Preskočiť na obsah
  |  

Hamas odovzdal Červenému krížu troch izraelských rukojemníkov

Palestínske militantné hnutie Hamas v sobotu odovzdalo Červenému krížu troch izraelských rukojemníkov - Iaira Horna, Saguiho Dekel-Chena a Alexandra Troufanova, zadržiavaných od 7. októbra 2023 v Pásme Gazy. Stalo sa tak po sprostredkovaní dohody Egyptom a Katarom.

Ich oslobodenie v meste Chán Júnis odvrátilo hroziaci kolaps krehkého prímeria. Izrael za ich prepustenie súhlasil s výmenou 369 palestínskych väzňov.

Podľa agentúry AFP ide o ďalší krok v rámci prebiehajúcich rokovaní o výmene zajatcov medzi Hamasom a Izraelom. Podmienky ich prepustenia zatiaľ nie sú známe.

Hamas predtým hrozil zastavením výmeny kvôli blokovaniu humanitárnej pomoci Izraelom. Prímerie bolo uzavreté na 42 dní s cieľom postupne vrátiť všetkých rukojemníkov a začať obnovu vojnou zničeného Pásma Gazy.

(tasr, reuters, lipa)

  |  

Vyšehradská štvorka posilňuje stabilitu v regióne, vyhlásil Blanár

Vyšehradská štvorka (V4) prispieva k stabilite a bezpečnosti v strednej Európe, podporuje hospodársky rast a sociálny rozvoj členských štátov - pri 34. výročí vzniku V4 to vyhlásil minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár.

Zdôraznil význam spolupráce Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska v otázkach migrácie, potravinovej kvality, ochrany trhu a energetiky. Podľa neho viaceré krajiny prejavili záujem o spoluprácu s V4.

Blanár vyzdvihol aj Medzinárodný vyšehradský fond, ktorý financuje projekty v krajinách V4, na západnom Balkáne a v štátoch Východného partnerstva.

Vyšehradská štvorka nadväzuje na historické spojenectvá stredoeurópskych krajín - už v 15. storočí Matej Korvín posilňoval regionálnu spoluprácu medzi Uhorským, Českým a Poľským kráľovstvom, no po jeho smrti nasledovali úpadok Uhorska a postupná habsburská nadvláda.

(reuters, lipa)

  |  

Biely dom zakázal agentúre AP vstup do Oválnej pracovne aj na palubu Air Force One

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zakázala v piatok novinárom agentúry The Associated Press (AP) prístup do Oválnej pracovne a na palubu Air Force One.

Dôvodom je, že AP odmieta používať názov „Americký záliv“, ktorý Trump nariadil ako oficiálne pomenovanie Mexického zálivu v USA.

Biely dom obvinil AP z ignorovania „zákonnej zmeny zemepisného názvu“ a šírenia dezinformácií. AP svoje rozhodnutie zdôvodnila nutnosťou zachovať zrozumiteľnosť pre svetové publikum.

Hovorkyňa agentúry kritizovala obmedzenie prístupu ako zásah do slobody tlače.

(tasr, lipa)

  |  

USA obhajujú prítomnosť rakiet na Filipínach, Čína požaduje ich stiahnutie

Spojené štáty odmietli čínsku výzvu na stiahnutie raketového systému „Typhon“ z Filipín a zdôraznili, že ich vojenské aktivity v regióne sú dlhodobé a čisto obranné.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že dočasné nasadenie rakiet je odpoveďou na rastúce bezpečnostné hrozby. Napätie v regióne eskaluje v súvislosti s čínskymi nárokmi na Juhočínske more.

Filipíny sú dôležitým spojeneckým partnerom USA a obe krajiny v posledných rokoch posilňujú vojenskú spoluprácu.

(reuters, lipa)

  |  

Ženeva pomôže mimovládkam po Trumpových škrtoch v zahraničnej pomoci

Po tom, čo americký prezident Donald Trump zastavil financovanie zahraničnej pomoci, vláda kantónu Ženeva schválila vyše 10 miliónov švajčiarskych frankov (10,5 milióna eur) na pomoc mimovládnym organizáciám v meste.

Financie majú pokryť platy zamestnancov na tri mesiace.

Ženeva je domovom desiatok medzinárodných organizácií vrátane OSN, Červeného kríža a Lekárov bez hraníc, ktoré sa spoliehali na americké fondy.

Opatrenie má zmierniť dosahy zníženia financovania zo strany USA a zachovať ich aktivity.

Trump obmedzil zahraničnú pomoc v rámci politiky „America First“ a v rámci znižovania výdavkov.

(tasr, lipa)

  |  

Z nórskej farmy uniklo 27-tisíc lososov. Ohrozujú voľne žijúce druhy

Spoločnosť Mowi oznámila, že z jej farmy na severe Nórska uniklo do mora 27-tisíc lososov po poškodení oplotenia búrkou. Mowi ponúka 43 eur za každého vráteného jedinca.

Úrady nariadili rozšírenie odchytu mimo bežnej 500-metrovej zóny. Únik môže mať vážne dôsledky na biodiverzitu, keďže chované lososy šíria parazity a oslabujú genetiku voľne žijúcich druhov.

Počet voľne žijúcich lososov v Nórsku dosiahol v roku 2024 historické minimum, čo viedlo k zákazu ich lovu v 33 riekach a návrhu na ochranu ďalších 42 riek a troch fjordov.

Nórsko je najväčším vývozcom lososov na svete, ročne vyprodukuje približne 1,2 milióna ton. Prípadné ekologické problémy môžu ovplyvniť celý priemysel.

(tasr, lipa)