Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína vyzýva dalajlámu, aby sa „vrátil na správnu cestu“

Čínske ministerstvo zahraničia v pondelok vyhlásilo, že je otvorené diskusii o budúcnosti dalajlámu, ak splní určité podmienky. Medzi ne patrí opustenie jeho údajného úsilia o rozdelenie Číny a uznanie Tibetu a Taiwanu ako jej neoddeliteľných častí, vysvetlil hovorca rezortu Guo Ťia-kchun.

Dalajláma, ktorý tento rok oslávi 90 rokov, opakovane vyjadril túžbu vrátiť sa do Tibetu pred smrťou. Z krajiny ušiel v roku 1959 po neúspešnom tibetskom povstaní proti čínskej nadvláde. Peking však trvá na tom, že výber jeho nástupcu bude v jej rukách.

Vyhlásenie prichádza po úmrtí dalajlámovho staršieho brata Gyala Thondupa, ktorý zomrel v Indii vo veku 97 rokov.

V marci vyjde dalajlámova kniha, v ktorej plánuje načrtnúť budúcnosť Tibetu aj po jeho smrti. Otázka jeho nástupcu sa stáva čoraz naliehavejšou.

(reuters)

Minúta  |  

Podnestersko údajne odmietlo pomoc EÚ, obáva sa straty ruského vplyvu

Moldavská vláda v pondelok oznámila, že separatistický región Podnestersko odmietol ponuku EÚ vo výške 60 miliónov eur na nákup plynu. Dôvodom má byť obava Moskvy zo straty kontroly nad územím, na ktorom sa stále nachádzajú ruské ozbrojené sily.

Premiér Moldavska Dorin Recean vyhlásil, že hlavným dôvodom odmietnutia bola podmienka Únie postupného zvyšovania cien energií pre spotrebiteľov.

Recean tvrdí, že za rozhodnutím Tiraspolu stojí tlak Moskvy, ktorá si chce udržať kontrolu nad regiónom.

Podnestersko zostalo bez tepla a elektriny od 1. januára, keď Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu do Európy. EÚ už poskytla 30 miliónov eur na obnovu dodávok, ktoré sú zatiaľ garantované do 10. februára.

Do Podnesterska bude od pondelka dodávať plyn maďarská spoločnosť, oznámil prezident Vadim Krasnoselskij. Dodávky plynu „boli umožnené vďaka ruskému úveru a funkčnej podpore“, napísal na platforme Telegram.

(reuters)

Minúta  |  

Predaj štátnych dlhopisov pre ľudí sa začne 3. marca

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) a riaditeľ ARDAL Daniel Bytčánek predstavili podmienky na tlačovej konferencii.

Dlhopis Investor so splatnosťou dva roky ponúkne ročný výnos troch percent, Patriot so splatnosťou štyri roky 3,3 percenta.

Nové dlhopisy majú umožniť občanom bezpečne investovať a štátu pomôcť financovať verejné výdavky. Ich presný predajný mechanizmus a ďalšie podrobnosti budú oznámené čoskoro.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ čaká na detaily Trumpovho plánu pre Pásmo Gazy

Kremeľ reagoval na vyhlásenie Donalda Trumpa o pláne, podľa ktorého by USA mohli „vlastniť“ Gazu. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova je potrebné počkať na podrobnosti predtým, než poskytne podrobnejšie stanovisko.

Peskov zdôraznil, že v Gaze žije 1,2 milióna Palestínčanov, čo považuje za najdôležitejší faktor v akejkoľvek diskusii.

Na otázku, či Trump o svojom pláne hovoril s Vladimirom Putinom, Peskov odpovedal, že to nemôže potvrdiť ani vyvrátiť.

Hovorca Kremľa zároveň v pondelok zopakoval, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či Putin s Trumpom telefonoval. Trump predtým naznačil, že s ruským prezidentom bol v kontakte, čo by znamenalo ich prvý oficiálne priznaný rozhovor od roku 2022.

(reuters)

Minúta  |  

EÚ sprísni kontroly nad ruskými loďami v Baltskom mori

Členské štáty Európskej únie s prístupom k Baltskému moru chcú zadržiavať ruské plavidlá podozrivé z účasti v takzvanej tieňovej flotile, ktorá obchádza sankcie na ruskú ropu, píše týždenník Politico.

Nové opatrenia umožnia zadržiavanie lodí pre riziko ekologických škôd a poškodenie podmorskej infraštruktúry. Zvažuje sa aj použitie predpisov proti pirátstvu. Litva a Estónsko chcú obmedziť poistenie lodí len na dôveryhodné spoločnosti.

Ruská ropa predstavovala v roku 2024 až 36 percent dovozu do Indie a takmer pätinu dovozu do Číny. Tieňová flotila je tiež spájaná s viacerými incidentmi v Baltskom mori.

(tass, tasr)

Minúta  |  

Iránsky prezident obvinil Izrael z destabilizácie regiónu

Iránsky prezident Massúd Pezeškiján vyhlásil, že za regionálnu nestabilitu nesie zodpovednosť Izrael s podporou USA, nie Teherán. Vyjadril sa tak v reakcii na rastúce napätie na Blízkom východe.

Pezeškiján kritizoval Washington za zavedenie sankcií voči Iránu a spochybnil jeho skutočnú ochotu viesť rokovania. Podľa neho americké sankcie dokazujú, že Washington nie je úprimný v snahe o diplomaciu.

„Ak by USA chceli úprimne rokovať, prečo na nás uvalili sankcie?“ spýtal sa prezident na oslavách 46. výročia islamskej revolúcie z roku 1979.

Zdôraznil, že Teherán nepodľahne zahraničnému tlaku a nevyhľadáva vojnu.

Ľudia v Teheráne na slávnostnom zhromaždení niesli vlajky, balóny a transparenty s protiamerickými a protiizraelskými heslami. Mali aj fotografie Chameneího, ktorý má posledné slovo vo všetkých štátnych záležitostiach. Iránska armáda vystavila na Námestí slobody repliky niektorých svojich balistických striel.

Demonštranti na zhromaždeniach už tradične pálili americké i izraelské vlajky. Terčom ich nespokojnosti bol okrem Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahu aj americký miliardár a riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády Elon Musk.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.