Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelskí vojaci strieľali na civilistov v Libanone, hlásia obete

Izraelská armáda v nedeľu spustila paľbu na civilistov pri meste Húlá na juhu Libanonu. Podľa libanonských zdrojov bola zastrelená jedna žena a niekoľko ľudí zranených. Izrael tvrdí, že strieľal na podozrivé osoby a nehlási žiadne obete.

Incident sa stal počas prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom. Okrem toho izraelská armáda bombardovala sklady zbraní Hizballáhu v severnom Libanone.

Izrael sa usiluje o predĺženie prímeria do 28. februára. Hizballáh a Izrael sa vzájomne obviňujú z jeho porušovania.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Merz vyhral televíznu debatu kandidátov na nemeckého kancelára

V nemeckej televíznej debate sa stretli štyria kandidáti na post kancelára: Olaf Scholz (SPD), Friedrich Merz (CDU/CSU), Alice Weidelová (AfD) a Robert Habeck (Zelení). Hlavnými témami boli migrácia, vojna na Ukrajine a ekonomika.

Scholz, Merz a Habeck sa zhodli na podpore Ukrajiny, zatiaľ čo Weidelová čelila obvineniam zo sympatií k Moskve. Merz varoval, že Vladimir Putin ohrozuje NATO. Napätie vyvolala aj diskusia o migračnej politike po útoku v Mníchove.

V prieskume po debate 32 % divákov označilo Merza za najlepšieho rečníka, Scholz získal 25 %, Weidelová a Habeck po 18 %.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rok po smrti Navaľného: Jeho matka chce poznať páchateľov

Alexej Navaľnyj, ruský opozičný líder, zomrel vo väzenskom tábore Charp za polárnym kruhom. Podľa väzenskej služby mu po prechádzke prišlo nevoľno a stratil vedomie. Jeho spolupracovníci hovoria o vražde na príkaz Kremľa.

V deň ročného výročia jeho smrti sa konajú viaceré spomienkové podujatia, a to aj na Borisovskom cintoríne v Moskve, kde je Navaľnyj pochovaný.

Prišla tam aj jeho matka Ľudmila. "Celý svet vie, kto si vraždu objednal. My však chceme, aby poznal páchateľov a ľudí, ktorí to umožnili," uviedla s vierou, že "pravda jedného dňa zvíťazí".

Ruská exilová opozičná aktivistka a vdova Julija Navaľná vyzvala priaznivcov, aby bojovali za slobodné Rusko. "Alexej inšpiruje ľudí na celom svete. Chápu, že naša krajina nie je len o vojne, korupcii a útlaku," povedala.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Rokovania o prímerí v Gaze budú pokračovať na utajenom mieste

Diskusie o druhej fáze prímeria v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov budú pokračovať budúci týždeň na utajenom mieste, oznámil americký vyslanec Steve Witkoff.

USA, Katar a Egypt sprostredkovali prvú fázu prímeria v Pásme Gazy a dohodu o výmene rukojemníkov medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktorá platí od 19. januára do 1. marca.

Rozhovory o druhej fáze prímeria sa mali začať 16 dní po začatí prímeria, no nestalo sa tak. Tá by mala viesť k prepusteniu všetkých zadržaných Izraelčanov a ukončeniu vojny.

Izraelský bezpečnostný kabinet bude v pondelok rokovať o ďalších krokoch a izraelský premiér Benjamin Netanjahu poveril vyjednávačov, aby odcestovali na rokovania do Káhiry.

Diskutovať budú o pokračovaní implementácie prvej fázy dohody a po zasadnutí bezpečnostného kabinetu dostanú pokyny na rokovania o druhej fáze.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Zelenskyj o zárukách: Ukrajina potrebuje rakety, veľkú armádu a vstup do EÚ

Prezident Ukrajiny v rozhovore pre NBC News spresnil, aké bezpečnostné záruky žiada Ukrajina v prípade nastolenia mieru s Ruskom.

Okrem "veľkého počtu rakiet", ktoré chce použiť v prípade napadnutia "rýchlo", žiada aj veľkú armádu. Tá by mala byť porovnateľná s tou ruskou, nakoľko "Ukrajina nie je členom NATO". Túto požiadavku považuje Volodymyr Zelenskyj za psychologicky veľmi dôležitú.

Neopomenul ani investície a členstvo v Európskej únii. To považuje za dôležité pre "rovnaké hodnoty i legislatívu", čo je "zárukou ekonomickej bezpečnosti".

Pre Ukrajinu chce aj takú záruku, akú má Izrael: "Keď naň Irán zaútočil, tak USA, Francúzsko, Veľká Británia a ďalší začali chrániť Izraelčanov."

(ukrajinska pravda, max)

Minúta  |  

Únia by sa mohla do dvoch rokov rozšíriť o ďalších dvoch členov

Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová očakáva, že prístupové rokovania s Albánskom a Čiernou Horou sa môžu skončiť do konca roka 2026 alebo v roku 2027.

Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove zdôraznila, že rozšírenie Európskej únie už nie je len ekonomickou otázkou, ale aj otázkou bezpečnosti.

Premiéri Albánska a Severného Macedónska vyjadrili frustráciu zo zdĺhavého procesu. Albánsko čaká na vstup od roku 2014, Čierna Hora od 2010 a Severné Macedónsko už od roku 2005.

Ukončenie rokovaní však ešte neznamená vstup krajín do Únie. Vyžaduje sa ešte ratifikácia všetkých členov, vo Francúzsku by sa pred takýmto schválením dokonca mohlo konať ešte aj referendum.

Európska únia sa snaží integrovať západný Balkán, aby zabránila vplyvu iných mocností, ako sú Rusko a Čína.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.