o zastavení ciel na mexický dovoz výmenou za nasadenie tisícok členov národnej gardy na severnej hranici s cieľom znižovať migráciu smerujúcu do USA.

Mexiko taktiež repatriovalo migrantov do Hondurasu letecky aj pozemnou dopravou. Podľa Sheinbaumovej sú tieto návraty dobrovoľné.

(reuters)

  |  

Poľsko eviduje na hraniciach so Slovenskom zvýšený počet migrantov

Poľský premiér Donald Tusk spresnil, že zatiaľ ide o nízke čísla nelegálnych migrantov bez práva na azyl, no situácia si podľa neho vyžaduje pozornosť.

Ozrejmil to po piatkovom stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Gdaňsku.

V posledných mesiacoch viaceré krajiny, vrátane Nemecka a Česka, dočasne obnovili kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu v reakcii na nelegálnu migráciu.

Poľský premiér na to reagoval, že "ak existuje taká potreba, tak rozumie prijatiu dočasného rozhodnutia."

Kontroly na spoločných hraniciach so Slovenskom však zatiaľ neplánuje zaviesť. "Ale ak nebude iná možnosť, urobíme to," dodal poľský premiér.

Na východnej hranici s Bieloruskom sa Poľsku podľa neho pritom podarilo znížiť počet nelegálnych prekročení hranice o 80 percent.

(tasr)

  |  

Tusk: EÚ musí znížiť ceny energií a zastaviť nelegálnu migráciu

Poľský premiér Donald Tusk vyzval EÚ na kroky proti vysokým cenám energií a proti nelegálnej migrácii. Tusk vyhlásil, že cudzinci páchajúci zločiny budú okamžite deportovaní.

Počas návštevy európskych komisárov v Gdaňsku poľský premiér zopakoval, že Poľsko neprijme ďalších migrantov podľa migračného paktu EÚ. Predsedkyňa Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová oznámila zvýšenie podpory na ochranu poľsko-bieloruskej hranice.

V uliciach protestovali odporcovia ekologických opatrení EÚ, ktorí obviňujú Zelenú dohodu z rastúcich cien energií.

Zelená dohoda je klimatický plán EÚ na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, ktorý zahŕňa prísnejšie emisné normy a podporu obnoviteľných zdrojov.

Tusk zdôraznil, že Brusel nesmie prijímať rozhodnutia, ktoré by ceny ešte zvyšovali.

(reuters)

  |  

Arabské štáty odmietajú Trumpov plán „novej Gazy“ mimo Palestíny

Egypt rokuje s arabskými partnermi o odmietnutí presídlenia Palestínčanov. Káhira kontaktovala Jordánsko, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty s cieľom posilniť regionálny odpor voči návrhu Donalda Trumpa.

Bývalý americký prezident navrhol, aby Palestínčania opustili Gazu a USA vytvorili „Rivieru Blízkeho východu“. Podľa Egypta by to porušilo medzinárodné právo a destabilizovalo región.

Káhira zdôrazňuje potrebu obnovy Gazy po izraelskom vojenskom zásahu. Prezident Abdel Fattah al-Sisi varoval, že Egypťania by vyšli do ulíc proti presídleniu Palestínčanov.

Nútené presídlenie civilného obyvateľstva je považované za porušenie Ženevských konvencií a môže byť kvalifikované ako vojnový zločin. OSN a ďalšie organizácie opakovane varovali pred takýmito krokmi.

(reuters)

  |  

Europarlament bude diskutovať o slobode médií v Európe, spomenie aj prípad Kuciaka

Europarlament bude 12. februára debatovať o stave slobody médií v EÚ, pričom iniciátorom diskusie je frakcia Obnovme Európu, kde pôsobí aj Progresívne Slovensko (PS).

Debata sa koná sedem rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Investigatívny novinár a jeho snúbenica boli zavraždení vo februári 2018, čo vyvolalo masové protesty a pád vlády Roberta Fica.

Poslanci budú diskutovať aj o legislatíve na ochranu novinárov, ako je nariadenie o slobode médií (EMFA) a smernica proti strategickým žalobám (SLAPP), ktoré majú chrániť novinárov pred nátlakom a obmedzovaním ich práce.

Podľa poslankyne Európskeho parlamentu Moniky Beňovej (Smer) nepôjde o špecifické hodnotenie situácie na Slovensku. Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) označil rozpravu za pokus očierniť krajinu.

(tasr)

  |  

Výdavky do NATO vlani rástli, potvrdil generálny tajomník Aliancie

Kanada aj členovia z Európy do Severoatlantickej aliancie v roku 2024 vložili o 20 percent viac ako v roku 2023, potvrdil to generálny tajomník NATO Mark Rutte. To celkové ďalšie investície z posledných rokov zvýšilo zo 640 na 700 miliárd dolárov.

NATO uviedlo, že po 20-percentnom náraste výdavkov členov NATO mimo USA presiahli ich celkové vojenské výdavky 485 miliárd dolárov.

Aliancia zatiaľ viac údajov neposkytla. Očakáva sa však, že ich zverejní budúcu stredu na zasadnutí ministrov obrany členských krajín. Zúčastní sa na ňom aj nový šéf Pentagónu Pete Hegseth.

Členovia NATO sú však v súčasnosti pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvýšenie obranných výdavkov. Trump žiada zvýšiť výdavky na päť percent HDP, Slovensko - ako aj väčšina krajín - prispieva dvoma percentami.

(tasr)