Preskočiť na obsah
  |  

Obchodná komora upozorňuje na potrebu reforiem v našej hospodárskej politike

Rast slovenskej ekonomiky bol vlani vyšší ako priemer EÚ. Napriek tomu sa prehlbujú problémy, ako vysoký deficit, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov či slabnúca infraštruktúra. Konkurencieschopnosť krajiny klesá, upozornila Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK).

Podľa nej je kľúčové riešiť energetickú bezpečnosť, zjednodušiť regulácie a podporiť podnikateľské prostredie. Nevyhnutné sú aj úsporné opatrenia a zlepšenie vzdelávania a zdravotníctva.

SOPK dlhodobo podporuje členstvo v EÚ, no požaduje aktívnejší prístup Slovenska k jej reformám. Odporúča prehodnotiť Green Deal, zapojiť podnikateľov do prípravy opatrení a zlepšiť financovanie Plánu obnovy.

(tasr)

  |  

Opozícia kritizuje znižovanie počtu hasičov na nočných službách

Juraj Krúpa (SaS) kritizoval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), že kým na hasičoch šetrí, peniaze na hasičské vozidlá za 40 miliónov eur našiel.

Člen strany SaS a bývalý príslušník hasičského zboru Ľuboslav Farkaš uviedol, že stav v zbore je dlhodobo nevyhovujúci. Smernica Európskej únie podľa neho počíta s jedným hasičom na tisíc obyvateľov.

Pre stabilizáciu v zbore by tak podľa Farkaša musel štát prijať tisíc až 1 600 hasičov. Najviac údajne chýbajú zásahoví hasiči. Tí v priemere zasahujú pri viac ako 30-tisíc udalostiach ročne.

Ministerstvo vnútra aj hasičský zbor zdôrazňujú dočasnosť zníženia minimálneho stavu na nočných službách. Opierali sa o štatistiky výjazdov, ktorých je viac cez deň. Akcieschopnosť zboru je však plne zachovaná. Dočasné zníženie počtu hasičov bude podľa rezortu vnútra prehodnotené k 30. júnu 2025.

(tasr, max)

  |  

Ukrajina predložila Amerike návrh na dohodu o vzácnych nerastoch

Ukrajina predložila Spojeným štátom návrh, ktorý by Washingtonu umožnil prístup k ukrajinským ložiskám minerálov vzácnych zemín výmenou za pokračujúcu americkú pomoc. Agentúre AFP to oznámil nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

Americký minister financií Scott Bessent tento týždeň navštívil Kyjev a odovzdal prvý návrh dohody, ktorú chce Ukrajina dokončiť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Prezident USA Donald Trump predtým uviedol, že za podporu Ukrajiny žiada suroviny v hodnote 500 miliárd dolárov.

Podľa šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, ktorý sa v piatok na konferencii zúčastní, by dohoda mohla čiastočne kompenzovať výdavky USA na vojenskú pomoc Ukrajine.

(tasr, sab)

  |  

Afganec do davu v Mníchove vrazil úmyselne, k činu sa priznal

Afganský občan sa v piatok priznal, že deň predtým zámerne vrazil autom do davu demonštrantov v Mníchove, oznámila na tlačovej konferencii prokurátorka Gabriele Tilmannová.

Podľa nej majú vyšetrovatelia dostatok dôkazov na to, aby označili čin za motivovaný islamizmom. Zdôraznila však, že ide o predbežné hodnotenie a vyšetrovanie pokračuje.

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej 30 ľudí vrátane detí, ktorí sa zúčastnili na odborárskom proteste. Bavorský krajinský premiér Markus Söder útok vo štvrtok odsúdil a oznámil, že polícia začala vyšetrovanie.

(reuters, tasr, sab)

  |  

Pistorius: Európa musí byť súčasťou rokovaní o mierovom usporiadaní

Nemecký minister obrany Boris Pistorius trvá na tom, že Európania musia byť zapojení do vyjednávania o budúcom mierovom usporiadaní v Európe. Varoval, že európski spojenci nemôžu garantovať mier, na ktorého vyjednávaní sa nepodieľali.

Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v piatok kritizoval kroky, ktoré viedli k vylúčeniu členstva Ukrajiny v NATO a údajným územným ústupkom Rusku, pričom zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin v rokovaniach neustúpil.

Pistorius sa zhodol s americkým ministrom obrany Petom Hegsethom na potrebe postupného presunu zodpovednosti za bezpečnosť na európske štáty. Dodal, že výdavky na obranu musia rásť, pretože dvojpercentný cieľ NATO už nie je dostatočný.

S týmto cieľom poukázal aj na takzvanú dlhovú brzdu, ktorá sa podľa neho „musí prispôsobiť realite“. Ide o nemecký ústavný zákon, ktorý zastropuje úroveň deficitu, a tým aj vládnych výdavkov. V dôsledku oslabenia nemeckej ekonomiky, ktoré spôsobilo okrem iného aj financovanie Kyjeva, sa vlani objavili hlasy vyzývajúce na jeho zrušenie.

(reuters, sab)

  |  

Štátna poisťovňa má nové vedenie, to chce udržať pozitívne čísla

Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) je Matúš Jurových, podpredsedom predstavenstva je Viktor Očkay a členkou predstavenstva je Denisa Slivková. Do funkcie ich od 13. februára vymenoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

Nové vedenie chce zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých poistencov.

"S ďalšími vymenovanými členmi predstavenstva plánujeme nadviazať na minuloročné úspechy poisťovne a plynulo pokračovať v rozbehnutých iniciatívach na rok 2025," uviedol Jurových.

Jurových od vlaňajšieho novembra dočasne riadil poisťovňu. Očkay pôsobil v súkromnej i štátnej sfére a má skúsenosti z ekonomického riadenia. Slivková pôsobí vo VšZP už 16 rokov, vymenila viacero pozícií.

VšZP v minulosti čelila ekonomickým problémom a opakovaným stratám. V roku 2023 zaznamenala mierne zlepšenie, no výzvou zostáva stabilizácia financovania a efektívne riadenie nákladov.

(tasr, max)