Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ak Ukrajina nevstúpi do NATO, musí zdvojnásobiť armádu, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že Ukrajina bude musieť zvýšiť počet vojakov na 1,5 milióna, ak nezíska členstvo v NATO.

Zároveň priznal, že Spojené štáty odmietajú vstup Kyjeva do Aliancie. Washington DC podľa neho nikdy reálne nepočítal s ukrajinským členstvom a „len o tom hovoril“.

Ukrajina dlhodobo žiada o vstup do Severoatlantickej aliancie, no viaceré členské štáty vrátane USA, Nemecka, Maďarska či Slovenska sa obávajú eskalácie konfliktu s Ruskom.

Kremeľ na druhej strane od začiatku vojny na Ukrajine považuje možnosť vstupu Kyjeva do NATO za priame strategické ohrozenie. Východný okraj Luhanskej oblasti totiž geograficky zasahuje do priestoru, ktorý je spojnicou medzi Moskvou a ropnými poliami na severnom Kaukaze.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Prieskum: Progresívci vo vedení, Maďarská aliancia takmer v parlamente, SaS i SNS mimo

Prieskum realizovalo Centrum sociálnych výskumov, ktoré je súčasťou Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat), príspevkovej organizácie Štatistického úradu SR. Dáta zbierali od 27. do 31. januára od 1 098 respondentov.

Prvé miesto v prieskume patrí Progresívnemu Slovensku (PS) s podporou 24,6 percenta opýtaných. Nasleduje Smer (22,7 percenta) a Hlas (13,7 percenta).

Do parlamentu by sa dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s podporou 8,7 percenta respondentov a hnutie Republika (5,2 percenta).

Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti skončila Maďarská aliancia (4,9 percenta), hnutie Slovensko (3,9 percenta) i Demokrati (3,8 percenta).

Brány Národnej rady by sa neotvorili ani aktuálne opozičnej Sloboda a solidarita (SaS) - ktorej podporu vyslovilo len 3,2 percenta respondentov - či koaličnej Slovenskej národnej strane (SNS) s 3,1 percenta. Sme rodina si pripísala 1,7 percenta.

Svoju účasť vo voľbách deklarovalo 68,4 percenta populácie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vance kritizoval Európu za cenzúru, o Ukrajine nehovoril

Americký viceprezident JD Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro kritizoval Európu za obmedzovanie slobody prejavu. Tvrdil, že kontinent čelí „hrozbe zvnútra“, pričom obvinil európske vlády z cenzúry na sociálnych sieťach a zásahov proti občanom za ich názory.

Kritizoval Brusel za reguláciu sociálnych sietí, Nemecko za razie proti ľuďom s „antifeministickými“ postojmi, Švédsko za odsúdenie kresťanského aktivistu a Britániu za obmedzovanie náboženských práv. Napriek očakávaniam o Ukrajine takmer nehovoril.

Organizátorov konferencie zase skritizoval za to, že odmietli pozvať predstaviteľov populistických strán, čím pravdepodobne narážal na neúčasť Alternatívy pre Nemecko (AfD) a Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW).

Kriticky sa vyjadril aj k rozhodnutiu ústavného súdu v Rumunsku zrušiť nedávne prezidentské voľby pre podozrenia z ovplyvňovania „zo strany Ruska“. Vance vysvetlil, že sa to stalo „na základe chabých podozrení spravodajskej služby a obrovského tlaku susedných krajín“.

Viceprezident podľa agentúry Reuters „zaujal podobný postoj ako prezident Donald Trump“, voči ktorému vzniesli jeho oponenti obvinenia v roku 2016 počas prvej prezidentskej kampane.

„Roky nám hovorili, že všetko, čo financujeme a podporujeme, je v mene našich spoločných demokratických hodnôt, všetko od našej politiky voči Ukrajine až po digitálnu cenzúru, je kategorizované ako obrana demokracie,“ povedal Vance. „Keď však vidíme, že európske súdy rušia voľby a vysokí úradníci sa vyhrážajú zrušením ďalších, mali by sme sa pýtať, či si držíme primerane vysoký štandard.“

V tejto súvislosti povedal, že ak dokáže demokraciu zničiť digitálna kampaň, potom „od začiatku nebola veľmi silná“.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Vláda chce upraviť pravidlá pre mimovládky, Zacharová hľadá inšpiráciu

Splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová je presvedčená, že debata o financovaní a regulácii mimovládnych organizácií na Slovensku musí byť odborná a nemá byť vedená emóciami.

Pri tvorbe efektívneho zákona týkajúceho sa transparentnosti financovania a boja proti nežiaducim konaniam mimovládneho sektora treba podľa nej získať ďalšie odborné poznatky. Preto Zacharová avizuje v najbližších týždňoch pracovné cesty do Spojených štátov amerických, Maďarska a Izraela.

Zmeny majú chrániť krajinu pred škodlivými vplyvmi, ale zároveň podporiť užitočné organizácie. Mimovládny sektor označila za pilier demokracie, ktorý si zaslúži systematické riešenia.

"Ľudia, ktorí pracujú pre ľudí, nesmú byť ani nálepkovaní, ani stigmatizovaní, ani rozdeľovaní, ale musí sa im ponúkať systematické riešenie," uzavrela vládna splnomocnenkyňa.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína chce spolupracovať s USA, no je pripravená na konfrontáciu

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v piatok reagoval na americké clá. Vyhlásil, že Čína a USA by mali spolupracovať na riešení globálnych výziev, no varoval, že Peking bude rázne reagovať na akékoľvek jednostranné „šikanovanie“ zo strany Washingtonu DC.

Minister zdôraznil, že čínska politika voči USA je stabilná a konzistentná, no ak sa USA rozhodnú Čínu utláčať, tá „nebude mať na výber a bude hrať až do konca“. Čína podľa Wanga podporuje medzinárodný systém založený na OSN.

Wang tiež na adresu mierových snáh vo vojne na Ukrajine povedal, že sankcie a sila neriešia problémy a že všetky zainteresované strany by sa mali zapojiť do mierových rokovaní. Podporil dôležitú úlohu Európy v tomto procese, pričom pripomenul návrh, ktorý Čína predstavila spolu s Brazíliou.

Brazílsko-čínsky návrh odmietol ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj ako „proruský“.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Saudská Arábia bude hostiť samit o Trumpovom návrhu pre Gazu

Lídri Egypta, Jordánska, Kataru a Spojených arabských emirátov sa na samite v Saudskej Arábii stretnú 20. febuára. Účasť podľa nemenovaných zdrojov plánuje aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás.

O návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby USA prevzali kontrolu nad Pásmom Gazy, by sa malo diskutovať aj na zasadnutí Ligy arabských štátov o týždeň neskôr.

Trump svojím návrhom vyvolal rozruch. Vyslovil tiež, že Jordánsko a Egypt by mali prijať Arabov z Palestíny a "vypratať" enklávu po viac ako pätnástich mesiacoch vojny. Obe krajiny plán odmietli. Staronový prezident Spojených štátov im dokonca pohrozil zastavením americkej pomoci.

Jordánsko už hostí vyše dva milióny palestínskych utečencov a viac ako polovica jeho obyvateľov je palestínskeho pôvodu. Egypt navrhol obnovu Gazy tak, aby Palestínčania mohli zostať na svojom území.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.