Preskočiť na obsah
  |  

Energetici na východe Slovenska sú v štrajkovej pohotovosti

Zamestnanci Východoslovenskej energetiky Holding, Východoslovenskej distribučnej a VSE neuspeli ani po ôsmich kolách kolektívneho vyjednávania.

Odbory požadujú zvýšenie základných miezd o 7,2 percenta od apríla 2025, vyššie rizikové príplatky a lepšie podmienky dôchodkového sporenia.

Ak zamestnávateľ neustúpi, odborári hrozia ostrým štrajkom. Konfederácia odborových zväzov ich podporuje, no rokovania o kolektívnej zmluve sú stále otvorené.

Odborová organizácia je podľa KOZ aj naďalej otvorená rokovaniam s vedením zamestnávateľa o uzatvorení podnikovej kolektívnej zmluvy.

(tasr)

  |  

Rusko víta záujem USA o dialóg o Ukrajine, žiada rovnocenné podmienky

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov ocenil signály administratívy Donalda Trumpa o ochote rokovať o konflikte na Ukrajine. Moskva je pripravená na dialóg, ak bude vedený na rovnocennej úrovni.

Podľa Riabkova musia rokovania riešiť základné príčiny konfliktu a uznať „realitu na mieste“. Zdôraznil, že akékoľvek ultimáta voči Moskve zlyhajú.

Rusko trvá na splnení všetkých podmienok, ktoré prezident Vladimir Putin stanovil v júni minulého roka.

Ukrajina musí podľa Putina upustiť od svojich ambícií členstva v NATO a stiahnuť svoje jednotky z celého územia štyroch Ruskom okupovaných ukrajinských oblastí – Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej. Moskva pritom plne nekontroluje ani jednu z nich.

Riabkov zároveň deklaroval pokračovanie v prevencii šírenia chemických a biologických zbraní.

(reuters)

  |  

Von der Leyenová predstaví plán na oživenie ekonomiky EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstaví 26. februára v Antverpách plán na podporu európskeho priemyslu. Na stretnutí sa zúčastní vyše 300 lídrov priemyselných odvetví.

Podujatie nadviaže na dohodu o čistom priemysle, ktorá má zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ voči USA a Číne. Šéfka eurokomisie chce presvedčiť priemyselníkov, že Únia rieši nadmerné regulácie a vysoké ceny energií.

Súčasťou stretnutia budú aj zástupcovia firiem, ktoré podpísali Antverpskú deklaráciu. Európska rada pre chemický priemysel (CEFIC) pripravuje niekoľkohodinové zhromaždenie.

(tasr)

  |  

Módí sa chce vyhnúť obchodnej vojne s USA, zvažuje colné ústupky

Indický premiér Naréndra Módí pripravuje ďalšie zníženie ciel na podporu amerického exportu do Indie. Opatrenie má pomôcť predísť obchodnej vojne s USA, priblížili vládne zdroje.

Módí sa v stredu stretne s Donaldom Trumpom, ktorý plánuje zaviesť 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka. Trump predtým označil Indiu za „veľkého zneužívateľa“ a vyzval na väčší nákup amerických výrobkov.

India zvažuje zníženie ciel v najmenej 12 sektoroch vrátane elektroniky a zdravotníckeho vybavenia. Očakáva sa aj diskusia o čiastkovej obchodnej dohode, pričom Naí Dillí už znížilo priemerné dovozné clá na 11 percent.

(reuters)

  |  

Blanár rokuje v Ríme o západnom Balkáne, stretne sa aj so Srbmi

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár odcestoval do Ríma na neformálne rokovanie ministrov EÚ a západného Balkánu.

Stretnutia sa zúčastnia aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kosová. Blanár sa neformálne stretne aj so srbským rezortným kolegom Markom Djurićom.

Predseda Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Marián Kéry rokuje s predstaviteľmi talianskeho Senátu.

Na záver návštevy sa Blanár zúčastní na otvorení výstavy vojvodinského insitného umenia.

Do Bratislavy sa vráti v pondelok večer.

(tasr)

  |  

Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne, firmy varujú pred dôsledkami

Slovensko sa stalo najdrahšou krajinou na výrobu a zamestnávanie v rámci Vyšehradskej štvorky a Rakúska.

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozorňuje, že vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady vytvárajú neudržateľné podmienky pre podnikanie. Ak sa situácia nezmení, krajina bude čeliť stagnácii trhu práce a strate investičnej aktivity.

Slovensko má v súčasnosti najvyššiu korporátnu daň v regióne, ktorá dosahuje 24 percent. Zároveň je jedinou krajinou eurozóny, ktorá zaviedla daň z finančných transakcií. Okrem toho došlo k zvýšeniu stropov pre sociálne odvody a rastu fixných nákladov firiem.

„Týmto nastavením strácame schopnosť súťažiť o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov u etablovaných investorov,“ uviedla asociácia.

APZD varuje, že v dôsledku vysokého daňového zaťaženia a nákladov na podnikanie do krajiny prestanú prichádzať nové investičné projekty. To môže viesť k poklesu zamestnanosti a obmedzeniu vzniku dobre platených pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou.

Mohlo by Vás zaujímať Zbohatli sme. Ale málo

V porovnaní s Českom je dnes zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 percent drahšie, pričom zamestnanec zarobí v čistom o osem percent menej ako jeho český náprotivok.

Konsolidačné opatrenia vlády podľa asociácie situáciu ešte viac zhoršili. Až 96 percent opatrení sa týkalo zvyšovania daňového zaťaženia, zatiaľ čo reálne úspory v štátnej správe tvorili iba 4 percent. Štrukturálne výdavky štátu vzrástli z 1,3 percenta HDP v roku 2022 na odhadovaných 5,2 percenta v roku 2023.

APZD upozorňuje, že ak sa nepodarí zlepšiť podnikateľské prostredie, Slovensko môže čeliť odlivu firiem a stagnácii hospodárskeho rastu.

„Nedostatok zdrojov na financovanie základných funkcií štátu môže priniesť škrty v sociálnych opatreniach, dôchodkoch či zdravotnej starostlivosti. Na konci dňa na to doplatí každý – nielen firmy, ale všetci zamestnanci a ich rodiny. Neexistuje bohatá krajina, ktorú by tvorili chudobní ľudia,“ uzavrela APZD.

(tasr)