Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne, firmy varujú pred dôsledkami

Slovensko sa stalo najdrahšou krajinou na výrobu a zamestnávanie v rámci Vyšehradskej štvorky a Rakúska.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozorňuje, že vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady vytvárajú neudržateľné podmienky pre podnikanie. Ak sa situácia nezmení, krajina bude čeliť stagnácii trhu práce a strate investičnej aktivity.

Slovensko má v súčasnosti najvyššiu korporátnu daň v regióne, ktorá dosahuje 24 percent. Zároveň je jedinou krajinou eurozóny, ktorá zaviedla daň z finančných transakcií. Okrem toho došlo k zvýšeniu stropov pre sociálne odvody a rastu fixných nákladov firiem.

„Týmto nastavením strácame schopnosť súťažiť o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov u etablovaných investorov,“ uviedla asociácia.

APZD varuje, že v dôsledku vysokého daňového zaťaženia a nákladov na podnikanie do krajiny prestanú prichádzať nové investičné projekty. To môže viesť k poklesu zamestnanosti a obmedzeniu vzniku dobre platených pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou.

Zbohatli sme. Ale málo

Mohlo by Vás zaujímať Zbohatli sme. Ale málo

V porovnaní s Českom je dnes zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 percent drahšie, pričom zamestnanec zarobí v čistom o osem percent menej ako jeho český náprotivok.

Konsolidačné opatrenia vlády podľa asociácie situáciu ešte viac zhoršili. Až 96 percent opatrení sa týkalo zvyšovania daňového zaťaženia, zatiaľ čo reálne úspory v štátnej správe tvorili iba 4 percent. Štrukturálne výdavky štátu vzrástli z 1,3 percenta HDP v roku 2022 na odhadovaných 5,2 percenta v roku 2023.

APZD upozorňuje, že ak sa nepodarí zlepšiť podnikateľské prostredie, Slovensko môže čeliť odlivu firiem a stagnácii hospodárskeho rastu.

„Nedostatok zdrojov na financovanie základných funkcií štátu môže priniesť škrty v sociálnych opatreniach, dôchodkoch či zdravotnej starostlivosti. Na konci dňa na to doplatí každý – nielen firmy, ale všetci zamestnanci a ich rodiny. Neexistuje bohatá krajina, ktorú by tvorili chudobní ľudia,“ uzavrela APZD.

(tasr)

Minúta  |  

Čína vyzýva dalajlámu, aby sa „vrátil na správnu cestu“

Čínske ministerstvo zahraničia v pondelok vyhlásilo, že je otvorené diskusii o budúcnosti dalajlámu, ak splní určité podmienky. Medzi ne patrí opustenie jeho údajného úsilia o rozdelenie Číny a uznanie Tibetu a Taiwanu ako jej neoddeliteľných častí, vysvetlil hovorca rezortu Guo Ťia-kchun.

Dalajláma, ktorý tento rok oslávi 90 rokov, opakovane vyjadril túžbu vrátiť sa do Tibetu pred smrťou. Z krajiny ušiel v roku 1959 po neúspešnom tibetskom povstaní proti čínskej nadvláde. Peking však trvá na tom, že výber jeho nástupcu bude v jej rukách.

Vyhlásenie prichádza po úmrtí dalajlámovho staršieho brata Gyala Thondupa, ktorý zomrel v Indii vo veku 97 rokov.

V marci vyjde dalajlámova kniha, v ktorej plánuje načrtnúť budúcnosť Tibetu aj po jeho smrti. Otázka jeho nástupcu sa stáva čoraz naliehavejšou.

(reuters)

Minúta  |  

Podnestersko údajne odmietlo pomoc EÚ, obáva sa straty ruského vplyvu

Moldavská vláda v pondelok oznámila, že separatistický región Podnestersko odmietol ponuku EÚ vo výške 60 miliónov eur na nákup plynu. Dôvodom má byť obava Moskvy zo straty kontroly nad územím, na ktorom sa stále nachádzajú ruské ozbrojené sily.

Premiér Moldavska Dorin Recean vyhlásil, že hlavným dôvodom odmietnutia bola podmienka Únie postupného zvyšovania cien energií pre spotrebiteľov.

Recean tvrdí, že za rozhodnutím Tiraspolu stojí tlak Moskvy, ktorá si chce udržať kontrolu nad regiónom.

Podnestersko zostalo bez tepla a elektriny od 1. januára, keď Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu do Európy. EÚ už poskytla 30 miliónov eur na obnovu dodávok, ktoré sú zatiaľ garantované do 10. februára.

Do Podnesterska bude od pondelka dodávať plyn maďarská spoločnosť, oznámil prezident Vadim Krasnoselskij. Dodávky plynu „boli umožnené vďaka ruskému úveru a funkčnej podpore“, napísal na platforme Telegram.

(reuters)

Minúta  |  

Predaj štátnych dlhopisov pre ľudí sa začne 3. marca

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) a riaditeľ ARDAL Daniel Bytčánek predstavili podmienky na tlačovej konferencii.

Dlhopis Investor so splatnosťou dva roky ponúkne ročný výnos troch percent, Patriot so splatnosťou štyri roky 3,3 percenta.

Nové dlhopisy majú umožniť občanom bezpečne investovať a štátu pomôcť financovať verejné výdavky. Ich presný predajný mechanizmus a ďalšie podrobnosti budú oznámené čoskoro.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ čaká na detaily Trumpovho plánu pre Pásmo Gazy

Kremeľ reagoval na vyhlásenie Donalda Trumpa o pláne, podľa ktorého by USA mohli „vlastniť“ Gazu. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova je potrebné počkať na podrobnosti predtým, než poskytne podrobnejšie stanovisko.

Peskov zdôraznil, že v Gaze žije 1,2 milióna Palestínčanov, čo považuje za najdôležitejší faktor v akejkoľvek diskusii.

Na otázku, či Trump o svojom pláne hovoril s Vladimirom Putinom, Peskov odpovedal, že to nemôže potvrdiť ani vyvrátiť.

Hovorca Kremľa zároveň v pondelok zopakoval, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či Putin s Trumpom telefonoval. Trump predtým naznačil, že s ruským prezidentom bol v kontakte, čo by znamenalo ich prvý oficiálne priznaný rozhovor od roku 2022.

(reuters)

Minúta  |  

EÚ sprísni kontroly nad ruskými loďami v Baltskom mori

Členské štáty Európskej únie s prístupom k Baltskému moru chcú zadržiavať ruské plavidlá podozrivé z účasti v takzvanej tieňovej flotile, ktorá obchádza sankcie na ruskú ropu, píše týždenník Politico.

Nové opatrenia umožnia zadržiavanie lodí pre riziko ekologických škôd a poškodenie podmorskej infraštruktúry. Zvažuje sa aj použitie predpisov proti pirátstvu. Litva a Estónsko chcú obmedziť poistenie lodí len na dôveryhodné spoločnosti.

Ruská ropa predstavovala v roku 2024 až 36 percent dovozu do Indie a takmer pätinu dovozu do Číny. Tieňová flotila je tiež spájaná s viacerými incidentmi v Baltskom mori.

(tass, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.