Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Ukrajina je pripravená na výmenu územia s Ruskom

Podľa agentúry AFP sa Kyjev obáva, že akákoľvek dohoda, ktorá nebude zahŕňať členstvo Ukrajiny v NATO alebo nasadenie mierových jednotiek na jej území, poskytne Kremľu čas na preskupenie a prípravu na nový útok.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre britský denník Guardian zverejnenom v utorok pripustil, že pri mierových rokovaniach s Ruskom môže Ukrajina pristúpiť k výmene územia. Uviedol tiež, že bez USA nebude Európa sama schopná ponúknuť Ukrajine ponúknuť bezpečnostné záruky.

Ak sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarí dostať Ukrajinu a Rusko za rokovací stôl, Zelenskyj plánuje ponúknuť Rusku výmenu územia. Ukrajina by sa v tomto prípade vzdala teritórií, ktoré ovláda v ruskej Kurskej oblasti.

"Vymeníme jedno územie za druhé," povedal s tým, že nevie, ktorú časť územia okupovaného Ruskom bude Ukrajina žiadať späť. "Neviem, uvidíme. Všetky naše územia sú dôležité, nemáme prioritu," povedal.

Zelenskyj sa v rozhovore tiež dotkol bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. "Ozývajú sa hlasy, že Európa by mohla ponúknuť bezpečnostné záruky bez Američanov, a ja vždy hovorím nie," uviedol ukrajinský prezident. Záruky bez účasti USA podľa Zelenského nie sú reálnymi bezpečnostnými zárukami.

Podľa agentúry AFP sa Kyjev obáva, že akákoľvek dohoda, ktorá nebude zahŕňať členstvo Ukrajiny v NATO alebo nasadenie mierových jednotiek na jej území, poskytne Kremľu čas na preskupenie a prípravu na nový útok.

Ukrajinský prezident chce podľa AFP Trumpa presvedčiť poskytnutím ukrajinských nerastných surovín pre Spojené štáty a lukratívnymi kontaktmi pri budúcej rekonštrukcii Ukrajiny.

Ukrajina má najväčšie zásoby uránu a titánu v Európe, upozornil Zelenskyj, podľa ktorého "nie je v záujme Spojených štátov," aby tieto zásoby boli v ruských rukách.

(tasr)

  |  

Sudcovia, zdravotníci a úradníci chystajú v Maďarsku protesty, vyhlásil Magyar

Péter Magyar, predseda opozičnej maďarskej strany TISZA, upozornil v rozhovore pre kanál Partizán na vlnu protestov, ktoré sa v najbližších týždňoch chystajú v Maďarsku. Sudcovia podľa neho prvýkrát v histórii vyjdú do ulíc na obranu svojej nezávislosti. Magyar tiež uviedol, že z celého Maďarska dostali viac ako tisíc podnetov na podozrenia z korupcie. Do ulíc sa chystajú aj zdravotníci a úradníci.

Kritizoval súčasný režim a oligarchov blízkych vláde Viktora Orbána. "Polovicu Maďarská má pod kontrolou zopár rodín, čo nie je správne," zdôraznil. Napriek tomu odmietol osobné zúčtovanie a konštatoval potrebu obnovy právneho štátu.

(tasr)

  |  

Taliansko zakázalo DeepSeek, ďalšie krajiny môžu nasledovať

Čínska spoločnosť DeepSeek čelí v Európe rastúcim obmedzeniam pre obavy z nakladania s osobnými údajmi. Taliansko už chatbota DeepSeek zablokovalo, pričom regulačné orgány vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a ďalších krajinách Európskej únie skúmajú jeho postupy.

Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) rozšíril svoju pracovnú skupinu na umelú inteligenciu vytvorenú v roku 2023 a vytvorí aj tím rýchlej reakcie na citlivé prípady.

DeepSeek sa tak dostáva pod podobný dohľad, akému čelí aj OpenAI. Únia naďalej presadzuje prísne pravidlá ochrany súkromia v súlade s nariadením GDPR, ktoré platí od roku 2018 je najprísnejším opatrením o ochrane osobných údajov na svete.

(reuters)

  |  

Američan Fogel sa po rokoch v ruskom väzení vracia domov

Amerického učiteľa Marca Fogela zatkli Rusi v auguste 2021. Krajinu opustil lietadlom spolu s osobitným vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom. Podľa slov rodiny bol odsúdený na 14 rokov za prechovávanie lekársky predpísanej marihuany.

USA a Rusko vyjednali výmenu väzňov, no americká strana neuviedla, koho za Fogela prepustila.

Poradca prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť Mike Waltz ozrejmil, že výmena je "znamením, že sa uberáme správnym smerom k ukončeniu brutálnej a strašnej vojny na Ukrajine".

K poslednej veľkej výmene väzňov medzi oboma krajinami došlo vlani v auguste, keď si Rusko, Bielorusko a USA, Nemecko, Poľsko, Slovinsko a Nórsko v Ankare vymenili najväčší počet väzňov od konca studenej vojny.

V Rusku ďalej ostáva viacero bipolitov, napríklad Xenia Karelinová odsúdená na 12 rokov za vlastizradu pre 52-eurový dar organizácii pomáhajúcej Ukrajine.

(tasr, ap)

  |  

Trump chce obmedziť federálnu pracovnú silu, Musk bude asistovať

Americký prezident Donald Trump má v utorok podpísať exekutívny príkaz, ktorý obmedzí prijímanie na pomer "jeden nový pracovník na štyroch odchádzajúcich".

Pracovná skupina vedená Elonom Muskom má podľa anonymného úradníka z Bieleho domu koordinovať redukciu zamestnancov a navrhnúť zrušenie alebo zlúčenie niektorých agentúr. Pre federálnych zamestnancov, ktorých práca je "kritická pre národnú bezpečnosť, verejnú bezpečnosť, presadzovanie práva a presadzovanie prisťahovalectva", bude platiť výnimka.

Kritici tvrdia, že znižovanie počtu federálnych zamestnancov môže oslabiť verejné služby, najmä v oblasti zdravotníctva, školstva a sociálneho zabezpečenia.

Už počas prvého funkčného obdobia sa pritom Trump snažil zmraziť prijímanie federálnych zamestnancov, no narazil na odpor Kongresu a úradníkov.

(reuters)

  |  

Rusko sa môže pripraviť na vojnu v Európe do piatich rokov, tvrdí Dánsko

Dánska Obranná spravodajská služba (FE) varuje, že Rusko by mohlo do piatich rokov po skončení vojny na Ukrajine byť schopné viesť rozsiahly konflikt v Európe. Správa FE sa opiera o analýzu hrozieb a predpokladá, že NATO a USA sa do vojny priamo nezapoja.

Je nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo viesť vojnu na Ukrajine a zároveň proti jednej či viacerým krajinám NATO, uvádza sa v správe. Pokiaľ by sa však konflikt na Ukrajine skončil alebo pozastavil, Rusko by mohlo potenciálne do šiestich mesiacov zaútočiť na niektorú susednú krajinu.

FE však zatiaľ neidentifikovala konkrétne ruské plány na útok proti NATO.

Pred možným útokom však vlani varoval aj nemecký minister obrany Boris Pistorius. Podľa toho by Ruska mohlo začať vojenský útok do roku 2029.

(tasr)